Voľby v Iráne? Je to veľký cirkus, štatistiky režimu boli vždy falošné, hovorí spisovateľ

Smutná situácia v Iráne. Svet nevidí celú realitu, diktátor sa snaží, aby všetko dobre vyzeralo

Voľby v Iráne? Kým bude politika prepojená s náboženstvom, situácia sa nezmení

Vivien Cosculluela

Dôležitý míľnik pre iránske ženy bol 8. január 1936. V&nbsp;ten deň nadobudol právoplatnosť zákon kashf-e hijab, ktorý v&nbsp;snahe modernizovať krajinu zakázal nosenie tradičných závojov. Krátko po islamskej revolúcii z&nbsp;roku 1979 však úrady zmenili kurz a&nbsp;nastolili povinnosť zakryť si hlavu. Platí dodnes a&nbsp;nedodržiavať ju môže mať osudné konzekvencie – pokutu, uväznenie, ba až smrť. V&nbsp;septembri 2022 22-ročná Mahsá Amíní zomrela vo väzbe pre nesprávne nasadený hidžáb. Ako sa zdá, Irán má k&nbsp;demokracii poriadne ďaleko. Parlamentné voľby, ktoré sa odohrali v&nbsp;prvý marcový deň, navyše znova vyhrali konzervatívci. Napriek tomu sa spoločnosť hýbe – aspoň naoko.

Úrady krátko po voľbách oznámili, že v&nbsp;prvom kole sa už rozhodlo o&nbsp;245 z&nbsp;290 kresiel v&nbsp;parlamente. Až dve stovky si ukrojili takzvaní principialisti. Tento termín zahŕňa všetky tendencie v&nbsp;konzervatívnom tábore, aj tie najextrémnejšie. No ide o&nbsp;Pyrrhovo víťazstvo. Umiernení a&nbsp;reformistickí politici, ktorí nemohli kandidovať, apelovali na zdržanie sa hlasovania a&nbsp;k&nbsp;urnám prišlo iba 25 miliónov občanov, čo predstavuje 41 percent zo 61 miliónov voličov. Ide o&nbsp;najnižšiu účasť od revolúcie v&nbsp;roku 1979. A&nbsp;údaje nemusia ani zodpovedať realite. „Tamojšie parlamentné voľby sú veľký cirkus. Štatistiky režimu boli vždy falošné, nepodložené a&nbsp;skutočnú účasť možno zistiť v&nbsp;tichosti volebných centier, ktoré boli prázdne,“ hovorí pre PLUS 7 DNÍ iránsky spisovateľ Farhad Babaei.

Politológ a&nbsp;špecialista na Irán z&nbsp;brnianskej Masarykovej univerzity Josef Kraus vysvetľuje, že občania sa už odmietajú podieľať na tom, čo nevnímajú ako politickú súťaž. Mnohí kandidáti sú od začiatku vyradení z&nbsp;hry. „Víťaz bol vopred jasný, čo spôsobilo ohromnú mieru frustrácie i&nbsp;dezilúzie,“ dopĺňa. Režim zlyháva aj v&nbsp;udržaní podpory tých, ktorí mu boli naklonení. „Príčinami sú všadeprítomná korupcia, ekonomická zaostalosť či výrazný rozpor medzi ideologickými zá­kladmi režimu a&nbsp;realitou. Odvracajú sa aj od Alího Chámeneího, najvyššieho duchovného vodcu, muža, ktorý má posledné slovo vo všetkých štátnych záležitostiach,“ upozorňuje Matouš Horčička, analytik z&nbsp;českej Asociácie pre medzinárodné otázky. Podľa Krausa sa čoraz viac ľudí domáha zmeny na tejto pozícii alebo dokonca systému vlády duchovenstva. „Panuje bez­útešná spoločenská a&nbsp;ekonomická atmosféra a&nbsp;skoro každý dúfa v&nbsp;zlom, ktorý súčasné politické vedenie neponúka,“ vraví. Ako Babaei pripomína, v&nbsp;Iráne ne­existuje sloboda a&nbsp;ľudia sa každé ráno budia so správami o&nbsp;popravách a&nbsp;zatýkaniach.

K&nbsp;zvratu však má krajina ďaleko a&nbsp;Babaei vidí koreň problému v&nbsp;druhu politického zriadenia. „Som presvedčený, že kým budú iránska politika a&nbsp;vláda prepojené s&nbsp;náboženstvom, situácia v&nbsp;Iráne sa nezmení,“ tvrdí. Jeho spoluobčianka, spisovateľka a&nbsp;novinárka Fariba Hachtroudi v&nbsp;rozhovore pre rádio France Info podmieňuje koniec teokracie zmenou v&nbsp;revolučných gardách, ktoré zabezpečujú integritu islamskej republiky a&nbsp;disponujú 150- až 190-tisíc operatívcami. „Ide o&nbsp;nepriehľadnú moc, ale skôr či neskôr sa to otočí, pretože v&nbsp;týchto zložkách je veľa nezhôd,“ domnieva sa. Kraus si myslí, že hýbateľom akéhokoľvek zlomu zostáva stredná trieda. „Ide o&nbsp;ľudí, na ktorých stojí krajina, hospodárstvo a&nbsp;spoločnosť. Ak si budú myslieť, že prípadným chaosom po zmene režimu môžu viac stratiť ako získať, revolúcia sa neuskutoční,“ objasňuje.

Napriek tomu, že sa strednej vrst­ve populácie darí čoraz horšie, nemalá časť z&nbsp;nej hľadá spásu v&nbsp;emigrácii. Strašiak nevyspytateľných následkov revolúcie preto vyúsťuje iba do jej pasivity a&nbsp;neochoty podieľať sa na zvrhnutí politickej garnitúry. „Alternatívou&nbsp;režimu je strata vonkajšej i&nbsp;vnútornej bezpečnosti, možný rozpad krajiny vzhľadom na jej multi­etnické zloženie, prípadne občianska vojna,“ približuje Kraus. Režim tento strach s&nbsp;obľubou využíva. Zaistenie bezpečnosti sa stalo jedným z&nbsp;posledných kameňov jeho legitimity. „Politickí predstavitelia hovoria: ‚Pozrite sa do Sýrie, do Afganistanu, do Iraku. Tam všade je chaos, vojna, krviprelievanie. Chcete to tu tiež? Ak nie, nezvrhávajte nás, my vám garantujeme bezpečnosť‘,“ dopĺňa český politológ. Babaei argument režimu rezolútne odmieta. Podľa neho občania vedia, že ide o&nbsp;lož a&nbsp;že najväčšie riziko pochádza zvnútra krajiny. „Represie vlády voči ľuďom sa podobajú občianskej vojne. Za posledných 45 rokov pripravila občanov o&nbsp;mier a&nbsp;bezpečnosť. Svet nevidí celú realitu, pretože iránsky diktátor sa snaží, aby všetko vyzeralo pokojne a&nbsp;dobre,“ vraví.

V&nbsp;jednej veci má však režim pravdu. Situácia v&nbsp;regióne je reálne napätá. Irán sa v&nbsp;poslednom čase najviac spomína v&nbsp;súvislosti s&nbsp;útokom Hamasu na Izrael, no aj s&nbsp;pirátmi, ktorí útočia na nákladné lode v&nbsp;Suezskom prieplave. „Dôvodom väčšiny nepokojov a&nbsp;konfliktov na Blízkom východe sú Iránske revolučné gardy. Príjmy z&nbsp;ropy, ktoré by mali byť vynaložené na Irán a&nbsp;jeho obyvateľov, míňajú na vedenie vojen v susedných krajinách a&nbsp;pomoc teroristom,“ hovorí Babaei. Výsledky volieb by nemali mať vplyv na iránske aktivity či geopolitické vzťahy v&nbsp;regióne. „Majú však potenciál premeniť mocenskú dynamiku vnútri režimu, ktorý sa bude musieť so svojou slabnúcou legitimitou vyrovnať. Môže byť tiež zaujímavé, akým spôsobom sa prejaví zloženie novozvoleného Zboru voliteľov, čo je orgán volený na osem rokov, ktorý môže v&nbsp;prípade smrti duchovného vodcu Alího Chámeneího rozhodovať o&nbsp;jeho nástupcovi,“ uzatvára Horčička.

Voľby v Iráne? Je to veľký cirkus, štatistiky režimu boli vždy falošné, hovorí spisovateľ

Vivien Cosculluela

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Voľby v Iráne? Je to veľký cirkus, štatistiky režimu boli vždy falošné, hovorí spisovateľ

Vivien Cosculluela

Súvisiace články

Náznak korupcie? Idete preč z našich radov, hovorí šéfka obchodnej inšpekcie

Odmietal chodiť na firemné akcie, tak ho vyhodili. O pár rokov neskôr vysúdil pol milióna eur

Vyšetrovateľka: S deťmi je to náročné. Zažila som, že mi jedno po celý výsluch šuškalo do ucha

Slovák išiel do USA na svadobnú cestu a skončil vo väzbe. Hrozia mu desiatky rokov za mrežami

Slovensko je najnudnejšia krajina na svete. Cudzinci v tom majú jasno

KOMENTÁR Nikdy nepodceňujte nudu, je znakom talentu

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás