Jana Šimíčková

Vo funkcii predsedu Národnej rady nie je ešte ani dva mesiace a&nbsp;už musel riešiť niekoľko nie veľmi príjemných situácií vyvolaných poslancom hnutia Slovensko Igorom Matovičom. Ten pred pár dňami svojím správaním nahneval už aj značnú časť verejnosti. Na pôde parlamentu začal malým koledníkom z&nbsp;detského folklórneho súboru vysvetľovať, že ujo, ktorý im práve rozdal pri stromčeku darčeky, je klamár. Matovič tým myslel šéfa zákonodarného zboru. Pellegrini Matovičovo správanie radšej nekomentuje, s&nbsp;„neriadenou strelou“ v&nbsp;koalícii sa však musí vyrovnať. Ako vníma vyjadrenia šéfa SNS Andreja Danka na svoju adresu a&nbsp;či je už rozhodnutý kandidovať za prezidenta, vysvetľuje predseda Národnej rady a&nbsp;strany Hlas PETER PELLEGRINI (48) v&nbsp;rozhovore s&nbsp;JANOU ŠIMÍČKOVOU.

Keďže sa blížia vianočné sviatky, začnem trochu netradične s&nbsp;istým prieskumom. Zisťovali v&nbsp;ňom, aký darček muži najviac obľubujú. Čo si myslíte, čo bolo u&nbsp;pánov jasným favoritom?

Uf, naozaj neviem. Nejaká technická vec?

Znie to síce neuveriteľne, ale boli to ponožky.

(Smiech.) To naozaj? Ale musím povedať, že ponožky vyhrávajú aj u&nbsp;mňa, pretože vo svojej práci zničím veľmi veľa ponožiek. Poctivo a&nbsp;zodpovedne ich deriem, takže, áno, ponožky sú takou štandardnou výbavou.

Zrejme by ste ich ocenili aj v&nbsp;pozícii, s&nbsp;ktorou sa vaše meno aktuálne veľmi intenzívne skloňuje. Ide o&nbsp;post hlavy štátu. Túto tému však stále akosi zahmlievate. Tak priamo – chcete kandidovať za prezidenta?

Môžem vám potvrdiť, že sa otázkou svojej kandidatúry na post hlavy štátu intenzívne zaoberám. Naozaj to beriem veľmi vážne.

V&nbsp;zákulisí sa šepká, že záujem o&nbsp;post hlavy štátu má možno aj váš koaličný partner a šéf SNS Andrej Danko. Nie sú dvaja kohúti z&nbsp;jednej koalície v&nbsp;boji o&nbsp;prezidentské kreslo veľa?

V&nbsp;koalícii neprebiehajú rokovania, že by sme mali jednotne pristúpiť k&nbsp;voľbe prezidenta. Ja som veľmi rád, že mi predseda strany Smer verejne vyjadril plnú podporu a&nbsp;deklaroval, že ak sa rozhodnem kandidovať, môžem počítať s&nbsp;plnou podporou strany Smer. Ale, samozrejme, akceptujem aj postoje pána predsedu SNS.

Andrej Danko predpovedal, že ak sa budete uchádzať o&nbsp;post hlavy štátu a&nbsp;vyhráte, súčasná vládna koalícia sa rozpadne.

Chcem absolútne odmietnuť akékoľvek špekulácie a&nbsp;dohady o&nbsp;rozpade koalície. Ja vám poviem, kedy sa koalícia rozpadne. Vtedy, keď ju rozbije Andrej Danko, ak bude chcieť. Ani Hlas, ani Smer sa pod prípadný rozpad koalície nepodpíšu. My sme pevné súčasti vlády, ktoré sa rozhodli, že vytvoria túto koalíciu na štyri, s&nbsp;výhľadom na osem a&nbsp;možno viac rokov, ak budeme úspešní.

Možno podporu vašej prípadnej kandidatúry od Smeru vnímať aj tak, že nepostaví vlastného kandidáta?

Oficiálne sme o&nbsp;tom ešte nehovorili, ale myslím si, že áno, takto sa to vníma, že Smer nebude mať svojho kandidáta a&nbsp;nebude ani trieštiť sily v&nbsp;priestore od stredu naľavo. Slová pána predsedu Fica vnímam presne tak, že nepostavia kandidáta na prezidenta a&nbsp;v&nbsp;prípade, ak sa rozhodnem kandidovať, budú podporovať mňa.

Aktuálne sa prvýkrát od volieb stretávate s&nbsp;regionálnymi štruktúrami, zrejme však viete povedať, aké boli nálady spolustraníkov, keď sa Hlas rozhodol vstúpiť do koalície so Smerom, hoci niektorí boli údajne skôr za koalíciu s&nbsp;PS. Cítili ste tlak?

Veľký tlak som cítil hneď na druhý deň po voľbách, keď bolo každému jasné, že výsledok 14,7&nbsp;percenta je naozaj skvelý v&nbsp;tom, že postavil Hlas do úlohy rozhodujúcej politickej sily, bez ktorej nie je možná žiadna alternatíva. Cítil som aj veľké očakávania. Ako predseda strany som išiel do volieb s&nbsp;tým, že som sa chcel stať predsedom vlády. Každý, kto ide do volieb, by mal mať takú ambíciu, ak je líder, v&nbsp;opačnom prípade to nemá význam. Priznávam, že až do posledného momentu nebolo jasné, ako sa rozhodneme.

Je pravda, že PS vám ponúklo post premiéra?

Áno, ponúkli mi tento post s&nbsp;tým, že potom počas handrkovania prihodili aj ministerstvo financií a&nbsp;tak ďalej.

Ako prezident by som si nevedel predstaviť vymenovať za šéfa SIS človeka, ktorý je obžalovaný alebo sa voči nemu vedie trestné stíhanie.

Naozaj nebola táto ponuka pre vás lákavá? Pred chvíľou ste povedali, že predseda strany ide do volieb s&nbsp;ambíciou stať sa premiérom.

Moje osobné ambície museli byť až na poslednom mieste. Keď sme si ako strana mali vybrať medzi ideologicky menej čitateľnou a&nbsp;amatérsky pôsobiacou štvorkoalíciou s&nbsp;PS alebo pragmatickým a&nbsp;sociálnodemokratickým Smerom, tak sme si povedali, že Slovensko potrebuje stabilnú a&nbsp;od prvého dňa akcieschopnú vládu. V&nbsp;tej sme si vďaka postaveniu a&nbsp;výsledku volieb vyrokovali najviac ministerstiev zo všetkých koaličných partnerov. Navyše ide o&nbsp;najdôležitejšie a&nbsp;najťažšie rezorty, ktoré z&nbsp;veľkej miery ovplyvňujú život ľudí na Slovensku.

To môže byť dvojsečné, pretože ľudia vám veľmi rýchlo môžu spočítať prípadné neplnenie predvolebných sľubov.

Áno, je to obrovský záväzok, ale aj obrovská šanca ukázať niečo pozitívne.

Zaujíma ma váš vnútorný pocit, keď ste sa teraz koalične spojili so Smerom, s&nbsp;ktorým sa vaše cesty pred niekoľkými rokmi rozišli. Ako majú toto bežní ľudia čítať?

Priznám sa, že sám som musel rozmýšľať, ako to mám uchopiť, ako to budú ľudia vnímať, ale všetko sa napokon ukáže v&nbsp;reálnom živote. Tam si uvedomíte, že ste síce vzišli z&nbsp;rovnakej politickej strany, ale dnes sedíte za stolom ako relevantný partner, ktorý má za sebou vlastnú stranu s&nbsp;vlastným výsledkom, a&nbsp;ten druhý vás ako relevantného partnera berie a&nbsp;rešpektuje.

Ani na malý okamih vám nenapadlo, že vás Robert Fico nemusí skutočne rešpektovať, že mu ide len o zostavenie vlády?

Nie, už to nie je ako kedysi, keď som bol súčasťou Smeru a&nbsp;boli sme jeden kolektív. Teraz musíme vzájomne hľadať riešenia, klásť si otázky. Nikto si nedovolí len tak urobiť niečo po svojom, kým sa koaličných partnerov neopýta, či s&nbsp;tým súhlasia, a&nbsp;to je už niečo celkom iné. Hoci vidieť aj priateľské vzťahy medzi našimi poslancami, ale keď ide do tuhého, každý háji to svoje.

