Mesiac takmer v splne sa vrýval človeku pod kožu a vkrádal sa mu do snov s otázkami o vlastnej existencii. Aj ním lomcoval nepokoj, prehadzoval sa na posteli a keď sa už ako-tak dostával mimo bdenia, vibračný tón prichádzajúcej správy na mobile ho vrátil do reality. Bola to Miroslava, neozvala sa mu celý deň. Mala ísť na vyšetrenie, niečo sa jej nezdalo, ale on tomu nevenoval zvláštnu pozornosť. Čítanie správy na Messengeri ho však šokovalo. „Mám rakovinu, všetko, čo som chcela, je preč. Život je na p...“ písala zdesená Miroslava svojmu novému priateľovi, ktorý neveril vlastným očiam. Životom prekypujúca žena, s ktorou len nedávno nadviazal kontakt, je ťažko chorá. Podobné pocity ako Miroslava zažila na vlastnej koži pred pätnástimi rokmi Oľga Bartošová (62). Energickej žene, športovkyni a podnikateľke, diagnostikovali vtedy rakovinu prsníka.

Nález vďaka sprche

Keď sme sa stretli na chodbe Národného onkologického ústavu, práve viedla debatu so svojou známou. Posledné Oľgine slová predtým, ako sme začali krátky rozhovor, boli: „Idem do Ameriky, rakovina počká.“ Nedávno oslávila jej sestra 65 rokov a okrem času stráveného s rodinou za veľkou mlákou chce Oľga prejsť naprieč Spojenými štátmi. Doteraz trávila čas najmä u sestry, ktorá býva blízko Bostonu, a chcela by vidieť aj väčšie americké mestá. „Chcela by som to spojiť, týždeň u sestry a týždeň Washington, New York, Niagara, Filadelfia, nejakí Amiši plus Boston,“vymenovala nám svoje plány Oľga, ktorá za sestrou merala cestu niekoľkokrát. Býva v Spojených štátoch od roku 1989. Tento rok už stihla navštíviť aj Austráliu, kde pre zmenu býva jej dcéra.

Amerika je pre Oľgu tak trochu symbolická. Práve počas pobytu u sestry si sama našla hrčku na prsníku. „Sestra mala sprchu vysoko, nikdy nebol dôvod zdvihnúť ruky vyššie. Len na volejbale, ktorý som predtým hrávala. Tak som si našla hrčku a hneď som to riešila so svojím gynekológom,“ spomenula si Oľga. Gynekológovi sa najskôr zdalo, že ide o cystu, ale počas ďalších vyšetrení dospel k názoru, že ide o rakovinu. Nepríjemná správa aktívnou ženou otriasla. Žiadne ochorenie ni­kdy neprichádza „vhod“, v tomto prípade bolo načasovanie obzvlášť zákerné.

„Bolo to zložité. Mala som vtedy malé deti. Jedna dcéra končila vysokú školu, druhá na vysokej študovala a najmladšia navštevovala ešte len gymnázium. To bol problém. Vtedy som mala v práci také postavenie, že som si pripadala nenahraditeľná ako všetci,“zasmiala sa Oľga nad naozaj komplikovaným obdobím plnom otázok a neprichádzajúcich odpovedí. Parafrázujúc psychológa Viktora Frankla, napriek všetkému povedala životu áno. Znamenalo to najmä zmeniť svoj doterajší život. Oľga pracovala pre rakúsku poľnohospodársku firmu a svoju „nenahraditeľnosť“ razom vymenila za svoje priority. „Zabrzdila som, začala som brať prácu ako nutnosť. S troma deťmi musel človek zaplatiť školy, takisto hrali volejbal. Ale už som to nebrala tak vážne. V práci to bolo napriek tomu fajn. Robili mi ústupky a nebola som celý čas dokonca ani na péenke,“ zaspomínala si na svoje nové nastavenie Oľga.

Liečba však bola naozaj veľkou skúškou psychiky. Oľge museli odstrániť tretinu pravého prsníka, aby lekári zabránili šíreniu rakoviny. Prišla tiež o lymfatické uzliny. Do toho absolvovala raz za tri týždne chemoterapiu a rádioterapiu. Chemoterapia jej nerobila dobre. Veľmi kritické to bolo každý druhý deň po nej. Za tri týždne sa však dokázala vrátiť do bežných koľají. „Po rádioterapii som zasa bola veľmi unavená, ale stále som bola aktívna a pracovala som,“uviedla.

RAKOVINA POČKÁ: V januári tohto roka navštívila Oľga dcéru v Austrálii a najbližšie sa chystá do Ameriky za sestrou.
RAKOVINA POČKÁ: V januári tohto roka navštívila Oľga dcéru v Austrálii a najbližšie sa chystá do Ameriky za sestrou.
Zdroj: Archív

Neposedná stará mama

Zdalo sa, že boj s rakovinou je úspešne zažehnaný. V januári tohto roka však Oľge dia­gnostikovali recidívu, nádor bol späť. Nasledovala ďalšia operácia a prišla o celý prsník. Okrem toho absolvovala chemoterapie raz do týždňa. Pôvodne mala naplánovaných dvanásť dávok chemoterapie, napokon ich absolvovala desať. Viac by vraj nedokázala zvládnuť. Po chemoterapiách nevracala, dokonca nestratila ani chuť do jedla. Bolo to však pre ňu opäť veľmi náročné.

