Šokujúca spoveď bývalej Miss: Môj život s mafiánom

Expartnerka mafiánskeho bosa Juraja Ondrejčáka, alias Piťa, po rokoch prvý raz prehovorila o svojom súkromí.

Keď sa Adriana Pospíšilová vybrala pred trinástimi rokmi na kasting Miss Slovensko, netušila, ako veľmi sa jej zmení život. Mladej Bratislavčanke nasadili ligotavú korunku, stala sa najkrajšou Slovenkou roku 2003. Mala osemnásť, onedlho začala pracovať ako „rosnička“ v televízii JOJ.

Archív

Bývalá najkrajšia žena Slovenska. Foto: Archív

Presne v tom období do jej života vstúpil muž, ktorý zásadne ovplyvnil jej budúcnosť. Juraj Ondrejčák, alias Piťo, ktorého označovali za bosa bratislavského podsvetia a šéfa najmilitantnejšieho gangu z Lamača. Blondínku očaril a po dlhoročnom spolužití prišli na svet dvojičky. Rodinnú idylku narušil policajný zásah v ich dome.

Údajného bosa Juraja Ondrejčáka pred piatimi rokmi kukláči zadržali a začal sa jeden z najväčších procesov proti organizovanému zločinu. Po niekoľkých rokoch si Ondrejčák vypočul verdikt Najvyššieho súdu - šestnásť rokov za mrežami. Kým on si stále odpykáva trest, jeho dnes už bývalá družka čelí tlaku médií, ktoré rozoberajú jej život a polemizujú o nových partneroch. Preto sa rozhodla prvý- a poslednýkrát prehovoriť o súkromí.

Na stretnutie prišla bývalá kráľovná krásy s dvoma dcérami, ktoré naozaj ťažko rozoznať. Adriana dorazila v teplákoch a bez mejkapu. Hneď sa ospravedlnila, že rozhovor trikrát preložila, no jej deň by vraj potreboval aspoň 27 hodín.

S ADRIANOU POSPÍŠILOVOU (33) sa zhovárala NINA KOŠECKÁ.

Mediálne vody ste rozbúrili dvakrát. Prvýkrát, keď ste vyhrali titul Miss v roku 2003, a druhýkrát, keď zatkli vášho partnera Juraja Ondrejčáka. Ako sa dnes pozeráte na tieto udalosti?

Beriem to tak, že to boli osudové momenty. Tým, že som vyhrala Miss, sa mi všetko otočilo. Otvorila sa mi kopa nových možností, získala som novú prácu v TV JOJ, na čo veľmi rada spomínam. Celú súťaž - napriek tomu, že som ju neplánovala - vnímam aj dnes pozitívne. Bola som vtedy čerstvo po rozchode. Smutná som sedela v aute a zrazu v rádiu bežala reklama na kasting. Skúsila som to a nakoniec aj vyhrala. Naozaj mi to veľa dalo, ale aj vzalo. Prišla som o súkromie, a to je veľmi cenná vec. No a strata partnera a otca mojich detí? To je vec, ktorá ma zasiahla na celý život. Stále sa mi ťažko o tom rozpráva, ale teraz som sa rozhodla prehovoriť, aby sa skončili všetky mediálne dohady o mojom súkromí. Najradšej by som bola, keby sa to už prestalo riešiť. Doteraz som sa bránila vyjadreniam, aj keď ma neustále žiadali o rozhovory, no posledných pár článkov o mne ma naozaj zamrzelo. Chcem, aby sa to raz a navždy skončilo.

Aký bol teda život po boku Juraja Ondrejčáka?

K tomu sa nebudem vyjadrovať. Ani on by si to neprial. Poviem to iba jednou vetou. Bola som šťastná a spokojná. Milovala som ho.

Žiarlil na vás?

Neprial by si to, ale vyjadrím sa k tomu. Dočítala som sa o sebe, že som pomaly žila v nejakom Talibane. Pri Jurajovi som bola, lebo som pri ňom jednoducho chcela byť. Spoločnosť ostatných som nevyhľadávala, lebo som mala doma všetko, čo som potrebovala. Z môjho pohľadu bol zdravo žiarlivý - tak ako väčšina mužov, čo mi vôbec neprekážalo. Ja som v tomto podobná.

Plánovali ste svadbu?

Nie som typ ženy, ktorá si na to vyslovene potrpí, a nemyslím si, že v dnešnom svete je papier záruka toho, že vzťah vydrží. A tu som vedela, že drží aj bez papiera. Ale mali sme túto tému otvorenú. Odsunuli sme to na obdobie, keď deti troška odrastú.

Máte spolu dve deti, dvojičky. Aký bol otec?

Úžasný.

Keď ho odsúdili na šestnásť rokov za mrežami, čo vám prebleslo mysľou?

Že sa, bohužiaľ, jedna kapitola môjho života skončila. Tým dňom som si uvedomila, že všetka zodpovednosť je iba na mne. Uvedomila som si, že musím byť silná a šťastná pre svoje deti. Zastávam názor, že iba šťastný rodič vychová šťastné deti. Keby som sa zložila, nikomu to nepomôže.

Vedeli ste o jeho kriminálnej činnosti? Bavili ste sa o týchto veciach?

Nie, nikdy.

Vraj ste po jeho zatknutí vyhlásili, že na neho budete čakať do konca života. Je to pravda?

Nie, nepovedala som to. Žili sme vtedy spolu šťastne už desať rokov, mali sme jedenapolročné deti. Bola som rozhodnutá pri ňom stáť minimálne dovtedy, kým nebudem poznať rozsudok. Napríklad päť rokov je čas, ktorý sa dá vydržať. Počkala by som ho. Ale číslo, ktoré padlo, je v podstate život jedného tínedžera. Uvedomujem si, že mám iba jeden život a chcem ho žiť. Keď padol verdikt Najvyššieho súdu, položilo ma to. Juraj mi povedal, že mám právo byť šťastná, keď on ma už šťastnou spraviť nemôže. Odvtedy si pomaly budujem svoj nový život. To, že sa dnes dokážem po piatich rokoch usmievať, beriem ako veľký dar. Ale cesta k tomu nebola jednoduchá.

Zo dňa na deň ste sa ocitli bez muža. Ako ste zvládali samotu?

Stalo sa to doslova zo sekundy na sekundu, takže to bol veľký šok. Prišlo toľko starostí a problémov, že som nemala čas nad samotou sa ani zamýšľať. Kým sa situácia upokojila, už som bola vlastne na samotu zvyknutá. Obdobie, v ktorom som bola nútená žiť sama, ma svojím spôsobom naučilo byť aj šťastná sama so sebou. A to považujem takisto za veľký dar, pretože je to pre mňa základ.

V akom vzťahu ste s Jurajom Ondrejčákom dnes?

Pár netvoríme. Sme už iba rodičia našich detí.

Ste v kontakte?

Áno, sme. Máme veľmi dobrý priateľský vzťah a vo všetkom, v čom môžem, mu aj na diaľku pomôžem. Je a navždy bude otec mojich detí.

Ľutujete niekedy, že ste si mohli vybrať iného partnera, s ktorým by ste mali pokojný život?

Všetko v živote je tak, ako má byť. Nič z toho neľutujem, pretože mám dve nádherné, zdravé deti, ktoré nadovšetko milujem. Sú pre mňa všetkým. Dnes si vážim úplne iné hodnoty, ktoré by mi predtým nikdy neprišli. A tým je obyčajná možnosť zobudiť sa pri svojich deťoch a uvedomiť si, že som zdravá ja aj ony. Za to každé ráno ďakujem. Dalo mi to veľkú pokoru.

Čím si vás Juraj Ondrejčák získal? Boli ste kráľovná krásy, moderátorka, určite ste si mohli vyberať.

Mal charizmu. V mojom živote mal byť.

Médiá vás už spájali s niekoľkými mužmi. Dokonca aj s raperom Majkom Spiritom.

S Miškom sme iba kamaráti. Nikdy sme spolu nič nemali. Vieme, ako to celé vzniklo, a zasmiali sme sa nad tým.

Máte teraz partnera?

Momentálne nie.

Túžite ešte vytvoriť plnohodnotnú rodinu?

Uvidím, čo prinesie čas, ale v zásade sa novej rodine nebránim. Deti sú radosť. Viem si pokojne predstaviť aj ďalšie.

V poslednom čase ste sa začali často objavovať v spoločnosti. Čo je za tým?

Nie je za tým nič zvláštne. Kým boli deti malé, naplno som sa im venovala, pretože som nemala žiadnu pestúnku. Starí rodičia sú ešte zamestnaní, takže bolo všetko na mne. Dnes, keď už majú šesť rokov, mi situácia dovoľuje občas si vyjsť.

Tušíte, čo sa stalo s rodinným domom v Lamači, kde ste s Ondrejčákom žili?

Po rozsudku prepadol štátu a mal ísť do dražby. Neviem, čo s ním je. Možno je dobré, že som sa odsťahovala. Odstrihla som sa od minulosti, aby som sa vedela posunúť ďalej.

Aké je to byť sama s dvomi deťmi? Pomáha vám niekto v domácnosti?

Nie. Všetko zvládam. Nie som ani prvá, ani posledná, ktorá je na deti sama. V živote sa stávajú aj oveľa horšie veci.

Plánujete vrátiť sa do práce?

V prvom rade som matka aj otec na plný úväzok. Doteraz som riešila úplne iné starosti, takže som sa nad tým príliš nezamýšľala. Ale asi áno, viem si predstaviť opäť chodiť do práce.

Nafotili ste v ateliéri u známeho fotografa Maria Gottiho sériu nových snímok, malo to nejaký konkrétny dôvod?

Zatiaľ si to chcem nechať pre seba.

Bolo náročné po rokoch sa postaviť pred fotoaparát?

Nedávno som po dlhom čase predvádzala aj na módnej prehliadke Jany Pištejovej. Bol to chvíľu adrenalín, priznávam. Myslím, že sme na fotení boli všetci milo prekvapení a celkom rýchlo som sa do toho dostala. (Smiech.)

Odkedy ste vyhrali titul Miss, veľmi ste sa nezmenili.

Obávala som sa, ako ma pôrod a deti zmenia, ale mám pocit, že pri nich mladnem. Dodávajú mi elán a životnú energiu. Okrem toho veľmi veľa športujem.

Na prvý raz sa vám podarili dvojičky. Máte to v rodine?

Nie, nemáme. V prvej sekunde ma to zaskočilo a v druhej som sa veľmi potešila. Vždy som túžila mať minimálne dve deti a to mi život doprial na jeden raz. Takže o polovicu menej bolesti. (Smiech.) Vidím v tom už len samé výhody. Napriek tomu, že úvod bol veľmi ťažký, pretože to bolo všetko nové a hneď dvakrát. Ale dnes je to úžasné. Dievčatá sú najlepšie kamarátky. Celé dni sa prehrajú a niekedy mám pocit, že mám s nimi menej starostí ako matka, ktorá má jedno.

Na koho sa podali?

Sú taký mix, pol na pol.

Čo ich baví?

Všetko. Sú veľmi živé, hravé a veselé. Sú za každú somarinu. (Smiech.)

Pýtajú sa na otca? Rozumejú situácii?

Nie, vôbec. Čakám na správnu príležitosť, kedy a ako im to povedať, aby to ich hlavičky vedeli správne spracovať.