Jana Šimíčková

Najkrajšie sviatky roka strávil ako vždy. Doma, v&nbsp;kruhu rodiny, pri sledovaní Mrázika, Popolušky či požehnania Svätého Otca Urbi et orbi. Vysedávanie pred televíznou obrazovkou si spríjemňoval chrúmaním klasických oblátok. Aby sa však nepovedalo, naordinoval si aj fyzickú aktivitu v&nbsp;podobe prechádzok so psím miláčikom Gerym. Áno, presne takto strávil posledné dni roka 2024 slovenský prezident. Priznáva však, že uplynulé sviatky sa predsa len v&nbsp;čomsi líšili od tých predchádzajúcich. Boli smutnejšie. Pri štedrovečernom stole chýbal jeho otec, ktorý minulý rok podľahol ťažkej chorobe. No a, samozrejme, ani pracovne sa pre aktuálnu situáciu v&nbsp;krajine nedalo úplne vypnúť. S&nbsp;PETROM PELLEGRINIM (49) sa rozprávala JANA ŠIMÍČKOVÁ.

Aký bol váš otec? Bol rešpektovanou hlavou rodiny bez toho, aby si musel ten rešpekt nejakým spôsobom vynucovať, bez toho, aby musel zvyšovať hlas. Dá sa teda povedať, že mal prirodzenú autoritu? Áno, keď bol nespokojný, stačil prísnejší pohľad a&nbsp;vedeli sme, že sme prekročili hranice. Ani hrešiť nás nemusel. Mával nejakú špeciálnu úlohu pri štedrovečernom stole? Otec vždy predniesol sviatočný prípitok. Tohtoročné sviatky tak boli pre našu rodinu bolestnejšie. Vianoce ste prvýkrát prežívali nielen v&nbsp;pomyselnej úlohe hlavy rodiny, ale najmä v&nbsp;pozícii hlavy štátu. Čo robí hlava štátu, keď nerobí? Musím priznať, že sviatočné obdobie si vždy užívam. Užívam si, že môžem po dome chodiť v&nbsp;teplákoch a&nbsp;vo flanelovej košeli. Snažím sa mať úplne jednoduchý domáci režim. Jedinou mojou povinnosťou, okrem toho, aby som sa dobre najedol, je prechádzka so psom. V&nbsp;prípade, že napadne sneh, tak, samozrejme, upratať a&nbsp;očistiť chodníky. Snažím sa čo najviac vyhnúť politike, nesledovať obsah sociálnych sietí. Snažím sa byť odpojený od toho bežného, dynamického, rýchleho sveta. Snažím sa byť v&nbsp;pokoji, v&nbsp;kruhu svojich najbližších a&nbsp;naozaj si užiť aspoň tých pár dní voľna. Mohli ste vzhľadom na aktuálne dianie doma, ale aj vo svete úplne vypnúť? Nie. Situácia na domácej politickej scéne je už niekoľko týždňov mimoriadne napätá. Počas sviatkov som veľmi veľa rozmýšľal nad tým, čo prinesie nový rok, ako sa to bude vyvíjať, či vládna koalícia zvládne krehkú väčšinu, či zvládne tú situáciu upokojiť. Tých myšlienok mi v&nbsp;hlave vírilo veľmi veľa, pretože v&nbsp;konečnom dôsledku, ak by došlo k&nbsp;nejakému vážnemu politickému zvratu, tak by sa to, samozrejme, muselo všetko zvládať v&nbsp;Prezidentskom paláci. Pred sviatkami sa skloňoval termín predčasné voľby, šéf koaličnej SNS Andrej Danko zas hovoril o&nbsp;plánovaní puču v&nbsp;Prezidentskom paláci, ktorého výsledkom má byť vymenovanie úradníckej vlády. Uvažujete aj nad takýmto krajným riešení? V&nbsp;prvom rade musím zdôrazniť, že ako prezident mám kopu inej práce, ako organizovať nejaký puč. Chcem veľmi jasne povedať a&nbsp;chcem to odkázať aj tým, ktorí o&nbsp;tom špekulujú, že nemám absolútne žiadny záujem ani plány vymenovávať úradnícku vládu z&nbsp;nestraníkov tak, ako sme boli svedkami pri pani prezidentke Čaputovej a&nbsp;pánovi Ódorovi. Ale nejaké plány vzhľadom na stále nezažehnanú krízu vo vládnej koalícii zrejme máte... V&nbsp;prípade, že by došlo k&nbsp;nejakej vládnej kríze, je predsa na poslancoch Národnej rady, aby sa rozhodli, či vyhlásia termín nových predčasných volieb, pričom dovtedy by mala dovládnuť súčasná vládna koalícia. Ak by sa nenašiel dostatok hlasov na predčasné voľby? Opäť budem preferovať vládu, ktorá je zložená z&nbsp;politických strán a&nbsp;z&nbsp;politikov, ktorí sú dnes v&nbsp;parlamente, a&nbsp;nie experimentovať s&nbsp;úradníckou vládou. Prednedávnom sme takýto experiment zažili a&nbsp;myslím, že to ničomu a&nbsp;nikomu nepomohlo. Po vykreovaní súčasnej vládnej koalície v&nbsp;roku 2023 ste aj vy osobne, v&nbsp;tom čase predseda strany Hlas, sľubovali ľuďom pokoj. Sľubovali ste koniec chaosu, dnes však vládu Roberta Fica mnohí prirovnávajú ku kabinetu Igora Matoviča. Aká je to vizitka, kde sme sa ako krajina dostali? Je to smutný pohľad a&nbsp;mňa osobne to trápi, pretože som mal takisto nádej. Ešte po voľbách v&nbsp;roku 2023 som ako priamy účastník tvorby vládnej koalície veril, že ukáže úplne inú tvár ako tá predchádzajúca. Dúfal som, že vláda Roberta Fica naozaj bude plniť sľuby, ktoré ľuďom dala. Myslím si, že vláda fungovala, kým sa primárne zameriavala na tento cieľ, na naplnenie najväčších sľubov zo svojho programového vyhlásenia. Čo sa stalo, že už neplní? Žiaľ, musím povedať, hoci nechcem, ale použijem taký moderný výraz, že sa mi zdá, že v&nbsp;posledných mesiacov sme svedkami prechodu vlády k&nbsp;takzvanému freestylu. Akoby jednotlivé politické strany začínali prichádzať s&nbsp;nápadmi, ktoré vôbec nesúvisia s&nbsp;programovým vyhlásením. Niekedy mám pocit, že nesúvisia ani s&nbsp;tými reálnymi, skutočnými problémami, ktoré trápia občanov tejto krajiny. Môžete konkretizovať, čo považujete za taký freestylový nápad? Je ich viacero, ale konkrétne pomenujem novelu zákona, ktorú som nedávno vetoval. Ide o&nbsp;takzvaný infozákon. Zaoberať sa teraz tým, či od určitého momentu sú žiadosti občanov o&nbsp;nejaké informácie už obťažujúce pre úrad, mi skutočne nepripadá zmysluplné. Novela uvedeného zákona má chrániť vybraných starostov a&nbsp;úradníkov. To nie je zákon, ktorý chráni občanov. Pravé naopak, ešte im uberá na práve získavať informácie. Povedzte mi, čo má toto s&nbsp;programovým vyhlásením vlády, ktorým sme ľuďom sľubovali lepší, bezpečnejší a&nbsp;kvalitnejší život? Podľa mňa nič.

Mám obavu, že koalícia pri súčasnom prístupe najsilnejšieho koaličného partnera zhnije.

Predkladanie absurdných návrhov je jedna vec, ale medzi koaličnými partnermi, najmä medzi SNS a&nbsp;stranou Hlas, je citeľná averzia. Má zmysel, aby takto nastavená koalícia pokračovala a&nbsp;traumatizovala spoločnosť? Vzájomné napätie zo strany niektorých koaličných partnerov je ďalšou príčinou situácie, v&nbsp;ktorej sa koalícia ocitla. Slovenská národná strana podľa mňa dlhodobo naťahuje strunu vo vzťahu k&nbsp;predsedovi parlamentu, vo vzťahu ku koaličnému partnerovi strane Hlas. Niektorí zástupcovia Hlasu však nezostávajú národniarom nič dlžní, nenastal čas na zásah predsedu najsilnejšej vládnej strany? Javí sa mi, akoby Smer-SSD zostával ako koaličný partner zatiaľ v&nbsp;úzadí. Akoby vyčkával, že zvyšné dve strany si to medzi sebou nejak vybavia. Lenže mám obavy, že takýto typ problému a&nbsp;napätia sa nevyrieši. Nevyhnije, ako zrejme niekto očakáva. Mám obavu, že koalícia pri takomto prístupe prehnije až zhnije. Premiér Robert Fico sa dlho tváril, že spor SNS a&nbsp;Hlasu sa ho netýka, že sa ho netýka dianie v&nbsp;parlamente. Rozumeli ste tomuto jeho postoju? Nie a&nbsp;plánoval som s&nbsp;ním o tom hovoriť. O&nbsp;čom presne by ste s ním hovorili? O&nbsp;tom, či je to nejaká jeho taktika, nejaký iný, nový prístup k&nbsp;politike v&nbsp;čase, keď je premiérom štvrtýkrát, v&nbsp;čase, keď sa stal obeťou atentátu, ktorý mohol zmeniť jeho nahliadanie do vecí. Faktom totiž je, že vláda stráca podporu väčšiny v&nbsp;parlamente. To nie je o&nbsp;tom, že je to pár poslancov zo SNS a&nbsp;niekoľko rebelov z&nbsp;Hlasu, to sú predsa všetko poslanci vlády, na ktorej čele stojí Robert Fico. Znamená to, že tú krehkú väčšinu, niekedy už dokonca aj menšinu, začína mať premiér tejto krajiny. Preto si naozaj neviem vysvetliť, prečo stále nezačal túto situáciu intenzívne riešiť. Čo konkrétne by ste od premiéra očakávali? Očakával by som od neho väčšiu aktivitu, pretože tiež nie úplne rozumiem tomu, ako sa môže ako premiér dištancovať od problémov v&nbsp;zdravotníctve a&nbsp;v&nbsp;školstve. Verejne hovorím, že ak by som bol premiérom, tak by sa tie rokovania určite konali na úrade vlády. Premiér sa dištancuje od problémov v&nbsp;zdravotníctve a&nbsp;školstve, ide pritom o&nbsp;rezorty, na ktorých čele stoja reprezentanti strany Hlas. Nie je podľa vás snahou Roberta Fica možno ponížiť Hlas, ktorý vznikol odchodom časti členov Smeru v&nbsp;zmysle, že nie je schopný zvládať svoje rezorty? Verím, že príslušní ministri sú natoľko kompetentní a&nbsp;profesionálni, že situáciu v&nbsp;rezortoch zvládnu a&nbsp;upokoja. Spomínali ste, že súčasná vládna koalícia skĺzla do akéhosi freestylu. Nepovažovali ste za taký aj zákon, ktorý mal prinútiť lekárov pracovať? Prečo ste ho podpísali? Ako som už spomenul, situáciu sme sa snažili riešiť aj v&nbsp;Prezidentskom paláci, hľadali sme kompromisy. Aj lekári si však musia uvedomiť, že za mesiac a&nbsp;najmä v&nbsp;súčasnej zlej ekonomickej situácii sa nedajú vyriešiť všetky problémy, ktoré sa nám tu kopili dvadsať rokov. A&nbsp;ja som musel urobiť všetko pre to, aby pacienti nemali obavy, že im štát nebude môcť garantovať zdravotnú starostlivosť, že zostanú opustení na lôžku, že nebude mať kto ľuďom v&nbsp;bolestiach podať pomocnú ruku. To som jednoducho nemohol dopustiť. Práve pre ochranu slovenského pacienta, nie ako bič na lekárov, som sa rozhodol predmetný zákon podpísať. Hovoríte o&nbsp;problémoch v&nbsp;zdravotníctve, ktoré sa kopili dvadsať rokov, prečo sa však kopili? Prečo žiadna z&nbsp;doterajších vlád nepovažovala zdravotníctvo za také dôležité, aby sa tie problémy riešili priebežne? Som presvedčený, že zdravie ľudí je prioritou každej vlády. Ak niečo zásadne chýbalo, bola to kontinuita. Každý prišiel so svojou vlastnou víziou a&nbsp;prioritami, často odtrhnutými od reálneho života. Napríklad opatrenie na zvyšovanie počtu lekárov a&nbsp;sestier predchádzajúce vlády zrušili. Rovnako boli ohrozené prostriedky z&nbsp;plánu obnovy na výstavbu nemocníc. Mrzí má, že pri zdravotníctve sa medzi opozíciou a&nbsp;koalíciou viac politikárči, ako sa hľadajú reálne koncepcie a&nbsp;riešenia. Napätie v&nbsp;uplynulých týždňoch či mesiacoch poznačilo aj dianie vo viacerých krajinách. Čo podľa vás prinesie rok 2025, ak hovoríme o&nbsp;zahraničí? Myslím si, že nám teraz horí veľmi veľa ohňov v&nbsp;rôznych častiach sveta. Verím, že situácia sa bude upokojovať, že sa postupne podarí ju stabilizovať napríklad v&nbsp;Izraeli a&nbsp;v&nbsp;Pásme Gazy. Verím, že po zvolení amerického prezidenta Donalda Trumpa budeme svedkami upokojenia, možno dokonca ukončenia konfliktu na Ukrajine. Pozorne treba sledovať aj vývoj v&nbsp;Sýrii, kde podľa môjho názoru až prekvapujúco rýchlo došlo k&nbsp;zmene a&nbsp;pádu doterajšieho režimu, ktorý sa pevne držal pri moci. S&nbsp;tým, samozrejme, súvisí problém migrácie, pričom treba mať na pamäti, že utekať nebudú len obyčajní ľudia, ale je tu riziko, že do Európy sa budú chcieť dostať aj členovia rôznych teroristických skupín.

Cesty podpredsedu parlamentu a&nbsp;niekoľkých poslancov do Ruska považujem za teatrálne, za zbytočné gestá bez reálneho prínosu.

Nepokoje vo forme mohutných protestov zaznamenali koncom minulého roka v&nbsp;Gruzínsku či Rumunsku. Oboje súvisia s&nbsp;tamojšími voľbami. Ako sa pozeráte na dianie v&nbsp;týchto krajinách? V&nbsp;Gruzínsku sú spochybňované parlamentné voľby. S&nbsp;ich výsledkami nie je stotožnená tamojšia opozícia, ktorá sa rozhodla protestovať. Zrážky s&nbsp;bezpečnostnými zložkami sú veľmi ostré. Nikdy nebudem spochybňovať výsledky volieb v&nbsp;akejkoľvek krajine, pokiaľ nie je na stole totálny dôkaz nejakej manipulácie. Ale nemôžem sa stotožniť s&nbsp;tým, že niekto násilným spôsobom potláča demonštrácie, ak sú pokojné. Situácia v&nbsp;Rumunsku je odlišná, ide dokonca o&nbsp;akési nóvum v&nbsp;rámci členských krajín Európskej únie, keď&nbsp; tamojší Ústavný súd zrušil výsledky prezidentských volieb. Nemožno v&nbsp;tomto prípade hovoriť o&nbsp;možnom precedense? Situáciu v&nbsp;Rumunsku naozaj veľmi pozorne sledujem a&nbsp;musím priznať, že si na ňu len ťažko tvorím názor. Prečo? Ústavný súd rozhodol, že cez sociálnu sieť TikTok niekto presvedčil ľudí, aby volili tak, ako volili. A&nbsp;ja si kladiem niekoľko otázok – naozaj môžeme človeku brániť, aby sa nechal ovplyvniť, hoci pri samotnom volebnom akte sa už rozhoduje sám na základe toho, aké mal informácie? Ak áno, kto a&nbsp;na základe čoho potom rozhoduje, či je ten človek ovplyvnený správne alebo nesprávne? Keby v&nbsp;Rumunsku vyhral iný kandidát, ktorého voliči by sa tiež nechali ovplyvniť prostredníctvom TikToku, ale tento kandidát by vyhovoval demokratickej väčšine, tak by to bolo správne ovplyvňovanie spoločnosti cez sociálne siete? Ak som vás správne pochopila, ak nejde rovno o&nbsp;manipuláciu s&nbsp;hlasmi napríklad ich zlým spočítaním, je zrušenie volieb v&nbsp;demokratickej spoločnosti diskutabilné? Presne tak. Ak by bolo dokázané, že niekto manipuloval priamo s&nbsp;odovzdanými hlasmi voličov, viem si predstaviť zásah Ústavného súdu, ktorý rozhodne o&nbsp;anulovaní volieb. Ale anulovať voľby len preto, že sa súdu zdalo, že cez nejakú sieť niekto informačne ovplyvnil národ, to sa mi nezdá v&nbsp;poriadku. Ovplyvňovanie ľudí sa deje na dennej báze nielen cez sociálne siete, ale aj prostredníctvom médií, a&nbsp;to jednou či druhou stranou. Spochybňovať, dokonca anulovať voľby len preto, že sa mi nepáči výsledok, to už považujem za veľmi tenký ľad. Premiér Robert Fico pred sviatkami navštívil ruského prezidenta Vladimíra Putina, čím zrejme prekvapil aj vás, o pár dní sa na návštevu Ruska chystá podpredseda Národnej rady Andrej Danko spolu s niekoľkými poslancami, je vhodné takýmto spôsobom podporovať agresora vojnového konfliktu? Po skočení vojny či nastolení prímeria na Ukrajine sa budú musieť opäť nájsť rozumné vzťahy s&nbsp;Ruskom, lebo je to veľmoc. A&nbsp;to nehovorím len ja, celá západná Európa bude hľadať spôsob, ako nájsť konštruktívny dialóg s&nbsp;Ruskom. Ale niektoré cesty v&nbsp;terajšom období, ako je napríklad cesta podpredsedu parlamentu a&nbsp;niekoľkých poslancov, považujem za teatrálne, za zbytočné gestá bez reálneho prínosu. Ste zatiaľ jediná osoba na Slovensku, ktorá už zastávala, respektíve zastáva všetky tri najvyššie ústavné funkcie. V&nbsp;ktorej ste cítili možno najkomfortnejšie? Funkcie prezidenta, premiéra a&nbsp;predsedu Národnej rady sa nedajú porovnať. Každá je úplne iná a&nbsp;špecifická. Pred každou som mal a&nbsp;mám obrovský rešpekt a&nbsp;veľkú pokoru bez ohľadu na to, či som sa do funkcie dostal voľbou cez poslancov, rozhodnutím vlády alebo priamou voľbou národa. Ak by som ich však predsa len mal porovnať, možno taká najkomfortnejšia bola pozícia predsedu Národnej rady, pretože je viac zameraná na chod parlamentu, na legislatívny proces, a&nbsp;to má jasné pravidlá, pravidelný režim fungovania. Ak máte rešpekt poslancov, tak tú organizáciu uriadite. Najviac sleduje verejnosť zrejme premiéra, cítili ste to tak? Áno. (Úsmev.) Premiér má, povedal by som, tú smolu, že je zosobňovaný so všetkým, čo sa v&nbsp;krajine deje. Jednoducho premiér je zodpovedný za to, ako krajina vyzerá, aká v&nbsp;nej vládne nálada. Aj ja som bol často atakovaný otázkou, keď sa niekde niečo stalo, či necítim zodpovednosť. Predseda vlády je pod enormným tlakom. Nuž a&nbsp;prezident má zas veľkú legitimitu tým, že na Slovensku je to vždy človek zvolený najväčším počtom hlasov občanov. Toľko nezíska žiadna politická strana, niekedy ani celá koalícia dokopy. Pre mňa tých vyše 1,4 milióna hlasov je silný mandát a&nbsp;po dvadsiatich rokoch vo vysokej politike sa musím prestaviť ešte o&nbsp;úroveň vyššie a&nbsp;byť prezidentom, ako sa hovorí, všetkých. To znie ako klišé. Sám asi uznáte, že to nie je možné. Nie, to nie je klišé. Aj pri svojich rozhodnutiach o&nbsp;tom, ktorý zákon podpíšem, ktorý nepodpíšem, vždy musím zvažovať, koho sa dotýka, koho nie. Prezidentský palác nikdy nemôže byť ďalším koaličným partnerom. Je samostatným celkom a&nbsp;ja som dostal mandát od ľudí, aby som nad tým všetkým bdel.

Nielen opozícia, ale aj niektorí politológovia však hovoria, že ste predĺženou rukou vládnej koalície. Vychádzajú napríklad z&nbsp;toho, že ste bez vetovania podpísali aj kontroverzné zákony. Som prezidentom ľudí. Tento sľub a&nbsp;program sa snažím napĺňať každý deň v&nbsp;úrade. Tieto vyjadrenia skôr vnímam ako politicky účelové, že nevidím danú tému podľa jednej alebo druhej strany, ktorej to v&nbsp;tom čase vyhovuje. Dostal som dôveru od ľudí a&nbsp;to je pri mojom rozhodovaní to najdôležitejšie, čím sa riadim a&nbsp;budem riadiť.

Nie som pučista! Odkazuje prezident Pellegrini šéfovi národniarov Dankovi

Jana Šimíčková

Výber pre vás

Nie som pučista! Odkazuje prezident Pellegrini šéfovi národniarov Dankovi

Jana Šimíčková

Súvisiace články

Kedysi hviezdil v televízii, dnes je z poslanca Migaľa čierna ovca vládnej koalície

Z rozhodovania o väzbe pre dvoch čurillovcov sa stal horúci zemiak! Návrh dostal už tretí sudca

Milión a pol pre Kažimírovu moderátorku Katku, vytočený Fico aj údajná teroristická hrozba

Výber pre vás