Dušan Valent

Ľudstvo čoraz viac pociťuje negatívne dosahy klimatickej zmeny, ako sú ničivé horúčavy a&nbsp;nevídané či&nbsp;nepredvídateľné extrémy počasia. Emisie skleníkových plynov napriek tomu rastú. V&nbsp;prípade oxidu uhličitého stúpli oproti roku 2000&nbsp;takmer o&nbsp;polovicu. Niektorí vedci preto navrhli, že katastrofickým vplyvom klimatickej zmeny na ľudskú civilizáciu sa môžeme vyhnúť napríklad tým, že ochladíme atmosféru aerosólmi. Ide o&nbsp;zmesi pevných alebo kvapalných častíc v&nbsp;plyne na spôsob dymu, respektíve hmly.

Najviac pozornosti sa doposiaľ venovalo oxidu siričitému, a&nbsp;to jednoducho preto, že tvorí významnú súčasť sopečných plynov, ktorých klimatické následky v&nbsp;histórii sú dobre známe. Nedávne výskumy však ukázali, že niekoľko desiatok miliónov ton aerosólov s&nbsp;oxidom siričitým by síce znížilo teplotu priemerne o&nbsp;niekoľko stupňov, no zároveň by to prinieslo závažné nechcené účinky vrátane oslabenia ozónovej vrstvy a&nbsp;kyslých dažďov. 

Tím výskumníkov, ktorý viedol Sandro Vattioni zo Spolkovej vysokej technickej školy (ETH) v&nbsp;Zürichu, preto počítačovo modeloval, ako by oxid siričitý obstál v&nbsp;porovnaní s&nbsp;konkurenčnými materiálmi a&nbsp;plynmi. Konkrétne s&nbsp;dvomi typmi oxidu titaničitého, oxidom hlinitým, kalcitom, diamantom a&nbsp;karbidom kremičitým. Vedci pri klimatickom modelovaní zohľadnili pohyb, termodynamické a&nbsp;chemické vlastnosti častíc hypotetických aerosólov. Takto zisťovali, do akej miery budú absorbovať teplo, odrážať slnečné svetlo a&nbsp;chemicky reagovať v&nbsp;ovzduší.

Ako Vattioni s&nbsp;kolegami píše vo vedeckom časopise Geophysical Research Letters, prínosy oxidu siričitého by zďaleka neboli také veľké, ako sa doposiaľ zdalo. Oxid siričitý dopadol ako druhý najmenej účinný aerosól po variante oxidu titaničitého známeho ako rutil, ktorý by podľa modelovania nenavodil žiadne ochladenie. „Staršie štúdie obvykle nezohľadňovali sklon častíc aerosólov vytvárať chumáče alebo usadať,“ hovorí Vattioni. „Častice, ktoré usadnú príliš rýchlo, by mohli slnečné svetlo odrážať nedostatočne na to, aby ochladili planétu. A&nbsp;tie, ktoré ľahko vytvárajú chumáče, by zachytávali teplo a&nbsp;zohrievali stratosféru spôsobom, ktorý by zmenil vzdušné prúdy alebo kapacitu ovzdušia zadržiavať vlhkosť.“

Na dosiahnutie potrebného ochladenia sa podľa Vattioniho a&nbsp;kolegov najlepšie hodí niečo celkom iné: diamant. Konkrétne päť miliárd ton 150-nanometrových diamantov rozptýlených v&nbsp;atmosfére. Nielenže sa diamantové nanočastice dokážu udržať vo vzduchu dostatočne dlho, ale nemajú ani sklon „zlepovať sa“ do chumáčov či chemicky reagovať za vzniku jedovatých látok alebo kyslého dažďa. Jedinou výhodou oxidu siričitého je nízka cena, ktorá je približne 2&nbsp;500-krát nižšia ako cena diamantov. To znamená, že ak by sme chceli zvrátiť globálne otepľovanie diamantmi, stálo by to podľa vedcov desiatky, ak nie stovky biliónov dolárov.

Nová štúdia výrazne spresnila predpovede účinku aerosólov v&nbsp;atmosfére. Jej autori napriek tomu upozorňujú na náročnosť aplikovania laboratórnych meraní a&nbsp;počítačových modelov v&nbsp;reál­nom svete. Jej výsledky teda nie sú stopercentne isté, ale skôr informatívne. Zároveň vedci zdôrazňujú, že stojíme veľmi ďaleko od praktického použitia aerosólov na ochladenie Zeme. Na druhej strane štúdie ako tá od Vattioniho a&nbsp;kolegov nám môžu pomôcť vyhnúť sa neuváženým krokom, za ktoré by sme draho zaplatili. V&nbsp;neposlednom rade môžeme vďaka nim lepšie porozumieť, ako fungujú atmosféry ďalekých exoplanét. A&nbsp;ako raz zmeniť nehostinné vesmírne svety na obývateľné.

Šikovné zariadenia z&nbsp;drahokamov vysoko nad Zemou už v&nbsp;minulosti podnecovali ľudskú predstavivosť. Príkladom je bondovka Diamanty sú večné z&nbsp;roku 1971. Zloduch Ernesto Blofeld zostrojil a&nbsp;vyniesol do vesmíru diamantový satelit, ktorý dokázal vytvoriť ničivý laserový lúč. Našťastie, vo filme sa Jamesovi Bondovi po viacerých peripetiách podarilo na poslednú chvíľu zachrániť náš svet.
Zachránia v&nbsp;skutočnosti našu planétu diamanty?

Ľudstvu hrozí klimatická katastrofa: Zachrániť nás môžu diamanty

Dušan Valent

Výber pre vás

Ľudstvu hrozí klimatická katastrofa: Zachrániť nás môžu diamanty

Dušan Valent

Súvisiace články

Ak chcete schudnúť, čítajte: Vedci zistili, ako pri chôdzi spálite najviac energie

Zjedli aj kapitána: Vedci odhalili temné tajomstvá povestnej polárnej expedície Johna Franklina

Zabijak dinosaurov nezasiahol Zem koncom kriedy sám

Výber pre vás