Andalúzia leží najjužnejšie zo všetkých regiónov Španielska. Horúce slnko jej zemi a&nbsp;ľuďom dáva energiu, svieži vánok od mora a&nbsp;chladivá voda z&nbsp;hôr zasa život. Dovedna vzniká bezbrehá sila, ktorá rodí jedinečnosť. Koncentruje sa tam temperament a&nbsp;chuť naplno žiť. Z&nbsp;Andalúzie pochádza mnoho vecí, ktoré sa stali symbolmi celého Španielska. Vášnivý tanec flamenco i&nbsp;nebezpečné býčie zápasy. Dezertné ohnivé víno sherry preslávilo mesto Jerez a&nbsp;jeho okolie. Veď umenie vinohradníctva a&nbsp;vinárstva prišlo do krajiny cez neďaleký prístav Cádiz na brehu Atlantického oceánu – starobylé, 3 500 rokov staré, teda najdlhšie nepretržite obývané mesto v&nbsp;Európe.

„Viete, že Španielsko je najväčší producent olivového oleja na svete? A&nbsp;že v&nbsp;rámci krajiny je to práve naša úrodná Andalúzia, kde ho vylisujeme najviac?“ hrdo sa pýta postarší čašník z&nbsp;reštaurácie Casa Castañeda v&nbsp;centre Granady. Podľa niektorých zdrojov sú to až dve tretiny z&nbsp;celkového množstva v&nbsp;celom štáte. Z&nbsp;Andalúzie sa do sveta exportujú aj jahody, paradajky či strukoviny. Aj slávnych rodákov je dosť. Medzi najuznávanejších maliarov na svete patria Pablo Picasso a&nbsp;Diego Velázquez, najznámejší španielsky herec je Antonio Banderas. Milovníkov dejín zase zaujme, že sa tam narodil rímsky filozof Seneca.

Andalúzia bola odnepamäti križovatkou obchodu i&nbsp;kultúr, bublajúcim kotlom civilizácií, kde sa varili a&nbsp;miesili všetky novinky a&nbsp;vymoženosti, vynálezy a&nbsp;znalosti, nech prišli z&nbsp;akejkoľvek svetovej strany. Napokon táto vlastnosť ostala Andalúzii dodnes. Hrdo dbá na tradície, ale okrem nich je ustavične smädná po najnovších trendoch a&nbsp;moderných veciach. Vždy totiž bola a&nbsp;je jednou z&nbsp;hlavných brán Španielska do sveta. Asi preto neprekvapí, že práve v&nbsp;Andalúzii v&nbsp;roku 1492 dostal od panovníkov Izabely Kastílskej a&nbsp;Ferdinanda Aragónskeho súhlas a&nbsp;najmä finančnú podporu na svoju objaviteľskú cestu na západ jeden ambiciózny námorník a&nbsp;navigátor. Volal sa Krištof Kolumbus. Z&nbsp;tamojších prístavov vyrazili na cesty k&nbsp;brehom nového kontinentu všetky štyri jeho výpravy. A&nbsp;aj sa tam z&nbsp;Ameriky, ktorú pre Európu znovuobjavil, plachetnice prepchaté bohatstvom vracali.

Zlato a&nbsp;ďalší vzácny a&nbsp;exotický tovar spoza Atlantiku sa potom podpísali na rozmachu tamojších miest. Vďaka novým kolóniám v&nbsp;zámorí totiž rýchlo zbohatli a&nbsp;bolo to treba dať svetu najavo. Staviteľský rozvoj posilnilo aj definitívne vytlačenie maurských vládcov z&nbsp;Granady, ich poslednej sídelnej pevnosti na celom Pyrenejskom polostrove. Zosilnela rekatolizácia, moslimom síce oficiálne sľúbili náboženskú slobodu a&nbsp;ďalšie práva, ale na miestach mešít aj tak začali postupne vyrastať kostoly a&nbsp;katedrály. Čím významnejšia mešita, tým honosnejší chrám alebo bazilika ju nahradila. Vznikol tak jedinečný mix orientálnej a&nbsp;kresťanskej architektúry, ktorej monumentálnosť, bohatstvo a&nbsp;nezameniteľnú kultúrnu hodnotu vysoko oceňuje UNESCO, ale aj svetové bedekre, ktoré jej udeľujú tie najvyššie známky.

