Dušan Valent

V roku 2020 japonská sonda Hajabusa 2 priniesla na Zem päť gramov horniny z&nbsp;asteroidu Ryugu. Výskumu vzorky sa nedávno ujal medzinárodný tím vedcov a&nbsp;narazil na prek­vapenie. Na drobnom kúsku skaly našli jednoznačné dôkazy o&nbsp;prítomnosti mikroskopických organizmov.

Každý krok výskumu prebehol v&nbsp;súlade s&nbsp;najprísnejšími opatreniami, ktoré mimozemskú horninu izolovali od pozemského života. Hermeticky uzavretú kapsulu so vzorkou vedci otvorili v&nbsp;miestnosti s&nbsp;vákuom, ktorá sa nachádzala uprostred špeciálneho priestoru s&nbsp;prefiltrovaným vzduchom. Odtiaľ vzorku presunuli do miestnosti s natlakovaným dusíkom na dlhodobé uskladnenie. 

Po 280 dňoch putovala na výskum, ktorý sa vykonával tiež vnútri kontajnerov naplnených dusíkom. Keď vzorku pomocou elektrónového mikroskopu skúmal Matthew G­e­ng­e z&nbsp;londýnskej Imperial College, vedca paralyzoval šok. Našiel vláknité a&nbsp;tyčinkovité štruktúry a&nbsp;štruktúry bohaté na uhlík. Vedec v&nbsp;nich rozpoznal živé organizmy.

„Ja a&nbsp;moji študenti sme takmer spadli zo stoličky,“ spomína Genge. „No potom som si spomenul na staršie štúdie, ktoré zistili, ako jednoducho baktérie kolonizujú horniny.“ Výskumník si takisto overil výsledky iného výskumu tej istej vzorky vykonaného o&nbsp;tri týždne skôr – jeho kolegovia vtedy nenašli žiadne stopy po mikróboch. Podrobnejší pohľad na tvar a&nbsp;veľkosť mikroskopických organizmov potvrdil, že ide o&nbsp;pozemské tvory, ktoré zväčša patria do rodu Bacillus. Senzácia sa teda nekonala: ako vedci píšu v&nbsp;štúdii, ktorú zverejnil vedecký časopis Meteoritics &amp; Planetary Science, mimozemskú vzorku „rapídne kolonizovali pozemské mikróby“.

Pozorovania podľa vedcov dokazujú, že pozemské mikroorganizmy dokážu prekonať aj najprísnejšie opatrenia, ktorých úlohou je zabrániť kontaminácii mimozemských vzoriek. Tieto opatrenia sú tak podľa nich celkom nepostačujúce a&nbsp;je ich potrebné zásadne vylepšiť. „Na to, aby k&nbsp;pozorovanej kolonizácii vzorky došlo, stačí jediná baktéria alebo jediná spóra baktérie,“ hovorí Matthew Genge, podľa ktorého je v&nbsp;prípade plánovaného transportu vzoriek z&nbsp;Marsu nevyhnutné výrazne sprísniť opatrenia proti kontaminácii. „Budeme musieť byť extrémne opatrní, rovnako pri interpretovaní známok života, pretože vzorky možno príliš jednoducho kontaminovať pozemskými baktériami.“

Podľa odborníka ide o&nbsp;obrovskú výzvu. NASA sa v&nbsp;minulosti snažila zabrániť kontaminácii mimozemských telies tak, že svoje sondy a&nbsp;rovery konštruovala v&nbsp;sterilných zónach s&nbsp;filtrovaným vzduchom. No zistila, že táto úloha je takmer nemožná. Objavila totiž mikróby, ktoré nielenže prežili aplikovanie dezinfekcie, ale dokonca sa prispôsobili a&nbsp;čistiace prostriedky, ktoré ich mali zahubiť, začali používať ako potravu.

Výskyt zistených baktérií na mimozemskej vzorke bol podľa Gengea nadviazaný na prítomnosť organickej hmoty. To znamená, že mimozemská organická hmota poskytuje vhodný zdroj energie pre metabolizmus života. „Mikroorganizmy dokážu využívať organickú hmotu vnútri meteoritov, aby sa uživili. Doslovne hodujú pri mimozemskej potrave,“ hovorí Genge.

Existuje podľa vás mimozemský život?

Podľa vedca to zvyšuje pravdepodobnosť, že na Marse dodnes existuje život – červená planéta má veľmi riedku atmosféru, padajúce meteority, aké by v&nbsp;hustom ovzduší Zeme zhoreli, namiesto toho bežne dopadajú na povrch. „Takže je možné, že na Marse je ekosystém, síce chudobný, ale predsa len prítomný, ktorý je podporovaný mannou z&nbsp;nebies, teda meteoritmi s&nbsp;organickou hmotou, ktoré tam padajú.“

Mikróby na asteroide: Pozadie revolučného objavu, ktorý mal zmeniť všetko

Dušan Valent

Výber pre vás

Mikróby na asteroide: Pozadie revolučného objavu, ktorý mal zmeniť všetko

Dušan Valent

Súvisiace články

Úlovok trhal siete: Konečne poznáme tajomstvo Ježišovho zázračného rybolovu

Podnapitá divočina: Zvieratá holdujú alkoholu oveľa viac, než sme si mysleli

Ľudstvu hrozí klimatická katastrofa: Zachrániť nás môžu diamanty

Výber pre vás