Veľký boj sa po voľbách údajne zvádzal o&nbsp;ministerstvo vnútra. Záujem oň mal Smer aj PS, ktoré bolo ochotné vzdať sa postu premiéra, ale nie uvedeného rezortu. Bolo to skutočne tak?

Áno, PS sa ministerstva vnútra v&nbsp;prospech Hlasu za žiadnych okolností vzdať nechcelo. Bolo ochotné pripustiť len to, že by ho dostala iná koaličná strana, len nie Hlas. Nakoniec pri rokovaniach so Smerom sme tento rezort získali a&nbsp;myslím si, že je to tak správne.

Prečo mal aj Hlas taký veľký zá­ujem o&nbsp;ministerstvo vnútra?

Bolo správne, že sme ho dostali, a&nbsp;asi to tak aj malo byť. Ak by post ministra vnútra získal Smer, podľa mňa by to vzbudzovalo viac pochybností o&nbsp;tom, ako bude ministerstvo vnútra vyzerať, ako budú pokračovať vyšetrovania káuz a&nbsp;tak ďalej. Myslím si, že ide o&nbsp;lepšie riešenie, ak má daný rezort v&nbsp;rukách Hlas a&nbsp;nie Smer.

Kroky vášho nominanta v&nbsp;pozícii ministra vnútra však nie sú iné, aké by robil predstaviteľ strany Smer. Pred voľbami ste pritom hovorili, že ak bude Hlas vo vláde, jeho snahou bude eliminovať akékoľvek náznaky možnej pomsty. Takto ste si to predstavovali?

Opozícia aj niektorí komentátori sa to snažia vykresľovať presne tak, ako hovoríte, ale musím zdôrazniť, že ide čisto o&nbsp;pragmatické výmeny na pozíciách, ktoré sa vždy po zmene vlády dejú. To znamená policajný prezident, viceprezidenti a&nbsp;podobne. Je to v&nbsp;plnej kompetencii ministra vnútra. Postupy mu veľmi zjednodušili poslanci zo strany OĽaNO. Oni svojimi zmenami zákonov dosiahli, že minister môže policajného prezidenta priamo vymenovávať a&nbsp;ďalších funkcionárov bez udania dôvodu odvolávať.

Nejde len o&nbsp;odvolávanie funkcio­nárov, ale aj postoj ministra Šutaja Eštoka a&nbsp;kroky smerom k&nbsp;vyšetrovateľom okolo Jána Čurillu.

Ak sa ma pýtate na spomínaných vyšetrovateľov, tak pán minister postavil podľa príslušného zákona mimo služby príslušníkov, ktorí sú obvinení alebo podozriví z&nbsp;páchania závažnej trestnej činnosti. Mne je to jedno, ako sa volajú, či je to Čurilla alebo niekto iný. Pán minister konal podľa zákona, ktorý mu to prikazuje.

Spomínaní príslušníci však boli pod ochranou zákona ako oznamovatelia protispoločenskej činnosti.

Môžeme sa baviť o&nbsp;tom, či je zákon o&nbsp;oznamovateľoch nadradený zákonu o&nbsp;štátnej službe policajtov, ktorým sa riadi minister vnútra, alebo je to opačne. Sám budem rád, keď sa definitívne dočkáme právoplatných rozsudkov, pretože dnes hovoríme o&nbsp;nejakom skóre štyri k&nbsp;trom, takže ani sudcovia na to zatiaľ nemajú jednotný názor.

Keď nastúpila vláda OĽaNO, minister vnútra Mikulec ponechal vo funkcii policajného prezidenta Milana Lučanského, kým sám nepožiadal o&nbsp;uvoľnenie. Matúš Šutaj Eštok odvolal Štefana Hamrana okamžite, pričom ho poslal kdesi do Popradu. Bolo to nutné? 

Išlo o&nbsp;policajného šéfa, takto podľa vás vyzerá slušná politika?

Ak hovoríte o&nbsp;ponechaní vtedajšieho generála Milana Lučanského vo funkcii, bolo to spôsobené aj tým, že požíval veľkú dôveru a&nbsp;rešpekt aj medzi vtedajšími koaličnými politikmi. Pána Hamrana však bolo nutné vymeniť okamžite, pretože na pravidelnej báze ukazoval neschopnosť riadiť Policajný zbor, neschopnosť obraňovať Slovensko, neschopnosť bojovať s&nbsp;nelegálnou migráciou. To bol človek, ktorý len vyplakával na tlačových konferenciách a&nbsp;hovoril, ako sa veci nedajú robiť, a&nbsp;tak ho pán minister odvolal.