Andalúzia je však aj rajom na kúpanie a&nbsp;turistiku. Ako jediná zo španielskych autonómnych spoločenstiev – tak sa tam oficiálne hovorí krajom – ponúka pláže aj pri Stredozemnom mori, aj Atlantickom oceáne. Zároveň sa pýši najvyšším vrchom celého Pyrenejského polostrova. Hora Mulhacén leží v&nbsp;pohorí Sierra Nevada a&nbsp;má nadmorskú výšku 3 479 metrov. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

„Andalúzii dali meno jej bývalí vládcovia Mauri, zrejme po Vandaloch, ktorí kraj obývali pred nimi. Mauri prišli zo severnej Afriky už okolo roku 710,“ píše sa na jednom z&nbsp;úvodných informačných panelov v&nbsp;Museo de la Alhambra v&nbsp;Granade. Väčšinu Pyrenejského polostrova a&nbsp;oblasti, ktorým sa hovorilo Hispánia, zabrali rýchlo. Vládli tam osem storočí a&nbsp;k&nbsp;prí­slušníkom ostatných hlavných náboženstiev, teda ku kresťanom a&nbsp;k&nbsp;židom, boli väčšinou viac-menej tolerantní. Náboženský fanatizmus narastal až v&nbsp;závere ich vlády, keď Mauri bojovali o&nbsp;prežitie, hoci ani to nie všade.

„Toto sú kľúče od raja,“ vyriekol podľa legendy pred odchodom z&nbsp;Granady v&nbsp;januári 1492 jej posledný maurský sultán Muhammad XII., ktorého kresťania volali Boabdil. Traduje sa, že si potom vzdychol a&nbsp;rozplakal sa. Hovorí sa tiež, že milovanú Granadu opustil dobrovoľne, aby ju uchránil pred zničením. Existuje však historický fakt, že jeho armáde nik z&nbsp;vtedajších arabských vládcov nechcel prísť pomôcť, a&nbsp;tak by ju vojská Izabely Kastílskej a&nbsp;Ferdinanda Aragónskeho aj tak skôr či neskôr porazili. Navyše maurské mestá, ktoré sa im predtým vzdali, ako napríklad Ronda, dostali pre svojich obyvateľov veľkorysé práva a&nbsp;záruky. Naopak, vytrvalcov, ako napríklad neústupčivých obrancov Malagy, ktorí sa opakovane odmietali vzdať a&nbsp;radšej volili tvrdé boje, čakala len smrť a&nbsp;otroctvo. Posledný moslimský sultán v&nbsp;Španielsku sa pre mnohých stal morálnym hrdinom, pretože sa snažil nie mečom, ale rokovaniami a&nbsp;diplomaciou zachrániť to, čo arabské dynastie vybudovali. Rovnako mal záujem takto ochrániť poddaných, ich spôsob života a, samozrejme, aj ich náboženstvo. Čas však ukázal, že v&nbsp;kultúrne a&nbsp;ekonomicky rozvinutej, najvzdelanejšej a&nbsp;najhustejšie osídlenej časti polostrova to napokon dopadlo inak. Ešte v&nbsp;roku 1492 boli vykázaní židia a&nbsp;v&nbsp;roku 1502 aj Mauri. Poslední potomkovia arabských národov boli nútení nadobro opustiť krajinu v&nbsp;roku 1610.