„Prišla som o vlasy, nevládala som sa hýbať a po chemoterapii sa u mňa vyvinula neuropatia,“dodala Oľga, ukazujúc nám končeky prstov, ktoré si necíti na rukách ani na nohách. „Potkýna“ sa o vlastné nohy. Aj túto správu nám povedala s úsmevom na perách. „Bola som na genetike a tam mi zistili, že to bude mať ešte nejaké pokračovanie v priebehu roka, dvoch,“ usmiala sa opäť napriek údelu Oľga, ktorá sa nemieni vzdať a život žije stále naplno. Druhá fáza ochorenia ju zastihla už na dôchodku, preto, ako tvrdí, sa nad všetkým vie viac povzniesť.

„Mám čas a nie som viazaná ničím. Venujem sa svojim trom vnúčencom. S jednou vnučkou chodím pondelky a stredy na tanečnú školu. Chodím po ňu tiež do školy a vozím ju na tréningy,“povedala nám o svojom aktuálnom živote Oľga. Zvyšok času si však necháva pre seba. „Mám psíka, s ktorým chodím na prechádzku ráno a večer. A štyri mačičky, takže sa venujem aj im. Dá sa povedať, že tri dni mám čo robiť a zvyšný čas si viem zadeliť, aby som ho mala aj pre seba,“uviedla. Okrem klasickej liečby Oľge pomáha takzvaný sound healing, teda liečenie zvukom. „Veľmi mi to pomáha. Misky, gongy, je to veľmi príjemné. Chodím s ľuďmi, ktorí sa tomu venujú, aj na zimné a letné sústredenia,“dodala.

Nezanedbateľnou aktivitou v naplnenom programe onkologickej pacientky je poradenstvo, ktoré vykonáva v rámci občianskeho združenia Nie rakovine už osem rokov. Každý utorok ponúka poradenstvo od deviatej do dvanástej na druhom poschodí Národného onkologického ústavu.

Oľga prízvukuje, že druhýkrát jej zistili nádor na mamografii. „Je veľmi dôležité chodiť na prevencie a prehliadky. Lebo lekári už vidia aj mininádory,“uviedla mama, stará mama a aktivistka Oľga.

Zbytočné úmrtia

Prípad Oľgy, žiaľ, nie je ojedinelý. Podľa štatistík na svete diagnostikujú každých 19 sekúnd nový prípad rakoviny prsníka. Na Slovensku je situácia rovnako desivá. Podľa aliancie Nie rakovine až jedna z ôsmich žien bude počas svojho života čeliť tomuto onkologickému ochoreniu. „Na Slovensku výskyt rakoviny prsníka stále rastie. Predpokladaný počet žien, ktoré budú v tomto roku diagnostikované u nás, je viac ako tritisíc. Počet všetkých žien s rakovinou prsníka na Slovensku je viac ako 30-tisíc. Stále platí, že až päť-šesť percent Sloveniek je diagnostikovaných už s pokročilou rakovinou prsníka, čo predstavuje až tristo žien ročne,“ povedala nám Jana Pifflová Španková, šéfka aliancie Nie rakovine. Navyše sa odhaduje, že ročne na Slovensku zomrie na rakovinu prsníka okolo deväťsto žien. „Ak sa ženy budú venovať pravidelnému samovyšetrovaniu prsníkov a viac z nich, aspoň 60 percent, bude chodiť na preventívne mamografické vyšetrenie, môžeme dosiahnuť zníženie počtu úmrtnosti až o jednu tretinu,“ prízvukuje Španková. 

Ružový október

Problémom okrem samotného ochorenia je podľa aliancie Nie rakovine skutočnosť, že na Slovensku sa v súčasnosti neuhrádzajú niektoré inovatívne liečby a nové skupiny liekov na liečbu pokročilého karcinómu prsníka. Lieky sú pritom dostupné na predpis lekára pre ženy v mnohých krajinách východnej Európy a vo všetkých krajinách V4 okrem Slovenska.

Aliancia Nie rakovine upozorňuje ženy, že podľa platnej legislatívy má každá žena nad štyridsať rokov nárok na preventívne mamografické vyšetrenie na Slovensku každé dva roky. „Aliancia Nie rakovine informačne podporuje mamografické vyšetrenie ako metódu, vďaka ktorej možno zachytiť aj včasné štádium tejto rakoviny prsníka a využiť by ju mala každá žena, ktorej sa týka,“uviedla Španková, ktorá dodala, že ak sa preventívne vyšetrenie urobí na kvalitných prístrojoch, s ďalšou kvalitnou dodatočnou diagnostikou významne znižuje mieru úmrtnosti na rakovinu prsníka. Kameňom úrazu je však nedostatočný počet certifikovaných pracovísk, ktoré môžu byť zapojené do skríningu, ako aj doriešovacích pracovísk. „Pre celé východné Slovensko je certifikované jedno pracovisko v Starej Ľubovni, odporučené ďalšie dve v Poprade a Prešove. Apelujeme na vedenie rezortu zdravotníctva za sprístupnenie certifikovaných mamografií vo všetkých regiónoch Slovenska,“ uvádzajú aktivistky aliancie Nie rakovine vo svojom stanovisku k problematike.