Nemusia podstupovať tehotenstvo ani pôrod a predsa deti nechcú. Napríklad Mário. Nemá potrebu zabezpečiť si potomka, pokračovateľa rodu. Tieto predstavy mu nič nehovoria. „Viem isto, že by ma partnerkino tehotenstvo, detský plač a všetky tie veci spojené s narodením nového človeka ubíjali a rozhodne nenapĺňali,“priznáva tridsiatnik, ktorý si radšej našiel partnerku s odrastenejším potomkom. Spolieha sa na to, že už nebude očakávať ani ich spoločné dieťa. Prečo sa objavuje čoraz viac ľudí, ktorí sa ochotne zrieknu rodičovskej roly?

Večné deti

Kto by nepoznal ten známy argument - načo privádzať ďalšie deti do tohto skazeného sveta. Táto fráza sa však pre mnohých ľudí stala hlbokým presvedčením. O ženách, ktoré sa rozhodli pre bezdetný život, sme nedávno písali. Nie je ich veľa a často ich skôr donútili vonkajšie okolnosti, ako sú zdravotné problémy, či jednoducho si nenašli vhodného partnera, s ktorým by rodinu založili. Aké dôvody však majú páni, hoci majú po boku ženu, ktorá po deťoch túži?

„Predovšetkým sa nechcú vzdať svojho detstva. Ak sa stanú otcami, čas, keď sa môžu schovať za svoju matku, je nenávratne preč. Sú vystavení nárokom partnerky - matky ich detí - a domnelým očakávaniam zo strany detí, ktoré vyvolávajú obavy zo zlyhania,“ vysvetľuje terapeutka Melinda Kešická. „Takáto nezrelosť sa premieta do rôznych náhradných dôvodov, počnúc neexistenciou vhodnej partnerky cez slabé sociálne zázemie až po vymenovanie vlastných slabostí, ktoré by mali brániť realizácii roly otca,“ hovorí ďalej.

VYSTAČIA SI VO DVOJICI Muži najčastejšie odmietajú stať sa rodičom preto, lebo majú strach zo zlyhania a zodpovednosti.
VYSTAČIA SI VO DVOJICI Muži najčastejšie odmietajú stať sa rodičom preto, lebo majú strach zo zlyhania a zodpovednosti.
Zdroj: PROFIMEDIA

V niektorých prípadoch ide o opodstatnené argumenty, často v nich je však skôr strach zo straty istej slobody a vzdania sa života, ktorý nenesie také veľké bremeno zodpovednosti. Stačí sa pozrieť okolo seba na uštvaných rodičov, ktorých dni sa krútia len okolo potomkov.

„Niekoľkým mojim kamarátom sa po narodení dieťaťa začal vzťah kaziť, niektorí sú už rozvedení,“ povzdychne si Peter. „Mali pocit, že ich život sa po ženinom pôrode skončil. Už nemali nárok na svoje záľuby ani doma to nebolo ružové. Partnerky sa venovali len dieťaťu, na sex, ba i romantiku vo dvojici mohli zabudnúť,“rozpráva. Niektorí muži nástup nových povinností zvládajú oveľa ťažšie ako ich polovičky, ktoré sa s dieťaťom a rôznymi obmedzeniami učili žiť už počas tehotenstva.

Musia sa zhodnúť

Partnerstvo, aj to najlepšie, však môže zničiť aj odmietanie rodičovstva. Spoznáte skvelého muža, ste spolu rok-dva a hovoríte o spoločnej budúcnosti. Len o deťoch sa nejako nezmieňuje. Obaja máte po tridsiatke, čiže najvyšší čas riešiť aj otázku potomstva. Lenže on sa tejto téme vyhýba, a keď ho konečne pritlačíte k múru, prizná tu strašnú vec - po otcovstve vôbec netúži. Možno vám začne vysvetľovať, ako vám môže byť dobre aj bez detí, veď si predsa môžete užívať jeden druhého, cestovať, venovať sa záľubám.

„S pokojnou tvárou ma presviedčal, že deti nie sú zárukou šťastného života ani vzťahu a život si môžeme naplniť aj inými zážitkami než rodičovskými,“vzdychne si Denisa.Či má partnerstvo bez detí nejaké plusy alebo mínusy, závisí od konkrétnej dvojice. Podľa terapeutky je skôr dôležité, aký postoj k dieťaťu majú. „Ak je zhodný a naplnený, je o problém menej. To znamená, že bezdetný partnerský vzťah, kde partneri akceptujú tento stav ako vyhovujúci, nemá z hľadiska neexistencie potomstva žiadne negatíva,“ tvrdí.

TRPÍ DEPRESIAMI Marek Vašut sa nikdy neoženil a s bezdetným životom je úplne vyrovnaný.
TRPÍ DEPRESIAMI Marek Vašut sa nikdy neoženil a s bezdetným životom je úplne vyrovnaný.
Zdroj: JULIUS DUBRAVAY

Iná situácia nastáva medzi ľuďmi, ak má každý o živote vo dvojici odlišné predstavy. Taký pár prejde ťažkou skúškou, a aj keď jeden ustúpi, druhý bude trpieť. V horšom prípade obetuje život pre niekoho, kto si to možno ani nezaslúži. „Môj manžel nechcel deti. Mali sme zaujímavý život, dobrú prácu, obaja sme žili pestrým spoločenským životom. Ale túžila som po našom spoločnom dieťati. Prehovoril ma. Stále som dúfala, že možno raz pocíti nutkanie stať sa otcom. Pár rokov po štyridsiatke si našiel inú. Zostala som sama a na dieťa môžem zabudnúť. Ťažko zo dňa na deň nájdeme partnera, ktorý by do toho hneď šiel,“rozpráva svoj smutný príbeh Jana.

Otcom po päťdesiatke

Terapeutka Melinda Kešická upozorňuje, že narastá počet otcov starších ako 50 rokov. Buď už majú odrastené deti z predchádzajúceho vzťahu a rodičovská úloha ich nijako nepoznačila, ale skôr naplnila, alebo jednoducho otcovstvo odkladali. Stať sa otcom vo vyššom veku je však podobné riziko ako v prípade žien. Karlovi Gottovi či Petrovi Jandovi to síce vyšlo, ale otcovia v pokročilom veku pôsobia skôr ako deduškovia svojich potomkov. Preto mnohí starší páni, aj keď konečne našli vhodnú partnerku na život, o rodičovstve už neuvažujú.

V tejto veci má jasno aj Marek Vašut (59). V jednom českom programe priznal, že sa vzdal možnosti mať deti, lebo už je na otcovstvo starý a pre potomka vysoký vek rodiča nie je ideálny. „Mne sedemdesiatroční oteckovia neimponujú, pretože som čítal závery lekárov, ktorí to dokladujú na konkrétnych číslach. Dieťa môže byť zdravé, ale je náchylné na alergie a podobne, pretože ten reprodukčný materiál nie je taký kvalitný ako v tridsiatke či tridsaťpäťke,“ dodáva herec, ktorý sa s bezdetným životom už dávno vyrovnal.