Hamranovi sa okrem iného vyčítal jeho slovník zaváňajúci politikou. Minister Šutaj Eštok je síce politik, ale nemal by aj on občas vážiť slová, napríklad na adresu spomínaných vyšetrovateľov?&nbsp;

Pán minister má svoj štýl komunikácie. Ako minister vnútra musí byť rázny, on vie viac, ako vieme my. Myslím si, že urobil správne, že za policajného prezidenta prizval človeka zvonku, človeka, ktorý nebol v&nbsp;posledných rokoch súčasťou polície, aby to nebol prezident, ktorý bude robiť revanš a&nbsp;preferovať jednu skupinu na úkor druhej. Pán minister následnými opatreniami ukazuje, že chce staviť na profesionálov a&nbsp;nevymieňa len jeden tábor za druhý. Vtedy by možno platilo, že vojna v&nbsp;polícii bude pokračovať, len v&nbsp;opačnom garde.

Za šéfa policajnej inšpekcie vymenoval exriaditeľa NAKA Branislava Zuriana, ktorý sa považuje za súčasť vojny v&nbsp;ozbrojených zložkách, v&nbsp;minulosti ho dokonca obvinili vyšetrovatelia z&nbsp;tábora čurillovcov. 

Nie je to v&nbsp;rozpore s&nbsp;tým, čo ste pred chvíľou povedali?

Musím povedať, že ja budem vždy tolerovať len to, aby sa všetko dialo zákonnou cestou, aby žiadny ústavný činiteľ nezneužíval svoju moc na nejaké politické čistky alebo, nedajbože, aby niekto politicky pôsobil na výkon Policajného zboru.&nbsp;

PS sa ministerstva vnútra v&nbsp;prospech Hlasu za žiadnych okolností vzdať nechcelo. Bolo ochotné pripustiť len to, že by ho dostala iná koaličná strana, len nie Hlas.

Strana Smer síce neuspela pri ministerstve vnútra, intenzívne sa však hovorí, že jej nominant Tibor Gašpar, čeliaci závažným obvineniam a&nbsp;dokonca i&nbsp;obžalobe, má záujem obsadiť post šéfa SIS. 

Bolo by to v&nbsp;poriadku, keď obvinených vyšetrovateľov museli postaviť mimo služby?

V&nbsp;tejto súvislosti som už jasne vyhlásil, že by som si ako prezident nevedel predstaviť vymenovať za šéfa SIS človeka, ktorý je obžalovaný alebo sa voči nemu vedie trestné stíhanie. Ak by sa voči dotyčnej osobe vyšetrovanie právoplatne ukončilo, potom sa otázka jej nominácie na post riaditeľa tajnej služby môže otvoriť a&nbsp;dať na stôl. Ale dovtedy by ju nemal prezident, akýkoľvek, do pozície šéfa SIS vymenovať.

Vládna koalícia sa rozhodla zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, prečo je potrebné zlikvidovať celý úrad, keď špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorý je zrejme pre súčasnú koalíciu najväčším tŕňom v&nbsp;oku, sám ponúkol svoju rezignáciu?

Musím povedať, že v&nbsp;prípade strany Hlas to vôbec nie je len o&nbsp;osobe Daniela Lipšica. Hovoril som veľmi jasne, že ak po dva­dsiatich rokoch fungovania ÚŠP zhodnotíme, že tento úrad už splnil svoju úlohu v&nbsp;boji s&nbsp;organizovanou mafiou, tak je možno čas na zmenu. Myslím si, že keď povinnosti ÚŠP preberie generálna prokuratúra, v&nbsp;rámci ktorej už teraz pôsobí veľa hodnotovo a&nbsp;odborne vybavených prokurátorov, tak to bude v&nbsp;poriadku. Hádam si nemyslíme, že spravodlivosť v&nbsp;tejto krajine bez Daniela Lipšica a&nbsp;ÚŠP nebude fungovať.

