Šokujúce Trumpove plány.  Chce vysídliť milióny ľudí a urobiť zo zničenej krajiny riviéru

Trump chce presídliť milióny ľudí. Zo zničenej krajiny chce urobiť luxusnú destináciu

Kontroverzné plány Trumpa: Nečakane oznámil, že chce zo zničenej krajiny vysídliť milióny ľudí

Vivien Cosculluela

Najprv si chcel podrobiť Kanadu, Grónsko a&nbsp;Panamský prieplav. Staronový prezident USA Donald Trump vydal aj nariadenie, aby sa Mexický záliv po novom volal Americký záliv. Spoločnosť Google súhlasila, že to na svojich mapách opraví. Teraz je na pretrase Pásmo Gazy. „Spojené štáty nad ním prevezmú kontrolu a&nbsp;my tam odvedieme kus poriadnej roboty,“ napísal Donald Trump na sociálnej sieti X v&nbsp;utorok 4. februára. Počas návštevy izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v&nbsp;Bielom dome vyhlásil, že všetci Palestínčania by mali byť vyhnaní. „Treba ich presídliť na miesta, kde môžu mať lepší život a&nbsp;nemusia sa každý deň báť smrti,“ dodal.

Pri počúvaní amerického prezidenta mal človek miestami pocit, že sleduje megalomanské plány rozbesneného developera. Predstavte si, Trump plánuje Pásmo Gazy premeniť na „Azúrové pobrežie Blízkeho východu“. Veľkolepé prebudovanie pruhu zeme na pobreží Stredozemného mora na luxusnú riviéru by si podľa hlavy štátu vyžiadalo presun viac ako dvoch miliónov obyvateľov z&nbsp;enklávy, pričom hlava štátu dokonca nadhodila možnosť nasadenia amerických vojakov. Z&nbsp;úst prezidentových hovorcov však o&nbsp;dva dni neskôr zaznelo, že ich šéf iba uvažuje kreatívne a&nbsp;nahlas. Tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavitt spresnila, že „americkí daňoví poplatníci účet nezaplatia“ a&nbsp;prezident sa „nezaviazal k&nbsp;vyslaniu vojenskej techniky do Gazy“. Naznačila aj to, že vysídlenie Palestínčanov by mohlo byť len dočasné, a&nbsp;nie trvalé premiestnenie, ktoré hlava štátu viackrát navrhla. „Je to neštandardný nápad,“ povedala Leavittová novinárom. „Taký je prezident Trump. Preto ho Američania zvolili. Jeho cieľom je trvalý mier na Blízkom východe pre všetkých ľudí v&nbsp;regióne,“ dodala. Aj Netanjahu sa po jeho boku rozplýval nad schopnosťou svojho náprotivku „rozmýšľať nekonvenčne“, pričom mal asi na mysli Trumpovo riešenie v&nbsp;príkrom rozpore s&nbsp;medzinárodným právom, rozhodnutím OSN o&nbsp;rozdelení Palestíny či so všetkými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN od roku 1967.

Napriek tomu, čo dodala jeho tlačová tajomníčka, prezident Spojených štátov amerických na svojej sociálnej platforme Truth zopakoval, že Izrael odovzdá kontrolu nad Gazou USA po skončení bojov a&nbsp;na realizáciu jeho plánu nebudú potrební žiadni americkí vojaci. „Spojené štáty v&nbsp;spolupráci s&nbsp;veľkými developerskými tímami z&nbsp;celého sveta by pomaly a&nbsp;opatrne začali s&nbsp;výstavbou toho, čo by sa stalo jedným z&nbsp;najväčších a&nbsp;najpozoruhodnejších projektov svojho druhu na Zemi,“ napísal. Svetoví politickí lídri sa napriek diskrepanciám medzi nimi výnimočne zhodli, že to Trump prehnal. Spojené kráľovstvo, Čína, Nemecko, Írsko, Rusko a&nbsp;Španielsko uviedli, že naďalej podporujú dvojštátne riešenie, čiže vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu, ktorý by zahŕňal Gazu a&nbsp;okupovaný Západný breh Jordánu vedľa Izraela. Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyzval OSN, aby „chránila tamojší ľud“ a&nbsp;„jeho neodňateľné práva“. Dodal, že to, čo chce urobiť Trump, by bolo vážnym porušením medzinárodného práva. Teroristická organizácia Hamas sa zase vyjadrila, že návrh amerického prezidenta je „receptom na vytvorenie chaosu a&nbsp;napätia v&nbsp;regióne. Namiesto toho, aby sa sionistická okupácia zodpovedala za zločin genocídy a&nbsp;vysídľovania, odmeňujú ju,“ dodala.

Sen o&nbsp;novej riviére na Blízkom východe však predstavuje iba zlomok Trumpovej politickej rozpínavosti. Jeho expanzionistické ambície v&nbsp;druhom funkčnom období zahŕňajú anexiu alebo aspoň získanie opätovnej kontroly troch strategických území – Grónska, Kanady a&nbsp;Panamského prieplavu. Prezident Spojených štátov amerických sa pritom už dlho zaoberá myšlienkou „kúpy“ prvého z&nbsp;nich – najväčšieho ostrova na svete, ktorý je v&nbsp;súčasnosti autonómnou oblasťou Dánskeho kráľovstva. Už v&nbsp;roku 2019 vyjadril želanie získať Grónsko. Mal na to dva dôvody – národnú bezpečnosť a&nbsp;využívanie prírodných zdrojov, medzi ktorými sa nachádzajú vzácne nerasty, ropa, plyn či sladká voda. Dánske a&nbsp;grónske orgány vtedy túto myšlienku prijali viac než skepticky a&nbsp;Trumpa odbili tým, že územie nie je na predaj. Republikán však projekt nedávno oživil vyhlásením na svojej sociálnej sieti Truth Social, že „vlastníctvo a&nbsp;kontrola Grónska sa stali absolútnou nevyhnutnosťou pre národnú bezpečnosť“. „Zaklincoval“ to vymenovaním podnikateľa a&nbsp;zakladateľa platobného gigantu PayPal Kena Howeryho za veľvyslanca v&nbsp;Dánsku. Prezidentov syn Donald Trump mladší sám navštívil hlavné mesto Grónska Nuuk. Rozdával šiltovky Make Greenland Great Again – Urobme Grónsko znovu veľkým, čo je narážka na slogan republikánskej predvolebnej kampane – a&nbsp;dolárové bankovky. Navrhol, aby obyvatelia mohli „hlasovať za nezávislosť alebo sa pripojiť k&nbsp;USA“. Ako si chce Trump prisvojiť ostrov? Mieni ho jednoducho kúpiť. „Nie je to vtip,“ povedal v&nbsp;rozhovore pre The Megyn Kelly Show minister zahraničných vecí Spojených štátov Marco Rubio. „Nejde o&nbsp;samoúčelné získavanie pôdy, ale o&nbsp;otázku národného záujmu, ktorú treba vyriešiť,“ doplnil. Môžu USA skutočne kúpiť najväčší ostrov na svete? Teoreticky áno. Po jeho tlačovej konferencii začiatkom januára však dánska premiérka Mette Frederiksen podotkla, že predseda grónskej vlády Múte Egede „sa vyjadril veľmi jasne – medzi obyvateľmi existuje konsenzus, že územie nie je na predaj a&nbsp;nikdy nebude“.

Spomedzi Trumpových čudesných snov je azda najšokujúcejšia jeho túžba urobiť z&nbsp;Kanady 51. štát Spojených štátov amerických. Premiér v&nbsp;demisii severného suseda Justin Trudeau vyhlásil, že neexistuje najmenšia šanca, že by sa jeho krajina stala súčasťou USA, a&nbsp;hrozby označil za provokáciu. Namiesto vojenskej invázie, ktorú sám pre Kanadu vylúčil, Trump pohrozil zavedením 25-percentného cla na všetok dovoz. Toto opatrenie zdôvodnil „nelegálnou migračnou krízou“ a&nbsp;prílevom drog cez severoamerické hranice, pričom skritizoval obchodný deficit a&nbsp;dotácie, ktoré Ottawa údajne dostáva. Zatiaľ čo obchodná vojna s&nbsp;USA by bola pre Kanadu a&nbsp;Mexiko –&nbsp;ktoré čelí hrozbe táx na dovoz tiež –&nbsp;zničujúca, spôsobené škody by zasiahli mnohých Američanov vrátane voličov, ktorí poslali Trumpa späť do Bieleho domu. To, čo sa začalo ako „vtip“, však nadobúda obludné rozmery. Americký prezident pokračuje v&nbsp;presadzovaní myšlienky, že Kanada – rozsahom väčšia ako USA, s&nbsp;desiatimi provinciami a&nbsp;39 miliónmi ľudí – by sa mala „stať milovaným 51. štátom“. V&nbsp;reakcii na provokáciu obchody v&nbsp;rôznych kanadských miestach vyprázdňujú regály od amerických zásob a&nbsp;vešajú nápisy vyzývajúce zákazníkov, aby kupovali lokálne výrobky. Obyvatelia zase rušia svoje cesty do Spojených štátov a&nbsp;bojkotujú ich tovar. Cítia sa zradení – a&nbsp;kto im to môže mať za zlé? Kanada je dlhoročným spojencom a&nbsp;hlavným obchodným partnerom USA.

Ďalšou krajinou na Trumpovom zozname je Panama. Prezident ju tvrdo kritizuje za „neúmerne vysoké poplatky“, ktoré vyberá od amerických lodí využívajúcich prieplav. Tvrdí, že vodná cesta, ktorá bola do roku 1999&nbsp;pod americkou kontrolou, by sa mala vrátiť USA. Je presvedčený, že prieplav má zásadný význam pre hospodársku bezpečnosť a&nbsp;národnú obranu jeho krajiny. Naznačuje aj možnosť použitia hospodárskych – alebo dokonca vojenských – opatrení, aby si vynútil jeho návrat do amerického vlastníctva. Tvrdí pritom, že tým chce bojovať proti rastúcemu vplyvu Číny v&nbsp;regióne. Panamský prezident José Raú­l Mulino a&nbsp;tamojšie ministerstvo zahraničných vecí dôrazne potvrdili, že prieplav patrí do neodňateľného dedičstva Panamy, a&nbsp;akýkoľvek potenciálny zásah odsúdili. V&nbsp;hlavnom meste sa zorganizovali protesty proti Trumpovým hrozbám. Mulino sa napriek všetkému snaží robiť kompromisy. Tie zahŕňajú odstúpenie od dohody s&nbsp;Čínou a&nbsp;umožnenie voľného prechodu plavidiel amerického námorníctva. Ďalším krokom by mohlo byť zrušenie zmlúv Panamy s&nbsp;hongkonskou spoločnosťou Hutchison Ports PPC, ktorá prevádzkuje dve prekladiská v&nbsp;blízkosti prieplavu. Takýto krok by mohol zároveň zmierniť Trumpove obavy z&nbsp;čínskeho vplyvu na životne dôležitú obchodnú vodnú cestu a&nbsp;dokázať Panamčanom, že Mulino sa nevzdá hlavného zdroja národnej hrdosti – dokonca ani zoči-voči vojenským hrozbám.

Aby sa zmestil celý Paríž do fľaše, stačí pár „keby“, hovoria Francúzi, keď sa bavia o&nbsp;málo pravdepodobných hypotetických udalostiach. A&nbsp;čo by sa teda stalo, keby si USA reálne prisvojili Kanadu s&nbsp;Grónskom?
Ak by Spojené štáty zahrnuli dve spomínané teritóriá, ich celková rozloha by dosiahla približne 21 940 000&nbsp;štvorcových kilometrov. Tým by sa stali najväčšou krajinou na svete – rozlohou by predbehli Rusko, ktoré má okolo 17 098 000 štvorcových kilometrov.
Čo sa týka hospodárstva a&nbsp;počtu občanov, Kanada má približne 40 miliónov obyvateľov a&nbsp;jej HDP sa pohybuje okolo 2 582 miliárd dolárov. Grónsko, so svojimi 56-tisíc štátnymi príslušníkmi, má skromný výkon ekonomiky okolo 3,9 miliardy dolárov.
Ak by sa tieto krajiny pridali k&nbsp;Spojeným štátom, ktorých HDP presahuje 25 350 miliárd dolárov, celkový vplyv na americké hospodárstvo by bol relatívne malý. Na druhej strane by však takáto anexia priniesla obrovské prírodné zdroje a&nbsp;strategické výhody.
Grónsko vyniká enormnými zásobami vzácnych nerastov, ropy, zemného plynu na mori a&nbsp;sladkou vodou – až sedem percent svetového objemu, Kanada sa zas vyznačuje značným bohatstvom konvenčných a&nbsp;nekonvenčných uhľovodíkov, najmä dechtových pieskov, významným ťažobným potenciálom a&nbsp;tiež obrovskou rezervou sladkej vody.

Šokujúce Trumpove plány. Chce vysídliť milióny ľudí a urobiť zo zničenej krajiny riviéru

Vivien Cosculluela

Súvisiace články

Rozpáral si brucho. Prečo slávny spisovateľ spáchal samovraždu takýmto šokujúcim spôsobom?

Kontroverzný politik Le Pen: Žena mu ukradla sklené oko, tak si nechal popol svojej svokry

Ako spoznáte, že vám priniesli zlú kávu? Nečestní podnikatelia majú známe triky, vraví Talianka

Výber pre vás