Vivien Cosculluela

Keď prednedávnom navštívil Pásmo Gazy aj Izrael, hlavného prokurátora Medzinárodného trestného súdu Karima Khana sa zmocnila hrôza. Apokalyptické vidiny podľa neho dokazujú jedno – oba tábory vojny spáchali vojnové zločiny a&nbsp;zločiny proti ľudskosti. Konflikt, ktorý trvá už vyše 76 rokov s&nbsp;obdobiami menšej a&nbsp;väčšej intenzity, sa siedmeho októbra vyostril, keď teroristické hnutie Hamas zabilo vyše 1 100 izraelských civilistov. Židovský štát v&nbsp;reakcii spustil veľkú ofenzívu v&nbsp;Pásme Gazy, kde v&nbsp;dôsledku odvety zomrelo približne 30-tisíc ľudí. Khan išiel osobne preskúmať situáciu a&nbsp;z&nbsp;jeho slov človeka premkne zdesenie.

Vo vyhlásení pripomína, ako teroristi z&nbsp;Hamasu znásilnili mladé ženy a&nbsp;zabili vyše 360 ľudí na hudobnom festivale, ako uniesli ďalšie desiatky, ako padali ich rakety na izraelské osady, ako útočili na všetkých bezbranných civilistov, na ktorých narazili. Ďalej však konštatuje, že krutá odplata židovského štátu využila hladovanie ako spôsob vedenia vojny spolu s&nbsp;ďalšími útokmi na obyvateľov Gazy. Prerušili im vodovody, elektrickú energiu, zasiahli proti civilistom čakajúcim na jedlo, zabránili humanitárnym agentúram v&nbsp;doručovaní pomoci, napadli a&nbsp;pozabíjali humanitárnych pracovníkov. Prokurátor Khan preto <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/zahranicie/benjamin-netanjahu-sudeny-vojnove-zlociny-prokurator-chce-nanho-vydat-zatykac" target="_blank">požiadal o&nbsp;vydanie zatýkacieho rozkazu</a> na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, jeho ministra obrany Jo’ava Gallanta aj na troch hlavných vodcov Hamasu – Ismáíla Haníju, šéfa politického orgánu Hamasu, Muhammada Dijába Ibráhíma al-Masrího, veliteľa brigád al-Kassám, čo je ozbrojené krídlo organizácie, a&nbsp;Jahju Sinvára, hlavu hnutia v&nbsp;Pásme Gazy.

Niektorí poprední politici, nap­ríklad prezident Spojených štátov amerických Joe Biden, sa pohoršili, že týmto postavil na jednu úroveň teroristov z&nbsp;Hamasu a&nbsp;vysokopostavených predstaviteľov demokratického štátu. Ide však o&nbsp;nepochopenie úlohy prokuratúry tohto súdu. „Pravidlá medzinárodného humanitárneho práva musia dodržiavať obe bojujúce strany a&nbsp;nie je rozhodujúce, či sú v&nbsp;pozícii agresora alebo brániaceho sa proti útoku,“ vysvetľuje Lukáš Mareček, odborník na medzinárodné právo z&nbsp;Právnickej fakulty Univerzity Komenského v&nbsp;Bratislave. Ako dodáva, prokurátor Khan musí vyšetrovať relevantné situácie nestranne, neberúc ohľad na to, kto skutky pácha. „Zločiny, z&nbsp;ktorých sú obvinení predstavitelia Hamasu a&nbsp;Izraela, sú navyše odlišné. Prokurátor teda nevykresľuje úplnú symetriu. Jednoducho hovorí, že obe strany sa dopustili rôznych vojnových zločinov a&nbsp;zločinov proti ľudskosti,“ dodáva Jakub Záhora, bádateľ v&nbsp;Pražskom centre pre výskum mieru Inštitútu medzinárodných štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej. Khanove kroky majú aj iný rozmer. „Za žiadosťou o&nbsp;vydanie zatýkacieho rozkazu sa skrýva aj presvedčenie prokuratúry, že zločiny nie sú riadne vyšetrované orgánmi Izraela alebo Palestíny,“ dodáva Mareček. Ak totiž daná krajina vedie riadne trestné stíhanie, nie je dôvod, aby vo veci konal Medzinárodný trestný súd. Ten má slúžiť iba doplnkovo k&nbsp;vnútroštátnemu trestnému súdnictvu, ktoré má zločiny podľa medzinárodného práva stíhať prioritne.

Ako jediný na svete sa zaoberá súdením jednotlivcov za najzávažnejšie zločiny, ako sú genocída, vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a&nbsp;zločin agresie.
Môže konať len v&nbsp;prípadoch, keď národné súdy nie sú schopné alebo ochotné súdiť páchateľov. Konanie sa začína podaním prípadu buď členským štátom, Bezpečnostnou radou OSN, alebo prokurátorom Medzinárodného trestného súdu.
Prokurátor vedie vyšetrovanie a&nbsp;predkladá dôkazy sudcom. Ak sa ich nájde dostatok, prípad sa postúpi na verejné konanie. Inštitúcia má osemnásť sudcov. Volí ich zhromaždenie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu.
Justičná inštitúcia vznikla práve na základe tohto štatútu, ktorý bol prijatý v&nbsp;roku 1998 a&nbsp;vstúpil do platnosti 1. júla 2002. K&nbsp;februáru 2024 ho ratifikovalo a&nbsp;prijalo jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu 124 krajín vrátane všetkých štátov EÚ. Orgán sídli v&nbsp;Haagu v&nbsp;Holandsku.