Po vojne v&nbsp;bezpečnostných zložkách tu, zdá sa, máme ďalšiu vojnu, a&nbsp;to vládnej koalície s&nbsp;médiami. Vykročili ste v&nbsp;tomto smere tou správnou nohou?

Ja osobne a&nbsp;moji kolegovia z&nbsp;Hlasu nemienime komunikáciu s&nbsp;médiami nejakým spôsobom meniť. My sa naozaj k&nbsp;médiám neotáčame chrbtom, snažíme sa trpezlivo odpovedať na všetky otázky, aj keď niekedy dialóg s&nbsp;novinármi nedosahuje takú kvalitu či profesionalitu, ako by som si v&nbsp;21. storočí predstavoval.

Často sa niektorí redaktori nedokážu zbaviť svojho osobného úsudku a&nbsp;vlastného politického presvedčenia. Rozumiem, že aj oni sú len ľudia ako my všetci a&nbsp;potlačiť svoj názor musí byť veľmi ťažké, ale práve preto to musia byť profesionáli. Aby dokázali nechať osobné videnie bokom. Smer a&nbsp;predseda vlády sa rozhodli, že s&nbsp;vybranými médiami nebudú komunikovať, a&nbsp;je to ich rozhodnutie. Každý politik má právo vybrať si, do akej relácie či rozhovoru pôjde a&nbsp;do akého nie. Nikto ho nemôže nútiť, aby poskytoval rozhovory, o&nbsp;ktorých dopredu vie, ako dopadnú.

Rozhovor však nie je reklama na politika, novinár musí aj oponovať.

Určite. Ale je rozdiel odborne oponovať a&nbsp;robiť politiku.

Vláda prijala takzvaný konsolidačný balíček. Vyhlásili ste, že sa nijakým spôsobom nedotkne obyčajných ľudí. Jedným z&nbsp;opa­trení je i&nbsp;bankový odvod. Myslíte si, že banky tieto peniaze napokon predsa len nevytiahnu z&nbsp;ľudí?

Myslím si, že štát ako regulátor vie nájsť nástroje na to, aby banky nepresunuli ťarchu na ľudí, čo by bolo od nich neseriózne. Bankám, ktoré by chceli lamentovať a&nbsp;strašiť, len pripomínam, že som ich niekoľko mesiacov pred voľbami verejne vyzval, nech samy prídu s&nbsp;nejakou iniciatívou, s&nbsp;konkrétnym návrhom, ako by mohli pomôcť ľuďom, ktorým skokovo narástli splátky. V&nbsp;opačnom prípade, odkázal som im, s&nbsp;návrhom bude musieť prísť štát. Prišli banky s&nbsp;niečím? S&nbsp;ničím. Neprejavili žiadnu solidaritu. Napriek enormným ziskom sa otočili k&nbsp;občanom chrbtom a&nbsp;ďalej chcú ryžovať na poplatkoch a&nbsp;vysokých úrokoch. Preto vláda povedala, že keď to nejde podobrotky, pôjde to inak.

Podľa vás je úlohou či dokonca povinnosťou komerčných bánk byť solidárnymi?

Banky sú súčasťou tejto spoločnosti a&nbsp;na rozdiel od mnohých ľudí, ktorí z&nbsp;roka na rok chudobnejú, bankám zisky stúpajú. Banky jednoducho musia byť solidárne, musia v&nbsp;týchto ťažkých časoch cítiť spoločenskú zodpovednosť a&nbsp;musia sa o&nbsp;tučné zisky viac podeliť so spoločnosťou. Väčšia solidarita bohatých s&nbsp;chudobnými je jedným zo základných princípov sociálnej demokracie.

Vytočený Pellegrini sa obul do šéfa SNS: Koalícia sa rozpadne, keď ju rozbije Andrej Danko!

Jana Šimíčková

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Vytočený Pellegrini sa obul do šéfa SNS: Koalícia sa rozpadne, keď ju rozbije Andrej Danko!

Jana Šimíčková

Súvisiace články

Boj vlády s Lipšicom, medveďmi a vlkmi, Dankovo národné menu aj kúzelník Žilinka

Výsluhoví dôchodcovia v parlamente si prídu na pekné peniaze. Mesačne poberajú dva príjmy

Šokujúce slová právoplatne odsúdeného bývalého sudcu: Rozhodnutie ŠTS je nulitné!

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás