Skolila ho vážna choroba, ktorú na Slovensku nevieme adekvátne diagnostikovať, a teda ani liečiť. Liečba, ktorú mu ponúkli, mu mohla zničiť obličky. Odmietol a mal šťastie, že veľa cestuje. Jeho stav si všimli americkí lekári, ktorí ho vyliečili. Šéf lekárskeho tímu je pôvodom Slovák a chcel ich postupy priniesť do našej krajiny. Napísal preto ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi aj Andrei Kalavskej. Nič sa nestalo. O slovenskom zdravotníctve, eurovoľbách, ale aj ochranke, ktorú podľa ministerky vnútra Daniely Sakovej žiadal, sa s exministrom a osobitným vyslancom  Európskej únie pre slobodu viery JÁNOM FIGEĽOM (59) rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.

Ako ste na tom zdravotne? Liečili ste sa na vážnu chorobu.

Áno, v roku 2017 mi diagnostikovali zriedkavé ochorenie. K tomu dospeli americkí lekári, lebo u nás boli pri stanovení diagnózy nejasnosti. Bola to primárna amyloidóza, ktorá napadla obličky. U nás sa to špeciálne neindikuje, nevykazuje, a teda ani adekvátne nerieši. Nemáme na to vytvorený osobitný liečebný program. A to je vec systému, ministra a ministerstva. Mnoho ľudí tým trpí, ale aj predčasne zomiera, lebo ich neliečia na túto diagnózu, ale inú.

Ako to?

Všeobecne sa to rieši ako mnohopočetný myelóm, ale tá liečba niekomu pomôže, niekomu nepomôže a niekomu uškodí. To mi potom povedali aj v USA, že keby ma liečili tak, ako mi u nás navrhovali, tak mi ublížia.

Ako ste zistili, že môžete mať práve túto diagnózu?

Pri vyšetreniach som vnímal, že prístup je zameraný na orgán, nie na celok. Dostal som vysvetlenie, že mi môžu pomôcť s mnohopočetným myelómom, ale negarantujú obličky. Bol by som o ne prišiel. Potom sa žije na dialýze. Odmietal som liečbu. Keď som bol prednášať v Bologni a potom v Berlíne, videli moje ťažkosti dvaja americkí profesori. Boli priateľskí a ponúkli mi, že by mi vedeli pomôcť. Dali ma dokopy so špecialistami, ktorí robia v Salt Lake City. Išiel som tam s nádejou.

A pomohli?

Ukázali mi špecifickosť diagnózy a ponúkli úvodnú liečbu. Potom ma ďalších 6 mesiacov liečili v Národnom onkologickom ústave po­dľa odporúčania amerických lekárov. Finálne ma tam diagnostikovali a tu liečili.

Asi to nebola lacná záležitosť.

Nebola. Ale bol som v tom, že keď prídem domov, poisťovňa mi to preplatí, lebo ma zobrali naozaj férovo. Žiadosť o diagnostiku podpísal aj môj slovenský lekár. Ale nepreplatili to. Stálo to 26-tisíc dolárov. Za zdravie to stojí, ale som sklamaný, že to poisťovňa neuhradila. Oprela sa o zákon, ktorý jej preplatenie len umožňuje. Ak by to bolo v Európskej únii, tak náklady uhradiť musí, mimo Únie môže.

Nechcete sa aktivizovať v nejakých pacientskych organizáciách? Nie ste bežný človek, ste bývalý minister a napriek tomu ste zažili spomínané komplikácie.

Záleží mi na tom. Stretávam ľudí, ktorí sú chorí a prosia o pomoc. Ak viem, pomôžem. Poznám dramatické prípady. Po návrate som chcel preniesť niektoré poznatky, vzťahy špičkového pracoviska v USA na Slovensko. Napísal som list ministrovi Tomášovi Druckerovi o svojej skúsenosti a pripravenosti pomôcť. Dokonca som mu zavolal. Sľúbil, že sa so mnou skontaktuje jeho poradca. Ale nič z toho nebolo a o pár mesiacov už ministrom nebol. Obrátil som sa aj na súčasnú ministerku. Je smutné, že sem nie je možné preniesť poznatky a možnosti, aké v zahraničí už sú. Pritom naši ľudia trpia. Počul som príbeh primára z Humenného, ktorý po šiestich mesiacoch tejto choroby odišiel. Pritom išlo o lekára. Rozprával som sa s ľuďmi, ktorí už mali transplantované obličky. Treba, aby sme mali dobré  zdravotníctvo, ktoré využíva nové poznatky zistené aj mimo nás.

Na cestách: Figeľ strávi ako vyslanec EÚ v zahraničí veľa času. Angažoval sa v prípade kresťanky odsúdenej na smrť.
Na cestách: Figeľ strávi ako vyslanec EÚ v zahraničí veľa času. Angažoval sa v prípade kresťanky odsúdenej na smrť.
Zdroj: Archív J.F.

Spomínali ste špecialistov z USA...

Šéf tímu Tibor Kovacsovics má korene na Slovensku. Tam sa prípady s primárnou amyloidózou riešia v tímoch, kde je hematológ, nefrológ aj kardiológ. Preto liečia človeka komplexne, ako celok. Rodičia pána Kovacsovicsa pochádzajú z východného Slovenska. Preto je ochotný pomôcť.

On by chcel odovzdať svoje poznatky a nič?

Nie je záujem. Lebo všetko znamená nejakú námahu, investície, zmeny a tie sú náročné. Ale to sú zmeny nutné pre adresnosť liečby a špeciálnu diagnostiku. Ak tá chýba, potom je liečba všeobecná a kým niekomu pomôže, inému ublíži. Prezident Kiska v jednom parlamentnom prejave povedal, že ročne tisíce chorých ľudí u nás zomierajú zbytočne. A má pravdu. To nie je len štatistika, ale osudy konkrétnych ľudí a rodín. To nie je vec straníckej politiky, ale ľudskosti. Isteže sa nedá zachrániť každý, ale ide o tisícky ľudí.

Poďme k politike. Vaše meno nedávno spomenula ministerka vnútra Denisa Saková medzi tými, ktorí žiadali o ochranku. Prečo ste ju potrebovali?

Siedmeho mája kresťanku Asiu Bibi transportovali z Pakistanu, kde ju opakovane odsúdili na trest smrti. Keďže som sa angažoval v jej prípade, ktorý vyvolal mnohé protesty a násilnosti nielen v Pakistane, ocitol som sa na zozname teroristickej organizácie. O formálnu ochranu som nepožiadal. Len som ministerku a Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií informoval o súvislostiach, ktoré môžu byť rizikové, či už pre mňa, alebo moje okolie. Najmilitantnejšia skupina v Pakistane zahrnula moje meno do veľmi ostrého vyhlásenia. V minulosti dokázala zavraždiť ministra pre národnostné menšiny a guvernéra štátu Pandžáb, ale aj v zahraničí útočila na ľudí, ktorí sa s prípadom spájali.

Ako hodnotíte eurovoľby? Neprekrúžkovali ste sa na post europoslanca. Hodnotíte to ako neúspech?

Množstvo dní kampane som strávil v zahraničí. Chcel som však pomôcť KDH, keď ho iní opustili. Takmer 24-tisíc krúžkov zodpovedá tomu, že ma ľudia poznajú. Na druhej strane, nemal som ani jediný bilbord či citylight. Bola to veľmi light kampaň. Preto vnímam výsledok ako povzbudenie. Jednak som zviditeľnil dôležitosť náboženskej slobody vo svete a zároveň sa KDH posilnilo a mnohí ho považujú za úspešné. Rozhodujúce budú parlamentné voľby.

Aký máte vzťah s predsedom Alojzom Hlinom?

Do klubu KDH som ho pozval ešte v roku 2015. Môj kandidát na predsedu hnutia bol však Milan Majerský. Ale Alojza Hlinu som prijal ako demokraticky zvoleného predsedu, dokonca opakovane. Naša spolupráca je korektná. Nekandidoval by som do europarlamentu, keby ma nepozval. Ak by sme mali zlý vzťah, neurobí to. Priniesol svoj štýl a je aktívny. KDH je však tímové hnutie, ako vždy bolo. A to je aj výzva do volieb 2020.

Myslíte, že Hlina je jediný, kto má šancu poraziť Kotlebu?

Vyzerá to tak? V KDH sú mnohé osobnosti. Napríklad Milan Majerský, Andrea Turčanová a ďalší. Hnutie má súťažiť ako celok. Nemôže to byť len vecou Alojza Hlinu.

No Alojz Hlina je najvýraznejšou tvárou KDH. Vie upútať.

Jedna vec je marketingová časť, upútať voličov. Druhá vec je, aby nás aj prišli voliť. Kotleba je poraziteľný. Jeho sila narástla preto, že zlyháva súčasná politika. Odpoveď však nie je extrém. Keď ľudia tlieskajú diaľničným zlodejom, nebudú mať ani diaľnice, ani peniaze. Ak novinári, ktorí hľadajú pravdu, sa stávajú nepohodlnými, tak v systéme, ktorý je prerastený korupciou a mafiou, sa siaha na život. Dostali sme sa do situácie, ktorá si vyžaduje zmenu, ale určite ňou nie je Kotleba.