Tak či onak, palác Alhambra, najväčšiu pýchu emirov i&nbsp;maurského staviteľstva v&nbsp;Európe, sa podarilo zachrániť. Noví katolícki vládcovia Izabela Kastílska a&nbsp;Ferdinand Aragónsky boli rozmerným kráľovským komplexom pod pohorím Sierra Nevada – rozprávkovým palácom s&nbsp;jazierkami a&nbsp;fontánami, priľahlou mohutnou pevnosťou a&nbsp;veľkolepými záhradami – takí očarení, že sa rozhodli tam žiť. Dokonca, aby zároveň dali najavo, že toto mesto patrí ich kráľovstvu už natrvalo, rozhodli, aby ich pochovali v&nbsp;miestnej katedrále. Granada naozaj zamotá hlavu každému. Je jednou z&nbsp;mála metropol na svete, azda jediná, ktorá sa kúpe v&nbsp;žeravých slnečných lúčoch a&nbsp;netrápi sa. Hoci sa tam počas letných dní ortuť teplomerov tlačí k&nbsp;číslu 40, zároveň na každom kroku je vo fontánach dostatok chladivej vody.

Farebné kvety. Aromatické bylinky. Husté kríky. Košaté stromy. Všade je plno sviežej zelene. Dozrievajú tam kyselkavé granátové jablká, ktoré dali mestu meno. Kvitnú a&nbsp;mámivo voňajú pomarančovníky a&nbsp;ruže. Fikusy dorastajú do ozrutných rozmerov – poľahky by zatienili aj trojposchodový dom. A&nbsp;pritom na obzore, ako majestátny ochranca, stojí mohutný horský pás pocukrovaný skutočným snehom. Pod belasou stredomorskou oblohou, bez jediného mráčika, vyzerá pohorie Sierra Nevada ako namaľované. „Granada, zem, o&nbsp;ktorej som sníval, krajina plná krásnych žien, krvi a&nbsp;slnka,“ spieva sa v&nbsp;slávnej piesni, ktorá velebí toto mesto. Skladbu na jeho počesť napísal Mexičan Agustín Lara v&nbsp;roku 1932 a&nbsp;rýchlo sa zaradila do zlatého fondu najpopulárnejších skladieb sveta. Je v&nbsp;ňom dodnes. Na turné ju zaradili aj Traja tenori. Navyše to bola jediná skladba, ktorú spievali Plácido Domingo, Luciano Pavarotti a&nbsp;José Carreras aj osobitne, každý sa jej venoval sólo na inom koncerte. „Alhambre dali meno podľa červených tehál, z&nbsp;ktorých ju postavili. Vypálili ich na miestnom slnku. Pri jeho západe je červeň ešte intenzívnejšia. Akoby horela,“ notoricky opakuje známu informáciu z&nbsp;bedekrov pani predávajúca vstupenky na vežu Kostola svätého Mikuláša vo štvrti Albaicín. Z&nbsp;veže ulovíte azda najkrajšie fotografie Alhambry v&nbsp;jej plnej kráse. Skvelý výhľad je však aj z&nbsp;nižšie položenej terasy pred kostolom. Odrazu sa ozve potlesk. Všetci vykrúcajú hlavu. „Vezmeš si ma?“ pýta sa kľačiaci mladík prekvapenej dievčiny. Jej líca zalial rumenec. Je len o&nbsp;málo červenší ako múry Alhambry. „Sem sa teda chodí žiadať o&nbsp;ruku,“ poznamená pani sediaca na múriku. Muzikanti v&nbsp;rohu námestíčka okamžite reagujú. Ich gitary stíchnu, spomalia, temperamentné flamenco vystriedajú romantické tóny. Spev znežnel a&nbsp;slov „corazón“ (srdce) a&nbsp;„amor“ (láska) podozrivo pribudlo. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Bývalá maurská časť mesta Albaicín, rovnako ako Alhambra, je zapísaná v&nbsp;Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zachovala si pôvodný ráz – v&nbsp;úzkych kamenných uličkách sa budete medzi bielymi domami cítiť ako v&nbsp;orientálnej tržnici. Šaty, sukne, košele, šatky, koberce, lampy, tašky, keramika, lacné šperky a&nbsp;všelijaké čačky-mačky... No nájdete tam aj vychýrené reštaurácie a&nbsp;skvelé cukrárne.

Samotnú Alhambru tvorí hrdá pevnosť Alcazaba, luxusné Nas­ridove paláce — hlavný palácový komplex s&nbsp;átriami a&nbsp;so záhradami, pristavený renesančný palác Carlosa V. a&nbsp;maurský letný palác s&nbsp;rozprávkovými záhradami Generalife. Na návštevu si vyhraďte prinajmenšom pol dňa. Lístky platia celý deň, môžete kedykoľvek odísť a&nbsp;vrátiť sa. Návštevu ocenia aj deti, mladším môžete pripomenúť rozprávky Tisíc a&nbsp;jedna noc, tínedžerom seriál Hra o&nbsp;tróny, ktorý sa tam nakrúcal. Prešpekulované&nbsp; ornamenty na kachličkách a&nbsp;stĺpoch, veselé vodostreky a&nbsp;pokojné jazierka si fotia všetci. Rovnako výzdobu interiéru – na stenách, oknách a&nbsp;dverách pripomína jemnú čipku, na stropoch zase kvapľovú výzdobu v&nbsp;jaskyni. Okrem Alhambry a&nbsp;Albaicínu patrí medzi cestovateľsky povinné zastávky v&nbsp;Granade katedrála a&nbsp;Kráľovská kaplnka, do ktorej pochovali katolícku kráľovnú Izabelu Kastílsku a&nbsp;kráľa Ferdinanda Aragónskeho. Oplatí sa navštíviť aj bývalý hodvábny trh Alcaicería či maurské kúpele Bañuelo.

Zatiaľ čo na Granadu je dobre vyhradiť si aspoň dva-tri dni, na Rondu stačí jeden. Určite ju však nevynechajte, nebudete ľutovať. Ak tam navyše predsa len prenocujete, mesto sa vám odmení. Navečer, keď sa od jednodňových výletníkov vyprázdnia ulice, námestia a&nbsp;mosty, vychutnáte mesto v&nbsp;pokoji a&nbsp;často celkom sami. Navyše tam skvele varia a&nbsp;reštaurácie sú lacnejšie o&nbsp;20 až 30 percent ako v&nbsp;Granade či Malage. Ronda patrí medzi najstaršie mestá v&nbsp;Španielsku. Historické centrum z&nbsp;jednej strany chránia kamenné hradby, z&nbsp;druhej sa tlačí na hranu náhornej plošiny, ktorá sa z&nbsp;ničoho nič prepadáva a&nbsp;končí strmým vyše stometrovým útesom. Panorámu krajiny vyrážajúcu dych, ktorá sa tam otvára doširoka-doďaleka, môžete obdivovať z&nbsp;balkónov v&nbsp;mestskom parku. Najkrajšia je z&nbsp;miesta Mirador de Ronda. Do Rondy sa však chodí najmä kvôli pompéznemu Novému mostu ponad úzky kaňon hlboký zhruba 120 metrov, ktorý rozťal mesto na dve časti. Most sa dá obdivovať zo všetkých strán, zhora i&nbsp;zdola, a&nbsp;v&nbsp;jeho vnútri sa nachádza múzeum. Kedysi však v&nbsp;útrobách skrýval aj väzenie a&nbsp;mučiareň. Most je vysoký 98&nbsp;metrov a&nbsp;dlhý 66&nbsp;metrov. Stavali ho 34 rokov a&nbsp;napriek tomu, že ho dokončili ešte v&nbsp;roku 1793 a&nbsp;považuje sa za unikátnu pamiatku, dnes po ňom bežne jazdia automobily. Okrem Nového mosta sa v&nbsp;Ronde oplatí navštíviť unikátnu býčiu arénu. Je zaujímavá tým, že má po celom obvode kryté hľadisko. Patrí tiež medzi najstaršie arény v&nbsp;krajine, ktoré vybudovali z&nbsp;kameňa a&nbsp;tehál, a&nbsp;hoci nepatrí medzi najväčšie, samotný kruh pre býčie zápasy je najväčší v&nbsp;celom Španielsku. Má priemer 66 metrov a&nbsp;do sedadiel v&nbsp;prstenci okolo neho sa zmestí päťtisíc divákov. Mesto v&nbsp;horách ponúka aj viacero tipov na túry. Niektorí domáci vám budú tvrdiť, že za najvyšší vrch Andalúzie sa vždy považovala Torrecilla, v&nbsp;preklade Vežička, a&nbsp;nie je dôvod to meniť. Má však len1 919 metrov. Vypína sa v&nbsp;národnom parku Sierra de las Nieves a&nbsp;práve Ronda predstavuje ideálny štartovací bod.

Na pobreží Stredozemného mora leží Malaga. Letovisko už dávno objavili aj Slováci. Je také populárne, že záplava turistov niektorým domácim začína brnkať na nervy a&nbsp;volajú po regulácii. Prekážajú im najmä ceny za nájom bytov a&nbsp;apartmánov, ktoré tlačí hore dopyt po ubytovaní pre cestovateľov. Prenajať si bývanie v&nbsp;centre je pri takejto konkurencii pre mnohých obyčajných Španielov nedostupné.

„V&nbsp;byte bývame šiesti a&nbsp;každý platí 400 eur mesačne,“ vysvetľuje mladý recepčný z&nbsp;hotela Futurotel Malagueta. Aj tak sa do Malagy presťahoval. Vďaka cestovnému ruchu je tam viac príležitostí nájsť si prácu. Malaga sa nevyhľadáva náhodou. Lietajú tam nízkonákladové letecké spoločnosti, má dlhé pláže a&nbsp;promenády, atraktívne pamiatky. Medzi najnavštevovanejšie patrí rodný dom Pabla Picassa, väčšinu návštevníkov však sklame, expozícia v&nbsp;malom byte je veľmi skromná. Obrazy famózneho maliara však možno dosýta obdivovať v&nbsp;Picassovom múzeu. „Nechoďte pred záverečnou,“ radí uniformovaná strážkyňa vchodu. „Na návštevu u&nbsp;nás budete potrebovať aspoň jeden a&nbsp;pol hodiny.“ Za kultúrou sa chodí aj do pobočky slávnej parížskej galérie Centre Pompidou. Nájdete ju poľahky na promenáde pri prístave podľa farebnej sklenej kocky. Medzi notoricky známe turistické ciele patrí palác Alcazaba, ktorý patrí medzi najzachovalejšie stavby svojho druhu, a&nbsp;zrúcanina pevnosti Gibralfaro. Z&nbsp;oboch klenotov maurskej architektúry je navyše pekný výhľad na mestský park, historické srdce metropoly a&nbsp;more.

Nad chodníkom zurčí vodopád. Okolo neho sa jedna k&nbsp;druhej tisnú akési známe rastliny. Monstera deliciosa veľká. Jej vykrojené listy zdobia nejednu slovenskú obývačku. Právom ju prezývajú kráľovná izbových rastlín. Tam majestátne nedopĺňa prázdne miesta v&nbsp;byte, no pod holým nebom, okolo padajúcej vody, jazierok a&nbsp;potôčika, vytvára nepriechodnú džungľu. „Rastie tu vyše 50-tisíc rastlín, máme rozsiahlu kolekciu kaktusov a&nbsp;jednu z&nbsp;najväčších zbierok paliem v&nbsp;Európe. Uvidíte ich tu vyše sto druhov. Záhradu založili pred 150 rokmi,“ pyšne približuje sprievodkyňa. Jardín Botánico Histórico je jednou z&nbsp;mála záhrad v&nbsp;Európe so subtropickými rastlinami, s&nbsp;takou hustou časťou, že pripomína prales, bambusovým lesíkom, cez ktorý vedie chodník, a&nbsp;historickou záhradou s&nbsp;altánkami. Na konci 19. storočia na tomto mieste trávili voľný čas rodiny z&nbsp;vyššej strednej triedy. Druhým nečakaným zážitkom pre celú rodinu je Múzeum automobilov a&nbsp;módy. Miestni ho volajú La Tabacalera. Tam sa nenudia ani ženy, ani muži. „Robíme len výnimočné veci, tvrdil zakladateľ múzea João Magalhães. Rovnako bol presvedčený, že aj automobily sa dajú vnímať ako umenie. Preto vymyslel iný koncept a&nbsp;spojil unikátne autá s&nbsp;vysokou módou,“ objasňuje mladík na recepcii. Návštevníci mu dávajú za pravdu. Cestovateľský portál Tripadvisor v&nbsp;rebríčku Čo musíte urobiť v&nbsp;Malage v&nbsp;roku 2024 zaradil múzeum na prvé miesto. Museo del Automóvil y la Moda je jediné svojho druhu na svete. Uvidíte tam takmer stovku luxusných limuzín a&nbsp;pretekárskych špeciálov, exkluzívnych špičkovo reštaurovaných áut, v&nbsp;ktorých jazdili Pablo Picasso, Michael Jackson, Benito Mussolini či filmový James Bond. A&nbsp;vyše tristo modelov haute couture, šiat od najslávnejších módnych návrhárov. Portugalský podnikateľ začal budovať unikátnu zbierku automobilov, ktorá patrí medzi najkvalitnejšie v&nbsp;Európe, pred vyše 50&nbsp;rokmi. Medzi najcennejšie exponáty vtedy zaradil Mercedes 540 K&nbsp;z&nbsp;roku 1934, ktorý sa stal jedným zo symbolov nacistického režimu. Vozidlo vtedy sám ohodnotil približne na 700-tisíc eur. A&nbsp;tak možno v&nbsp;múzeu obdivovať nielen výtvory firiem Rolls-Royce, Bentley, Mercedes, Lamborghini, Ferrari, Aston Martin, Jaguar, Cadillac, Porsche či Tatra, ale aj dizajny značiek, ako sú Dior, Chanel, Valentino, Prada, Gucci, Versace, Dior, Yves Saint Laurent alebo Givenchy.

A&nbsp;prečo je múzeum práve v&nbsp;Malage? Letovisko v&nbsp;Andalúzii zberateľ vybral ako najlepšiu možnosť z&nbsp;odpovedí, ktoré získal z&nbsp;jedenástich španielskych miest. Projekt im ponúkol, pretože doma v&nbsp;Portugalsku oň vláda nemala záujem. Dnes patrí medzi klenoty Andalúzie. Text: Jakub Prokeš

FOTO Klenoty Andalúzie: Najkrajší kút Pyrenejského polostrova nám vyrazil dych

Plus TV

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Oskar Rózsa nielen o hymne: Ako tvorí so Zdenkou a prečo nezabúda na Mareka Brezovského?

Výber pre vás

FOTO Klenoty Andalúzie: Najkrajší kút Pyrenejského polostrova nám vyrazil dych

Súvisiace články

Ofrflala, čo mohla: Šimkovičová zhodila prezentáciu Slovenska v Benátkach. Mala na to dôvod?

Ruskí vojaci sa zabetónovali pri Berlíne: Na tajnej základni mali múzeum aj obchod s vodkou

Rovnaký a predsa iný svet: Za zaujímavými krajmi netreba chodiť ďaleko. Stačí nazrieť k susedom

Plus TV

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Oskar Rózsa nielen o hymne: Ako tvorí so Zdenkou a prečo nezabúda na Mareka Brezovského?

Výber pre vás