Medzinárodný trestný súd

Spojené štáty, ktoré sú dlhodobým veľmi blízkym spojencom Izraela, reagovali teda veľmi tvrdo. „Žiadosť prokurátora o&nbsp;vydanie zatykača na izraelských predstaviteľov je poburujúca. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril jasne – nech už tento prokurátor naznačuje čokoľvek, medzi Izraelom a&nbsp;Hamasom nie je žiadna rovnosť, žiadna,“ ozval sa prezident Joe Biden. V&nbsp;Európe sa reakcie rôznili. Kým Nemecko či Taliansko sa postavili na stranu USA a&nbsp;židovského štátu, druhá najväčšia ekonomika Únie sa rozhodla ísť proti nim. „Francúzsko podporuje Medzinárodný trestný súd, jeho nezávislosť a&nbsp;boj proti beztrestnosti vo všetkých situáciách,“ napísali tamojší diplomati v&nbsp;tlačovej správe o&nbsp;zatykačoch. Naša krajina zaujala podobný, hoci o&nbsp;niečo opatrnejší postoj. „Vítame akúkoľvek snahu Medzinárodného trestného súdu vyvíjať legitímny tlak na ukončenie bojov. Slovensko rešpektuje nezávislosť jeho konania a&nbsp;princíp prezumpcie neviny. Ministerstvo zah­raničných vecí sa preto dôsledne zdržiava vyjadrovania k&nbsp;prerokúvaným prípadom a&nbsp;nebude komentovať rozhodnutie súdu,“ odpísal nám tlačový odbor rezortu. Hamas ako USA či Izrael odmietol akúkoľvek legitimitu zatýkacích rozkazov, prirodzene, z&nbsp;opačných dôvodov. „Hnutie povedalo, že nemožno postaviť obeť a&nbsp;útočníka na rovnakú úroveň, pričom sa to v&nbsp;jeho ponímaní javí, samozrejme, obrátene. Izrael je dlhodobý agresor proti Palestínčanom a&nbsp;Hamas sa iba bráni,“ objasňuje Záhora.

Čo sa bude diať? Hlavný prokurátor Karim Khan požiadal senát pre prípravné konanie o&nbsp;vydanie zatýkacieho rozkazu. Sudcovia teraz vec skúmajú. „Najmä či skutočne existujú rozumné dôvody domnievať sa, že skutok bol spáchaný a&nbsp;že ho spáchali označené osoby. Následne rozhodnú,“ približuje Mareček. Nemajú stanovenú lehotu, no špecialista na medzinárodné právo hovorí, že to môže trvať niekoľko týždňov aj mesiacov. Precedensy podľa Záhoru ukazujú, že v&nbsp;prevažnej väčšine prípadov sudcovia zatykač aj vydali. Ak sa tak stane, začne sa jeho distribúcia napríklad cez Interpol a&nbsp;výkon prostredníctvom polícií jednotlivých krajín. „Súd nemá žiadnu vlastnú vymáhaciu zložku alebo moc a&nbsp;musí sa teda spoliehať na členské štáty, aby hľadané osoby zadržali a&nbsp;dopravili ich do Haagu,“ vysvetľuje Záhora.

Podľa Marečeka možno predpokladať, že predstavitelia Izraela, ktorí na rozdiel od vodcov Hamasu pravidelne cestujú, budú musieť pred každou zahraničnou cestou skúmať, či krajina cieľovej destinácie nie je odhodlaná zatýkací rozkaz vykonať. Niektoré členské štáty budú lavírovať medzi záväzkom k&nbsp;súdu a&nbsp;politickými záujmami. Indície nám však dáva postoj k&nbsp;Jeruzalemu. „Isté krajiny, ako je napríklad Česká republika, zatykač rozhodne nevykonajú. Iné, ktoré sú veľmi kritické k&nbsp;Izraelu, napríklad Írsko alebo Španielsko, možno áno,“ približuje Záhora. Ako dodáva, Netanjahu a&nbsp;Gallant môžu upravovať svoje medzinárodné cesty, aby necestovali do krajín, ktoré ratifikovali Rímsky štatút, čiže zmluvu, ktorou sa založil Medzinárodný trestný súd. Musia však mať na pamäti jednu dôležitú skutočnosť. „Ak súd vydá zatýkací rozkaz, ostane v&nbsp;platnosti aj po tom, keď už nebudú zastávať úrad,“ vraví Mareček. Aká je šanca, že justičný orgán v&nbsp;Haagu bude súdiť Netanjahua? „Môžeme ju považovať za minimálnu,“ uzatvára Záhora.

Vojnové zločiny a&nbsp;zločiny proti ľudskosti, z&nbsp;ktorých sú obvinení predstavitelia Hamasu

Vojnové zločiny a&nbsp;zločiny proti ľudskosti, z&nbsp;ktorých sú obvinení predstavitelia Izraela

Znásilnenie, mučenie či vyhladzovanie. Budú súdiť politikov za masakre na Blízkom východe?

Vivien Cosculluela

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Znásilnenie, mučenie či vyhladzovanie. Budú súdiť politikov za masakre na Blízkom východe?

Vivien Cosculluela

Súvisiace články

Benjamin Netanjahu ako vojnový zločinec? Nariadil útok proti civilistom, tvrdí prokurátor

Vplyvnejšie ako Mickey Mouse. Tieto deti sa hrajú doma a zarábajú stovky miliónov

Nemusíme sa obávať, že by nás angličtina ohrozovala. Slovenčina si vie poradiť aj sama

Eutanáziu si vybrala hneď, ako sa dozvedela diagnózu. Zlomilo mi to srdce, hovorí jej kamarátka

KOMENTÁR Preč s bezdomovcami. Olympijské hry budú nanajvýš cynické

Adriana Sklenaříková prezradila, prečo sa rozviedla. Môj manžel to mal veľmi ťažké, hovorí

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás