Filip Szórád

Spoznali sa pred rokom a&nbsp;pol pomocou zoznamovacej aplikácie a&nbsp;našli lásku. Ona prišla z&nbsp;Hamburgu, on zo Stuttgartu, ale život v&nbsp;menšom severonemeckom meste Bremerhaven ich nenapĺňal. Túžili vystúpiť z&nbsp;bežných pracovných povinností i&nbsp;starostí a&nbsp;zažiť veľkolepé dobrodružstvo. Jedného dňa padlo odvážne, aj keď nevšedné rozhodnutie – pôjdu na cestu okolo sveta! Ale nie tak obyčajne, sucho, ale rovno na bicykloch. „Raz som došla domov z&nbsp;práce a&nbsp;povedala – ukončime náš starý život a&nbsp;poďme do toho. Nemáme deti, tak prečo to nevyskúšať,“ vraví nám sympatická blondínka Katja, ktorú v&nbsp;Bratislave stretávame spolu s&nbsp;jej partnerom Benjaminom. Obaja sú na bicykli a&nbsp;majú za sebou už šesťtýždňové dvojkolesové putovanie.

Hlavné mesto Slovenska je iba jednou z&nbsp;mnohých medzizastávok na ich preďalekej túre. Na bicykloch prešli už cez Nemecko, Česko a&nbsp;Rakúsko zhruba tisíc kilometrov, no stále sú z&nbsp;celkového pohľadu iba na začiatku. Zo Slovenska budú smerovať cez Maďarsko, Rumunsko a&nbsp;Bulharsko až do Turecka. A&nbsp;odtiaľ ešte ďalej na východ do Ázie. „Jednoducho sme už boli unavení z&nbsp;práce osem hodín denne päť dní v&nbsp;týždni, aj keď sme obaja mali dobré zamestnania. Ja som pracoval v&nbsp;škôlke a&nbsp;Katja robila administratívne práce v&nbsp;teplárenskej spoločnosti,“ pridáva sa do rozhovoru Benjamin. Za starým životom urobili radikálnu bodku – v&nbsp;práci dali výpoveď, vysťahovali sa z&nbsp;bytu a&nbsp;väčšinu vecí, ktoré mali, rozpredali. „U&nbsp;Katjinej sestry sme uskladnili len minimum osobných vecí. Dačo sme predajom zarobili a&nbsp;to investovali do bicyklov a&nbsp;vybavenia,“ prezrádza rodiaci sa svetobežník. „Už sa nemáme kam vrátiť, takže nie je žiadna cesta späť,“ dopĺňa ho so smiechom priateľka. Bicykle spolu s&nbsp;technikou stáli desaťtisíc eur. Keď­že si chcú zážitky z&nbsp;expedície zaznamenávať a&nbsp;videá priebežne zverejňovať na Youtube, pribalili si aj dron, kamery a&nbsp;laptop.

A&nbsp;to zďaleka nie je všetko. Stále so sebou vláčia stany, spacie vaky, kuchynské náčinie, potraviny či oblečenie do všetkých klimatických aj poveternostných podmienok. Proste celý svoj majetok. „Pre mňa je najprekvapujúcejšie, koľko práce takéto cestovanie zahŕňa. Toto nie je ako dovolenka, vstávame o&nbsp;6.00 ráno a&nbsp;chodíme spať pravidelne okolo deviatej. Sedíme na bicykli asi štyri hodiny denne a&nbsp;všetok ostatný čas je práca.“ Aká práca? Nejde nám do hlavy, o&nbsp;čom hovorí. „Myslím napríklad varenie. Len keď si zoberiem, že príprava kávy vo vonkajších podmienkach trvá od 20 do 30&nbsp;minút. To je niečo úplne iné, ako keď si ju doma spravím v&nbsp;kávovare jedným kliknutím za pár sekúnd,“ poznamenáva muž, ktorý už má za sebou jednu dlhšiu cyklistickú štreku z&nbsp;Nemecka do Lisabonu.

O TOM, AKO CHCE DVOJICA PREJSŤ BLÍZKY VÝCHOD, SA DOČÍTATE NA ĎALŠEJ STRANE

Pre Katju je to úplná premiéra v&nbsp;diaľkových výpravách. Drvivú väčšinu času prespávajú v&nbsp;stane, no raz zhruba za desať dní si doprajú aj štandardné ubytovanie. „Dni nie sú ľahké, stále musíme naplánovať. Na obed väčšinou ešte netušíme, kde budeme večer nocovať. Niekedy veci skomplikuje dážď, niekedy niekde uzavrú cestu a&nbsp;my musíme hľadať obchádzku,“ konštatuje nežnejšia polovička cyklodua s&nbsp;tým, že sa snažia hľadať miesta na prespatie v&nbsp;prírode a&nbsp;zadarmo.

Dáva jej zabrať neustály kolotoč vybaľovania a&nbsp;zabaľovania náčinia na každom stanovišti aj fyzicky náročný presun otvorenou krajinou. „Je to ťažké. Nikdy predtým som nešliapala 800 výškových metrov do kopca na bicykli, takže ma v&nbsp;noci bolievajú nohy. A&nbsp;na ďalší deň musíte šliapať znova,“ poznamená. Fungujú na šetriacom móde, reštauráciám sa vyhýbajú, varia si sami a&nbsp;potraviny v&nbsp;supermarketoch nakupujú v&nbsp;ak­ciách. Nie je to však pre nich nič nové. „Posledný rok sme žili v&nbsp;úspornom režime s&nbsp;minimálnym rozpočtom na prežitie, takže sme si dosť našetrili. V&nbsp;tomto momente máme peniaze zhruba na štyri roky cestovania,“ prezrádza energická žena.

Približuje, že v&nbsp;kalkuláciách rátali so sumou 500 eur na mesiac na osobu. Cestovať chcú dovtedy, kým si to budú môcť dovoliť. Plán je veľkorysý&nbsp;– od troch do piatich rokov. „Existuje taká online platforma, ktorá zastrešuje cyklistov a&nbsp;cestovateľov po celom svete, kde si môžete nájsť sprchy v&nbsp;rozličných lokalitách. Už sme to využili trikrát a&nbsp;snažíme sa nájsť nejaké lacné možnosti na prespatie.“ To je aj prípad poslednej noci, ktorú strávili v&nbsp;malom chatovom domčeku v&nbsp;záhradkárskej oblasti v&nbsp;Ružinove. Nocľah im tam ponúkla zadarmo Bratislavčanka Natália, na ktorú sa im podarilo nakontaktovať prostredníctvom rodinných známych. Vďaka tomu sa im podarilo ušetriť nejaký čas a&nbsp;hlavné mesto si stihli trochu poobzerať. „Už raz som tu bol ako turista asi pred deviatimi rokmi. Vtedy som býval v&nbsp;neďalekej Viedni. A&nbsp;som prekvapený, ako sa to tu zmenilo, je to tu veľmi moderné,“ pochválil krásavicu na Dunaji Benjamin. Aj keď netají, že veľkým mestám a&nbsp;preplnením vozovkám sa snažia vyhýbať, tentoraz je spokojný, že urobili výnimku. „Aj keď musím povedať, že potraviny sú tu dosť drahé. Stoja skoro rovnako ako u&nbsp;nás v&nbsp;Nemecku,“ zveril sa s&nbsp;ďalším, tentoraz menej milým prekvapením z&nbsp;podtatranskej republiky. Kapitolou samo osebe je zháňanie vody, ktorú si doteraz nemuseli kupovať ani raz. Ako zdôrazňuje. spočiatku ho to aj stresovalo, lebo je skôr introvertnejšej povahy a&nbsp;komunikácia s&nbsp;cudzími ľuďmi nepatrila k&nbsp;jeho obľúbeným činnostiam. „Ľudia sú však veľmi nápomocní a&nbsp;vždy nám dajú vodu, keď im vysvetlíme našu situáciu. V&nbsp;Česku nám raz k&nbsp;tomu pribalili aj pivo. To bolo prvé, čo som tam mal,“ zasmeje sa. Ďalšou vychytávkou sú cintoríny a&nbsp;nákupné centra, ktoré využívajú ako alternatívny zdroj vody.

A&nbsp;čo potom, keď dorazia do Turecka? „Cez Irán, Afganistan a&nbsp;Pakistan je pre ženu nebezpečné cestovať na bicykli, tak sa asi do Indie presunieme letecky,“ načrtáva predbežné plány a&nbsp;dodáva, že tie sa môžu podľa situácie a&nbsp;okolností meniť. V&nbsp;hrubých kontúrach ich však vidí jasne – precestovať na dvoch kolesách celú Áziu, letecky sa presunúť do Austrálie, odtiaľ na kontinentálnu Ameriku a&nbsp;cez Afriku sa potom vrátiť na starý kontinent. „Uvidíme, či to zvládneme, je to obrovská výzva. Keď to už bude veľa stresu a&nbsp;veľa komplikácií, je možné, že to niekde zabalíme. Ale zatiaľ sme nastavení pozitívne na obkrúženie celej zemegule,“ vyhlasuje optimisticky. „A&nbsp;ktovie, kam sa nakoniec vrátime. Nemusí to byť Nemecko, možno si nájdeme nejaké pekné miesto a&nbsp;prácu v&nbsp;inej krajine. A&nbsp;možno budeme cestovať navždy. To by bola tá najlepšia možnosť,“ uzavrie výbuchom smiechu naše rozprávanie Katja. Rozlúčime sa a&nbsp;párik dobro­druhov nasadá na svoje samopohonné tátoše a&nbsp;fujazdí preč za horizont smerom k&nbsp;našim južným susedom.

FOTO z cykloputovania nemeckého dobrodružného páru po svete nájdete v GALÉRII

Povedali si stačilo! Zaľúbený pár všetko rozpredal a vydal sa na cestu okolo sveta na bicykloch

Filip Szórád

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Povedali si stačilo! Zaľúbený pár všetko rozpredal a vydal sa na cestu okolo sveta na bicykloch

Filip Szórád

Súvisiace články

Výstredný aj po smrti. Jozef Majský má na hrobe okázalé dielo od národného umelca

Nalietal tisíce hodín vo veľkých lietadlách, zomrel v malom klzáku. Môže za smrť letca infarkt?

Naomi Campbellová vyšla s pravdou von: Deti mi odnosila náhradná matka

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás