Necíti sa političkou, napriek tomu čelí politickým rozhodnutiam zrejme na najviac sledovanom ministerstve. Plesne v nemocniciach nereflektujú podľa jej slov ich skutočný stav. Ministerka zdravotníctva
ANDREA KALAVSKÁ (42) nám v rozhovore s MATÚŠOM NÉMETOM povedala, aký má postoj k súčasnej kríze nemocničných zariadení, či v rámci stratifikácie niektoré zaniknú aj to, aké kroky sa prijali, aby sa zabránilo podobným pochybeniam ako pri operácii kolena v nitrianskej nemocnici a pri nesprávnej transfúzii krvi v Košiciach.

Neoľutovali ste vstup do politiky?

Oľutovala. (Smiech.) Je to extrémne náročné, ale prišla som na ministerstvo, aby som niečo zlepšila, a úprimne mi na tom záleží. Priznám sa, že mi sem-tam aj napadlo, či som to potrebovala v živote. Na druhej strane som dostala možnosť meniť veci k lepšiemu a každý deň robím všetko pre to, aby systém fungoval.

V minulosti ste sa tiež vyjadrili, že ste viac lekárka ako politička. Zmenilo sa na tom niečo?

Vždy som tvrdila, že nie som politička, ale lekárka na ministerskom poste. Mám skúsenosti z praxe, komunikujem s lekármi, so sestrami i s ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi a s ľuďmi, ktorí pracujú v systéme zdravotnej starostlivosti. Na základe toho viem, čo pacienti potrebujú, a robím všetko pre to, aby sa nám systém podarilo zlepšiť.

Narážam tak na koniec minulého roka, keď sa vo vláde schvaľovali sociálne balíčky a rekreačné poukazy, ktoré zasiahli aj do zdravotníctva. Aký bol vtedy pri ich schvaľovaní váš postoj?

Rešpektujem to, je tu parlamentná demokracia a Národná rada SR schválila tento zákon. No budem úprimná, myslím si, že sú dôležitejšie veci.

Dôsledkom toho nemocnice z Asociácie nemocníc nepodpísali dodatky k zmluve so štátnou poisťovňou, čo znamená, že od júla ošetria poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne len v akútnych prípadoch. Dokonca sa hovorí o štrajku. Aké sú posledné rokovania so zúčastnenými stranami?

Prebehla diskusia ohľadne dofinancovania týchto balíčkov. Rek­reačné poukazy neboli plánované, teda neboli vykryté. Z toho titulu sme sa dohodli s pánom premiérom a ministrom financií, že sa dofinancuje rezort v hodnote 90 miliónov eur. Tie sú rozdelené takto - časť prostriedkov bude medzi zdravotné poisťovne prerozdelená už v priebehu roka (52 miliónov eur a 16 miliónov eur), časť po predbežnom vykonaní ročného zúčtovania poistného za poistencov štátu (22 miliónov eur). Spomínaných 52 miliónov eur príde do systému vďaka zvýšenému percentu za poistencov štátu. Od 1. júna sa sadzba za týchto poistencov zvýši na 3,44 percenta. Na základe spomínaného dofinancovania som dostala list od Asociácie nemocníc Slovenska s poďakovaním za dofinancovanie rezortu. Teraz je to už na poisťovni a poskytovateľoch, aké podmienky si vyrokujú. Situáciu ako ministerka zdravotníctva pozorne sledujem a obe strany som si v uplynulých dňoch zavolala na spoločné stretnutie. Apelovala som na korektné rokovania v prvom rade s ohľadom na pacienta.

Nedávno rezonovala v médiách  takzvaná kniha plesní, ktorú poslali študenti medicíny premiérovi Pellegrinimu. Ako sa vám pozerá na plesne v našom zdravotníctve?

Nie je to pre nás pekná záležitosť, keď študenti odovzdajú knihu, kde sú naše nemocnice zobrazené s plesňou. Vážim si túto iniciatívu mladých ľudí, ktorí chcú, aby prostredie, v ktorom študujú a pracujú, vyzeralo lepšie. Na druhej strane treba povedať, že naše budovy nemocníc už majú svoj vek, preto aj do nich investujeme. Kto chce vidieť zmeny, tak ich vidí. Mnohé z tých fotiek neboli z miest, kde sa nachádzajú pacienti. Boli to kotolne či chodby v podzemí. Nebola som však spokojná s týmto stavom a vyzvala som riaditeľov dotknutých nemocníc, aby sa k situácii vyjadrili. A keďže tu bola kniha plesní, tak som chcela, aby spravili odpočet toho, čo urobili. Zhodou okolností v deň nášho rozhovoru mi priniesli riaditelia tri knihy, kde vidieť, čo dobré sa v danej nemocnici urobilo. Nachádza sa v nich veľa zlepšení a pozitívnych správ, z čoho mám radosť.

Keď sme pri nemocniciach, naposledy rezonovali dve závažné pochybenia zdravotníkov. Narážam na prípad v Nitre, kde operovali pacientovi nesprávne koleno, a v Košiciach poskytnutie nesprávnej krvnej skupiny malo dokonca za následok úmrtie pacienta. Vy ste človek z praxe. Ako vôbec k niečomu takému môže prísť?

Nikdy sa nemôžeme vyhnúť ľudskému zlyhaniu, ale ako ministerka sa musím snažiť nastaviť systém tak, aby sme ich eliminovali. Je to zvláštna náhoda, pretože my sme sa na ministerstve už rok rozprávali o zavedení systému bezpečnosti pacienta s cieľom vyhnúť sa pochybeniam. A práve v tom čase, keď sa v parlamente tento zákon prijímal, sa stali spomínané udalosti. Asi pred dvoma týždňami bola v parlamente schválená novela, ktorá rieši bezpečnosť pacienta. Tam sa hovorí, že každý poskytovateľ, či už ambulantnej, ústavnej starostlivosti, alebo záchrannej zdravotnej služby, si musí viesť nejaký interný záznam o bezpečnosti pacienta, aby nedošlo k zámene napríklad kolena.

Ako tomu teda zabrániť?

Musí byť nejaká štandardizovaná forma, označíte to koleno, ktoré sa má operovať, napríklad krížikom. Kde máš krížik, tam sa bude koleno operovať. Tento zákon bude definovať, čo si má zdravotník všímať, aby sa neoperoval iný orgán. Takisto záznamy o umývaní rúk, prevencia preležanín.

Na koberčeku: Pre knihu plesní vyzvala ministerka Kalavská na odpočet troch riaditeľov dotknutých nemocníc.
Na koberčeku: Pre knihu plesní vyzvala ministerka Kalavská na odpočet troch riaditeľov dotknutých nemocníc.
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO

Prijali sa nejaké konkrétne opatrenia spojené s týmito prípadmi pochybenia?

V oboch prípadoch ma to, čo sa stalo, mrzí ako ministerku zdravotníctva aj ako človeka. Z tohto miesta by som sa rada ospravedlnila všetkým dotknutým. Rovnako by som chcela vyjadriť ľútosť nad smrťou pacienta v Košiciach, aj keď tu je každé slovo málo, lebo išlo o zbytočné úmrtie. Stretla som sa aj s vedením oboch nemocníc, kde som sa pýtala na detaily. Aj Nitra, aj Košice ma ubezpečili, že prijali také opatrenia, aby eliminovali také chyby. V Košiciach rozviazali pracovný pomer s dvoma lekármi a jednou sestrou. Prebehlo zároveň celé preškolenie v rámci podávania transfúzií a boli prijaté opatrenia takzvaného bed-side testu.

O čo ide?

To je test, ktorý sa robí na konci transfúzie a overuje sa správnosť podávanej krvnej skupiny pacientovi. Aj keď pre mňa ako lekárku je nepochopiteľné, ako sa môže také niečo stať. Takisto som sa rozprávala s riaditeľkou nitrianskej nemocnice, prebrali sme prípad a vyvodili sa aj personálne opatrenia.

Veľa sa hovorí o stratifikácii nemocníc, ktorá má prebehnúť v najbližších rokoch. Hrozí niektorým nemocniciam úplný zánik?

Stratifikácia alebo zdravá zmena, ako ju voláme, nie je o zanikaní nemocníc. Ide o proces skvalitnenia zdravotníctva nastavený postupne do roku 2030. Keď sa obzrieme do minulosti, v posledných rokoch zaniklo niekoľko nemocničných oddelení, no nikto sa nezaujímal, akú kvalitu poskytujú. Nám ide primárne o dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti pre každého. Pacient musí do 30 minút nájsť nemocnicu, kde bude interné oddelenie, chirurgia, ARO, pediatria a oddelenie neurológie či gynekológia. Stratifikácia dokonca zväčšuje garanciu povinne zazmluvnených nemocníc. Dnes máte v minimálnej sieti, ktoré sú poisťovne povinné zazmluvniť, 13 všeobecných nemocníc, po novom to bude minimálne 46, zazmluvnenosť však bude oveľa vyššia. Toto číslo hovorí len o minimálnej garancii a je niekoľkonásobne vyššie ako zákonom minimálne garantovaný počet v súčasnosti.

Ako to bude po novom?

Spomínané nemocnice budú spadať do prvej siete. Potom budú nemocnice vyššieho typu, ktoré poskytnú rozšírenú starostlivosť, a vysokošpecializované pracoviská v štyroch národných centrách. Ide nám o to, aby človeka aj z toho najodľahlejšieho kúta operoval špičkový odborník. Operáciu apendixu zvládnu aj v malej nemocnici, ale ak idete na operáciu hlavy, neželám si, aby ju vykonával doktor, ktorý ju robí raz za rok. Vy ako pacient z odľahlého kúta krajiny máte rovnako nárok byť operovaný v centre špičkovým odborníkom. Zároveň, aby ste neležali v takomto zariadení dlho, prevezú vás na doliečenie do malej nemocnice.

V rámci stratifikácie nemocníc ma zaujala podpora domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Následná starostlivosť, ako uvádzate vo svojom stanovisku, nebude na rodinných príslušníkoch. Ako konkrétne táto podpora bude vyzerať?

Slovensko v rámci krajín OECD má nadpriemer akútnych lôžok. Na akútnych lôžkach máme problém umiestniť pacienta na doliečenie. Preto chceme spraviť nemocnice následnej starostlivosti, zároveň, ak to stav dovoľuje, chceme, aby pacient išiel čo najskôr do domácej starostlivosti. Preto sme v novele zákona o následnej starostlivosti zvýšili počet agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti. V súčasnosti je ich 809 a my sme to zvýšili na 1 128, čiže o vyše tristo sesterských miest. Rozšírili sme aj sieť mobilných paliatívnych hospicov, aby pacient, ktorý je nevyliečiteľne chorý, mohol ísť domov a v náležitej úcte so svojimi blízkymi dožil zvyšok svojho života. Aj v týchto mobilných paliatívnych tímoch sme zvýšili minimálne jeden na okres, takže v minimálnej sieti ich máme 79. Doteraz nič také nebolo a dokopy takých hospicov bolo veľmi málo. Zvýšili sme počet kamenných hospicov pre pacientov, ktorí nemôžu ísť domov. Minimum je jeden hospic na vyšší územný celok, po novom budú dva. Spolu s ministerstvom práce máme pripravené aj predĺženie takzvanej OČR-ky, ktorú si bude môcť čerpať rodinný príslušník až tri mesiace. Čiže príde váš rodinný príslušník po operácii z nemocnice a vy môžete zostať na OČR tri mesiace a starať sa o neho.

V súvislosti s domácou starostlivosťou máme veľký problém dlhodobej starostlivosti, ktorý sa týka priamo či nepriamo každého z nás. Asociácia na ochranu práv pacientov volá po zákone, ten sa však odkladá. Prečo sa ministerstvo tomuto zákonu bráni?

Nie je len záležitosť ministerstva zdravotníctva, ale aj rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ministerstvo zdravotníctva má vynakladať prostriedky a verejné zdroje pre chorých, ministerstvo práce zase pre sociálne znevýhodnené skupiny. Našli sme však niektoré prieniky, ktoré spolu uvádzame do praxe, napríklad na ošetrovnom, ako som spomínala.

Ako to vidíte s novelizáciou a so schvaľovaním spomínaných zmien napríklad pri opatrovnom?

Rada by som predložila materiál na rokovanie vlády pred prázdninami alebo po lete.

Aj v rámci dlhodobej starostlivosti sa hovorí o nedostatku sestier, ktoré chýbajú nielen v nemocniciach, ale napríklad aj v sociálnych službách. Máme tu však ďalší problém, a to pohľad na samotnú sestru. Nedávno sa prijal zákon o praktických sestrách v pediatrii. Teda zdravotné sestry bez vysokoškolského titulu. Aké je stanovisko ministerstva?

Súčasná situácia v zdravotníctve nie je ideálna, ale musíme variť z toho, čo máme. Vieme, že je nedostatok sestier, lekárov, ale netvárme sa, že len na Slovensku je taký problém. Týmto problémom trpí celá Európa. Nedávno som mala stretnutie s komoru sestier a komorou medicínsko-technických pracovníkov a spoločne sa snažili hľadať riešenia v danej situácii. K zmene zákona o praktických sestrách sme pristúpili na žiadosť a po konzultácii so Slovenskou pediatrickou spoločnosťou, s hlavnou odborníčkou a so všetkými krajskými odborníkmi pre pediatriu, ktorí nás žiadali o túto legislatívnu zmenu. Treba však zdôrazniť, že sestra má svoj rozsah kompetencií a iný rozsah kompetencií má praktická sestra. Praktická sestra má oveľa nižší rozsah kompetencií.

Koľko sestier chýba v systéme? Komora sestier hovorí o 12-tisíc sestrách.

Uvádzajú sa rôzne čísla, výpočty nášho Inštitútu zdravotnej politiky hovoria niečo iné, ale nie je podstatné dohadovať sa, čie čísla sú správne. Všetci si uvedomujeme, že sestry chýbajú, a spolu robíme všetko pre to, aby sme podmienky postupne systematicky menili tak, aby sestry neodchádzali a aby sme si vychovávali ďalšiu generáciu.  Nemenej vypuklý je problém s lekármi, konkrétne pediatrami. Ľudia z praxe nám povedali, že systém môže kedykoľvek skolabovať, pretože majú bežne 1 700 pacientov. Zrejme ministerstvo nevyrobí nových pediatrov, a tak sa natíska, či čaká súčasné ambulancie pediatrov nejaká reorganizácia. Nemám rada riešenia od stola, ale od ľudí, ktorí sa veciam venujú. Tento problém riešime tiež. Momentálne robíme revíziu a budeme nútení spraviť možno reorganizáciu. Máme dáta, koľko má ktorý pediater detí, koľko ich dokáže zvládnuť. Rokujeme s VÚC a poisťovňami o miestach, ktoré nie sú až také lukratívne pre absolventov. Snažíme sa tento problém riešiť aj v rámci rezidentského programu pre študentov medicíny. Doteraz skončilo rezidentské štúdium približne sto absolventov.

Ako je to so zamestnávaním cudzincov z tretích krajín, ktorí by mali nahradiť chýbajúce stavy? Vyskytla sa aj kritika z odborných kruhov, že nemajú dostatočné vzdelanie.

Keď som sa stretla s českým ministrom zdravotníctva, povedal mi, že aj vďaka Slovákom funguje české zdravotníctvo. My máme tiež záujem o lekárov a sestry z tretích krajín, ale nie na úkor kvality. To budem vždy hovoriť. Preto podľa vzoru okolitých krajín sme pripravili určité opatrenia. Lekár z tretej krajiny si musí najskôr dať uznať na vzdelávaciu ustanovizeň rovnocennosť dokladu, že je doktor. Len čo sa mu uzná, môže ísť pracovať do nemocnice. Pre neatestovaných lekárov z cudziny sme navrhli ročnú stáž, ktorú absolvujú pod dozorom atestovaného lekára. Počas tohto obdobia môže požiadať o vykonanie špecializovanej skúšky. Rovnako musí podstúpiť jazykovú skúšku. Len pre zaujímavosť, v priebehu mája ju vykonalo asi tridsať uchádzačov z tretích krajín so stopercentnou úspešnosťou.

Odkiaľ je najväčší záujem z tretích krajín?

Najviac z Ukrajiny. Záujem pracovať na Slovensku však majú aj sestry zo Srbska.

Ešte sa vrátim k nemocničnej téme, a to je projekt výstavby nemocnice Rázsochy. Podľa posledných vyjadrení premiéra a ministerstva vyplýva, že nemocnica bude stáť v roku 2023-2024. Kde beriete istotu, že tentoraz bude projekt bezproblémový?

Ja som určila taký idealistický termín, ak by všetko išlo po poriadku. Ten scenár je pri optimálnych podmienkach verejného obstarávania. Kde sa berie môj optimizmus? Som od prírody idealistka, aj keď niektoré veci sa dejú mimo nás. Som vďačná za to, že sme pred dvoma týždňami podpísali zmluvu na búracie práce, búranie by malo trvať najdlhšie 12 mesiacov. V najbližších dňoch vypisujeme súťaž na projektanta novej nemocnice. Snažili sme sa nastaviť pravidlá tak, aby sa prihlásili najväčší hráči z Európy.

Čo vaša budúcnosť v politike? Dostali ste ponuku od nejakej politickej strany?

Ja vidím svoju budúcnosť ako lekárka medzi pacientmi, to je moja budúcnosť.

Takže skončíte na ministerstve a pôjdete robiť lekárku.

Áno, teším sa na to. (Smiech.) Zároveň robím každý deň všetko pre to, aby sme posunuli zdravotníctvo čo najviac vpred, pretože mi na tom úprimne záleží.

Kedy ste vy boli ako pacientka?

Samozrejme, chodím na preventívne prehliadky, ale vážny pacient som bola, keď som mala maláriu v Južnom Sudáne. Vtedy som si vyskúšala sudánske zdravotníctvo. Je oveľa horšie ako slovenské. Stále hovorím, že slovenské zdravotníctvo je veľmi kvalitné, ale nevyzerá veľmi pekne, preto robíme množstvo krokov aj v tejto oblasti, aby sa situácia zlepšovala. Nemocnice sa rekonštruujú, tento rok majú k dispozícii sto miliónov eur z kapitálových výdavkov, do zdravotníckych zariadení sa investuje aj z eurofondov. Peniaze môžu využiť práve na rekonštrukciu, modernizáciu či prístrojové vybavenie.

Šéfovať rezortu zdravotníctva zahŕňa veľa stresu a povinností. Ako relaxujete?

Mám extrémne málo času, preto sa snažím čo najviac času tráviť s rodinou. Milujem kvety a záhradku. Pestujem ruže, ale nemám na to veľa času. Takisto hortenzie. Rada chodím na prechádzky, kde ma nikto nestretne, alebo si chodím zabehať. Vždy som rada čítala, ale teraz to mám popri študovaní zákonov a smerníc za odmenu.