Sám stojí ráno cestou do práce v zápche a tvrdí, že ľudia cestovaním z južných oblastí do Bratislavy stratia v aute tri hodiny denne. Pomôcť by mali vlaky, dokonca poschodové, o ktorých rokuje so súkromným prepravcom. Eurofondy na cesty Slovensko vraj úspešne využíva, no ak by do Košíc viedla južná a nie severná trasa, už dávno by bola hotová. Problémom sú totiž tunely a náročný terén. Najnovšie rieši situáciu s tunelom Višňové a myslí si, že dodávateľ ho nestihne dokončiť.

O diaľniciach, železnici, ale aj výstavbe nájomných bytov sa s ministrom dopravy ÁRPÁDOM ÉRSEKOM (60) rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.

Odkiaľ ráno cestujete do práce?

Dobrá otázka. Zo Šamorína.

Ako sa vám cestuje?

Je to veľmi zlé, pretože ľudia tam strácajú denne skoro tri hodiny zo svojho života. Minulý týždeň som sedel so starostami z tohto regiónu, riešili sme RegioJet. V okolí vyrástli celé štvrte, pribudlo okolo 150-tisíc ľudí. Kde je infraštruktúra? Kde sú lekári, škôlky? Všetko s tým súvisí. Je to kovbojka, strieľa sa od pása a nedomyslí sa ďalší krok. V Dunajskej Lužnej sa teraz otvára sídlisko s 800 bytmi. To je ďalších asi 1 600 áut, ktoré pôjdu z toho smeru. Keď dáme na cestu semafor, kričia, že to brzdí. No keď ľudia nevedia bezpečne prechádzať cez cestu, čo je dôležité?

Je tam aj železničná trasa. Tú ľudia nevyužívajú?

Už sme vo vlakovej doprave posilnili, čo sme mohli. Je tam jednokoľajka, to znamená, že vlaky sa musia počkať. Ak mešká jeden, začnú meškať aj ostatné. Dodali sme ďalšie vlaky. Toľko, koľko sa na trasu zmestí. Ale nemôžeme predlžovať súpravy, lebo peróny nie sú také dlhé. Chápem všetkých tých ľudí, ktorí so mnou ráno cestujú. Preto sme urobili iniciatívu, aby sme presadli do jedného auta viacerí. Nie je dobré, ak je v jednom aute len jeden človek. Každý síce hľadá pohodlie, ale rýchlejšie sa tak do Bratislavy nedostane. Mala by to vyriešiť R7, tlačíme na to, aby bola rýchle vybudovaná a spustená aj bez dokončenia D4. Snažíme sa ľudí motivovať na cestovanie vlakom. Robíme parkoviská pri staniciach. Starostovia to pochopili a buď ich budujú, alebo už majú vybudované. Už sme rokovali s RegioJetom o poschodových vlakoch.  

Budú sa robiť ďalšie zastávky vlakov či autobusov? Lebo niekedy ľudia musia kombinovať, aby sa dostali k spoju.

Autobusovú dopravu majú na starosti župy. Dali sme nové zastávky pre integrovanú dopravu, ale pribudli aj ľudia. Spustili sme vlaky od Senca do Petržalky. Tam plánujeme urobiť ďalšiu zastávku, aby to ľudia využívali ako mestskú dopravu. Pustili sme o 56 vlakov viac. Ale nastal ďalší problém, že každých 10 až 15 minút sú spustené závory a stoja tam autá.  

Ako pokračuje mýtická diaľnica do Košíc? Kedy bude hotová?

Treba to vidieť v širších súvislostiach. Keď som prebral ministerstvo, vyjadril som sa, že musíme mať spravené projekty, aby sme mohli postupovať ďalej. Na stavbu diaľnic využívame hlavne eurofondy. V celej Európe sme medzi prvými v čerpaní, respektíve zazmluvňovaní eurofondov na dopravu. Ale viem, že vaša otázka smeruje k nedokončeným úsekom. Je to úsek Turany - Hubová, tam bol veľký zosuv. Treba na rovinu povedať, že sa zle vybralo územie. Geológovia už pred 20 rokmi povedali, že to nie je vhodná trasa. Musíme tam postaviť tunel Korbelka, lebo to vyšlo zo štúdie vplyvu na životné prostredie. Bude to drahé, ale robíme na tom. Ak sa bude dariť, spojíme Bratislavu a Košice v roku 2025 alebo 2026. Robíme na všetkých úsekoch.

Problém je však s tunelom Višňové.

To je fakt. Ten, kto ho stavia, nejde takým tempom, ako by mal ísť. Vyčerpaných je 78 percent času, ale len 42 percent financií. Prerazili síce dve tunelové rúry, ale stále nie je jasné, kedy bude stavba dokončená. Keď som tam bol na poslednej porade, kričal som. Pýtal som sa ich, kedy ukončia výstavbu. Bolo ticho. Vyzval som ich, nech idú na tlačovku a vysvetlia to novinárom a ľuďom, ktorí stoja v kolónach.

Nehovorili zhotovitelia, že majú nejakú špeciálnu technológiu, že prípravná etapa bude trvať dlhšie a potom sa to rozbehne? A bude to rýchlejšie?

Tunel je prerazený s 8-mesačným meškaním, ale teraz musia pripraviť vnútro. Keď robíte pár metrov denne, môžete vypočítať, koľko to bude trvať. A to nehovorím o objektoch mimo tunela, ktoré meškajú tiež. Buď sa zobudia dodávatelia, alebo zvážime všetky možnosti. V roku 2023 sa nám končia eurofondy. Diaľnicu sme mali odovzdávať budúci rok na jeseň. To pri tomto tempe určite nedokončia.

Čo sa týka D4 a R7, odobrili ste zmeny stavby pred dokončením. Prečo to zhotovitelia teraz menia, keď to vysúťažili?

Keď koncesionár v marci 2016 vyhral, podpísal koncesnú zmluvu ešte s predchádzajúcim ministrom. V nej je napísané, ako v každom PPP projekte, že zhotoviteľ má právo upraviť dizajn, teda to, či tam spraví piliere, alebo násyp. Pri úspore finančných prostriedkov na tom profituje 50 percentami štát. Dbáme na to, aby dodržiavali všetky normy. Nemôžete im však vziať právo, aby sa rozhodli, akou technikou idú stavať. Vidíme, že nabrali tempo a pracujú. Sú tam uzly, ktoré budú mať problémy, napríklad napojenie R7 a D4, križovatka Ketelec či ten bod, kde sa končí diaľnica v Ružinove. Ale jedna cesta nemôže brzdiť druhú. Musia spustiť R7, ak bude hotová skôr.

Minister Érsek: Rokovali sme už s Maďarmi o rýchloželeznici, ktorá by mala ísť z Budapešti cez Bratislavu, Brno, Katovice až do Varšavy rýchlosťou 300 km/h.
Minister Érsek: Rokovali sme už s Maďarmi o rýchloželeznici, ktorá by mala ísť z Budapešti cez Bratislavu, Brno, Katovice až do Varšavy rýchlosťou 300 km/h.
Zdroj: JULIUS DUBRAVAY

Aktivisti argumentujú tým, že hoci neboli zmeny povolené, zhotoviteľ staval podľa nových plánov. Je to v poriadku?

Pozrite, nie som odborník na to, aby som posúdil, či ten pilier bol, alebo nebol povolený. Občianske združenie Triblavina je veľmi aktívne, verím tomu, že teraz po komunálnych voľbách jeho aktivita ochladne. Akceptujem jeho námety. Ale na posúdenie sú tu odborníci. Bola tam dvakrát štátna stavebná inšpekcia, aktivisti písali aj do Bruselu a ten sa okamžite ozval. OZ Triblavina napáda všetky úseky. To je už veľa, nie je to dobrý úmysel. Niečo príde na životné prostredie, spraví sa rozklad. Potom to príde k nám, spravíme rozklad. Platia 30-dňové lehoty a posledný deň podávajú námietku. Ale dobre, každý má nárok odvolať sa alebo niečo dať posúdiť. Posudzovalo sa, ale toto už je na hrane. Piliere posudzovala renomovaná organizácia, nie ja. Ak tá potvrdí, že je to v poriadku, tak komu mám veriť?

Už ste načrtli, že na stavby diaľnic eurofondy míňame. Ako sme na tom s nimi?

Všetko máme, chvalabohu, dobre rozbehnuté. Máme zazmluvnené všetky eurofondy na diaľnice v objeme 1,35 miliardy. Veľmi dobre sa nám darí aj pri cestách prvej triedy a rýchlostných komunikáciách. Preto rokujeme s ministerstvom financií o dodatočných peniazoch. Keď som nastupoval do funkcie, povedal som, že rok 2018 bude rok príprav. Aj na železnici máme 80 percent financií zazmluvnených na modernizáciu kľúčových koridorov. V rámci Únie máme nadpriemerné čerpanie.

Pred týždňom odišiel šéf železníc, ktorý to zdôvodnil, že má profesionálnu úroveň a rád by si ju zachoval. Prečo naozaj odišiel?

Niekedy som v médiách povedal, že sú veľmi dobrí manažéri, tí sú v súkromnej sfére, potom sú chválitební, dobrí a tí ostatní. Keď sa pán generálny riaditeľ rozhodol, ja to akceptujem, som rád. Dal som na jeho miesto človeka zo železníc. Nefungovalo to totiž tak, ako by malo. Všade sú problémy, ale tam to nebolo dobré. Manažér musí vedieť, čo má robiť, aby to fungovalo. Uvidíme, čo spraví ten nový.

Ako hodnotíte vlaky zadarmo?

Otec mi hovorieval, synu, čo je zadarmo, to je najdrahšie. Čo priniesli lístky zadarmo? Skoro o 50 percent viac ľudí cestuje vo vlaku. Počet ľudí za nulové lístky sa už ustálil. Pribudli nám aj tí, ktorí platia. Musíme byť rýchli, čistí a flexibilní, aby viac cestovali platiaci. Otázka je, ako to zabezpečíme. Ľudia totiž majú záujem cestovať, musíme im pripraviť prestupné parkoviská aj prestup na ďalšie koľaje, teda električky. Raritou je južná, najvyťaženejšia trať, ktorá je jednokoľajka.

Najvyťaženejšia?

Keď tam RegioJet začal jazdiť v roku 2012, prepravoval 840-tisíc ľudí. Teraz ich tam jazdí viac ako tri milióny ročne. To je obrovský nárast. My hlavne musíme ľuďom zabezpečiť, aby sa rýchlo a pohodlne prepravili z bodu A do bodu B. A to vedia vlaky najlepšie.

V ostatnom čase však zaznamenali pár lapsusov.

Stanú sa mimoriadne udalosti, keď padne vedenie alebo vyhorí lokomotíva. To sa stáva nielen u nás, ale aj vonku. Chápal som, že padlo trakčné vedenie alebo vyhorela lokomotíva, ale s tým, ako sa postarali o ľudí vo vlaku, som mal problém. Ako boli informovaní? Mali sme ich odtiaľ vyslobodiť, tri hodiny tam totiž stáli. Keď sa odstaví elektrina vo vlaku, zaseknú sa ešte aj záchodové dvere. To nebolo zvládnuté, ľudí mali vyslobodiť. Potom vykopli dvere a vyskakovali von. Ale čo ak by na druhej koľaji išiel rýchlik a zabilo by tam 200 ľudí? To by bola katastrofa, nezvládli sme to. Preto som dal príkaz, aby generálni riaditelia zaplatili zo svojich peňazí ľuďom odškodné a aby preškolili všetkých dispečerov tak, aby vedeli, či majú volať sanitku, hasičov, odťahovú techniku, alebo náhradný vlak. To je ľudský faktor a v ňom bol problém.

Poďme k autám. V niektorých krajinách, napríklad v Nemecku, už zakazujú dieslovým vozidlám vstup do miest, lebo majú veľmi negatívny vplyv na životné prostredie. Bude mať aj Slovensko nejakú koncepciu v tomto ohľade?

Máme nejakú stratégiu, ale o zákazoch rozhoduje vždy mesto alebo obec. To nemôžeme zákonom ovplyvniť. Môžeme však zabezpečovať ekologickú dopravu, električky, vlaky, odstavné parkoviská, aby ľudia nejazdili po meste s dieslovými autami, ktoré majú 10-15 rokov. Súhlasím s vami, viac dymia. Treba rozhodnúť, čo je únosné a aké opatrenia chcú mestá urobiť. Teraz po voľbách je na to čas. Aj na úrovni štátu treba rozhodnúť, do čoho treba investovať peniaze. Či rozšíriť cesty tak, ako majú v USA, na osempruhové diaľnice, ktoré sú tiež plné, alebo urobiť niečo iné. Vo Frankfurte majú z letiska pri diaľnici vlakovú trať, ktorá nie je ovplyvnená zápchami. Musíme sa rozhodnúť a čo najskôr robiť na opatreniach. Realizácia totiž trvá dlhý čas. Najskôr musíte mať EIA, trasovanie, štúdiu uskutočniteľnosti, musíte vykúpiť pozemky, až potom postaviť cestu. Jedna autostráda sa pripravuje sedem rokov plus k tomu stavba. To je realita. Aj teraz, keď nedokončíme obchvat Bratislavy tunelom cez Karpaty, tak nepomôže. Tunel treba už teraz projektovať, lebo o šesť rokov bude nevyhnutný. Keď na to prídeme, tak šesť-sedem rokov stratíme. Preto pripravím ďalšiemu ministrovi projekty a môže začať robiť.

Pripravujete už tunel cez Karpaty?

Robia tam geológiu. Aj keď nejdú takým tempom ako Turany - Hubová, treba na tom pracovať. No nejde to jednoducho. Hneď po tom, čo vy­šla EIA, napadli dediny vyústenie tunela. Niekomu to vyhovuje, niekomu nie, ale niekto musí rozhodnúť. Je mi to ľúto. Musíme však ísť cez kopec.

Aký je váš osobný názor, treba sa viac zamerať na vlaky alebo diaľnice?

Musíme dotiahnuť diaľničné tepny do Košíc. Severnú aj južnú. Po­dľa mňa rozhodli v minulosti zle, keď navrhli severnú trasu. Ide cez kopce, pásma zosuvov. Keby sme išli spodom, už dávno je diaľnica hotová, tam netreba náročné tunely. No tak či tak treba hlavné tepny dokončiť a spojiť dvoma zvislými trasami, aby sa na ne ľudia vedeli napojiť. Potom treba riešiť vlakovú dopravu. Teraz neviem posúdiť, či je lacnejšia ako diaľnica. Rokovali sme už s Maďarmi o rýchloželeznici, ktorá by mala ísť z Budapešti cez Bratislavu, Brno, Katovice až do Varšavy rýchlosťou 300 km/h. My máme dilemu. Maďari vedia, čo majú robiť, Česi majú daný koridor a my teraz rozhodujeme, kde pustíme vlak do krajiny. V Štúrove, v Komárne alebo v Rajke? Vlak nemôže zastaviť na hlavnej stanici, lebo tá to nezvládne. Musíme ju niekde vybudovať. V januári sa začnú rokovania, aby sme spustili štúdiu uskutočniteľnosti, a spolu s Maďarmi to naplánovali. Táto trať bude súperiť s lietadlom, za štyri hodiny ste z Budapešti vo Varšave. My sme na Slovensku radi, ak spojíme Bratislavu a Košice rýchlosťou 160 km/h. Keď sa však chceme napojiť na svetový koridor, ktorý bude neskôr pokračovať až do Drážďan alebo do Viedne, musíme zachytiť tento trend.

Riadite aj ministerstvo výstavby. V západnej Európe je trend stavať nájomné bývanie, štáty to už pre ceny komerčných prenájmov riešia. Zvažuje štát aj u nás riešiť nájomné bývanie? Nie sociálne, ale klasické byty pre bežných ľudí.

U nás aj v celej strednej Európe je trend vlastniť nehnuteľnosť, narodiť sa, žiť a umrieť tam. Vo svete to tak nie je. Podporujeme nájomné bývanie, no využívajú to najmä menšie obce. Pokiaľ viem, v Bratislave sa v poslednom čase nepostavil ani jeden nájomný byt. Stretol som sa s novým primátorom Bratislavy aj Košíc a riešili sme aj to. Snažíme sa i s veľkými zamestnávateľmi, ktorí potrebujú, aby ich zamestnanci mali kde bývať, vyriešiť, ako im umožniť stavať byty tak, aby nešlo o štátnu pomoc. Chceme, aby vytvárali pracovné miesta, je to však ťažký proces najmä s Bruselom.

Ako vnímate kandidatúru pána Bugára na prezidenta?

Podporujem ho, poznáme sa od šiestich rokov, sme obaja zo Šamorína a bol by dobrý prezident. Otázka je taká, či Slovensko dospelo k tomu, aby mohol byť prezident maďarskej národnosti. Pán Bugár je najdlhšie slúžiacim politikom v parlamente. Ľudia ho vždy zvolili. Fandím mu. Naša strana má osobnosť, ktorá môže kandidovať za prezidenta. Veľa strán takú osobnosť nemá. Prezident by mal byť nadstranícky, ľudský a normálny človek, on tieto kritériá spĺňa.

Čo sa týka politiky na juhu Slovenska, teraz tam pôsobia dve maďarské strany, Most-Híd a SMK. Vidíte nejakú šancu na spoluprácu?

Na to potrebujete vždy dvoch. Keď bol predsedom SMK Bugár, vždy sa dostala do Národnej rady. Keď sa rozhodol odísť, už sa nedostala. Most- Híd je otvorená strana pre Slovákov aj Maďarov. Nechceme riešiť problémy menšín zo zahraničia. To sa o druhej strane nedá povedať. Aj keby došlo ku kompromisu, je ťažké určiť, o koľko percent by sme mali viac. Stratili by sme možno tých, ktorí nechcú len maďarskú stranu, lebo nás volí aj veľa Slovákov. Ja by som nešiel len do menšinovej politiky, aj keď sám mám maďarskú národnosť. Neviem si predstaviť, že by som na tomto ministerstve riešil len juh. Keď už niekoho zastupovať, tak celú krajinu. Lebo som sa tu narodil a tu chcem žiť.