Vivien Cosculluela

Počas predvolebnej kampane Donald Trump sľúbil, že krvavý konflikt na Ukrajine po nástupe do prezidentského úradu pohotovo ukončí. Vtedy však nenaznačil ako. O&nbsp;zvláštnom spôsobe, ako chce svoj cieľ dosiahnuť, sme sa dozvedeli až 10. februára. „Možno sa Ukrajina dohodne, možno sa nedohodne. Možno to raz bude Rusko, možno nebude,“ povedal v&nbsp;rozhovore pre televízny kanál Fox News americký prezident, čím poriadne zaskočil medzinárodnú komunitu.

Čudesnú formuláciu Moskva neváhala využiť vo svoj prospech. „Faktom je, že sa významná časť Ukrajiny chce stať ruskou a&nbsp;tou sa už stala,“ povedal tlačový hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov. Narážal na anexiu štyroch ukrajinských regiónov a&nbsp;dodal, že „to dokonale zodpovedá slovám prezidenta Trumpa.“ Americká hlava štátu sa o&nbsp;dva dni neskôr telefonicky porozprávala so svojím ruským náprotivkom a&nbsp;uviedla, že USA a&nbsp;Moskva začnú „okamžite“ rokovať o&nbsp;ukončení vojny na Ukrajine. „Práve som mal dlhý a&nbsp;veľmi produktívny telefonát s&nbsp;prezidentom Vladimirom Putinom,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. Peskov novinárom potvrdil hodinu a&nbsp;pol trvajúci hovor, ktorý Moskva označila za veľmi pozitívny. „Prezident Putin sa Donaldovi Trumpovi zmienil o&nbsp;potrebe zaoberať sa základnými príčinami konfliktu a&nbsp;súhlasil s&nbsp;tým, že dlhodobé riešenie by sa mohlo nájsť prostredníctvom mierových rozhovorov,“ spresnil.

V&nbsp;snahe oživiť výmeny, ktoré boli medzi Oválnou pracovňou a&nbsp;Kremľom prerušené od dní, ktoré predchádzali ruskej invázii začiatkom roka 2022, si Trump a&nbsp;Putin tiež prisľúbili, že sa navzájom navštívia doma – Rusko neprijalo amerického prezidenta od Obamu v&nbsp;roku 2013, zatiaľ čo vodca Kremľa naposledy zavítal do USA v&nbsp;roku 2015. Európski predstavitelia zarea­govali na telefonát hneď. Viac ako pol tucta vysokopostavených úradníkov pre Financial Times uviedlo, že očakávajú od Washing­tonu prístup „ruky preč“. Prezident Spojených štátov si podľa nich vyžiada, aby starý kontinent zaplatil za rekonštrukciu Ukrajiny a&nbsp;nasadil tam vlastné vojská. „Američania vo veľkých geopolitických otázkach súvisiacich s&nbsp;vojnou nerátajú s&nbsp;Európou. Príde skutočná skúška jednoty,“ priznal predstaviteľ Únie pre britský denník. „Trump nás vidí iba ako zdroj financií. A&nbsp;úprimne povedané, nemáme jasno v&nbsp;tom, ako by malo vyzerať naše miesto pri stole výmenou za tieto peniaze,“ doplnil.

Na svojej sociálnej sieti Trump napísal aj to, že o&nbsp;telefonáte s&nbsp;Putinom hneď zreferuje ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Ten v&nbsp;príspevku na sociálnej sieti X pozitívne ohodnotil konštruktívny telefonát s&nbsp;pánom Bieleho domu, počas ktorého sa obaja muži zamerali na spôsoby, ako dosiahnuť mier. Zdôraznil, že Kyjev je pripravený spolupracovať s&nbsp;Washing­tonom. „Nikto nechce dohodu o&nbsp;skončení vojny viac ako Ukrajina. Spolu so Spojenými štátmi plánujeme ďalšie kroky na zastavenie ruskej agresie a&nbsp;zabezpečenie trvalého a&nbsp;spoľahlivého mieru,“ vyhlásil a&nbsp;na záver zopakoval Trumpovo motto: „Urobme to“. Zelenskyj pritom dlhodobo odmietal myšlienku, že by mohlo dôjsť k&nbsp;rokovaniam. Tvrdil, že chce poraziť Rusko na bojovom poli. No Kyjev si uvedomuje, že armáda Kremľa stále postupuje na východe územia. Trump však o&nbsp;pár dní neskôr spochybnil niektoré zo Zelenského hlavných vojnových cieľov, keď novinárom povedal, že Ukrajina pravdepodobne nezíska späť všetky územia, ktoré jej Rusko uchvátilo, ani sa nepripojí k&nbsp;Severoatlantickej aliancii.

Kyjev sa tiež obáva, že by prameň americkej finančnej pomoci mohol vyschnúť. „Ak Donald Trump stiahne podporu USA, Európa sama nebude schopná zaplniť túto medzeru,“ uviedol ukrajinský prezident v&nbsp;rozhovore pre britský denník The Guardian. Nejde mu však iba o&nbsp;peniaze. „Ozývajú sa hlasy, že Európa by mohla ponúknuť ochranné opatrenia bez Američanov, a&nbsp;ja hovorím nie. Bezpečnostné záruky bez Spojených štátov nie sú skutočnými bezpečnostnými zárukami,“ doplnil Zelenskyj. USA v&nbsp;tejto súvislosti požiadali európske štáty, aby poskytli podrobné návrhy na zbrane, mierové jednotky a&nbsp;bezpečnostné opatrenia, ktoré by mohli poskytnúť Ukrajine v&nbsp;rámci ochranných záruk na ukončenie vojny s&nbsp;Ruskom. Žiadosť už odoslali jednotlivým vládam, uviedli pre Financial Times štyria vysokopostavení predstavitelia. Prišla v&nbsp;čase, keď európski lídri požadovali, aby sa zúčastnili na rokovaniach Trumpa s&nbsp;Putinom. Na otázku o&nbsp;možnej prítomnosti Európy pri diskusiách odpovedal Trumpov špeciálny vyslanec Keith Kellogg negatívne. „Som realistický a&nbsp;nemyslím si, že sa to stane,“ konštatoval. Neskôr však svoje vyjadrenia zmiernil, pričom nepoprel podstatu veci. „To neznamená, že sa jej záujmy nezohľadnia alebo nepredložia,“ dodal. V&nbsp;pondelok 17. februára sa situácia zvrtla. Ukrajina vyžaduje, aby Európa urýchlene vymenovala zástupcu pre prípadné mierové rokovania s&nbsp;USA a&nbsp;Ruskom, uviedol jeden z&nbsp;hlavných poradcov prezidenta Volodymyra Zelenského. „Toto rozhodnutie by sa malo rýchlo prijať,“ povedal pre agentúru Bloomberg Ihor Žovkva, zástupca vedúceho úradu ukrajinského prezidenta. „Mali by sme konať, nie rozmýšľať,“ doplnil.

Americký prezident v&nbsp;spomínanom rozhovore pre Fox News opakovane uviedol aj to, že chce získať prístup k&nbsp;ukrajinským vzácnym zeminám – ktoré sa používajú najmä v&nbsp;elektronike. Vysvetlil, že vzhľadom na neistotu ohľadom výsledku konfliktu musia USA dostať späť pomoc, ktorú poskytli Ukrajine. „Dali sme tam všetky tie peniaze. Iba hovorím, že ich chcem späť. A&nbsp;povedal som, že si želám ekvivalent v&nbsp;podobe vzácnych zemín v&nbsp;hodnote 500 miliárd dolárov,“ povedal Trump. „A&nbsp;oni s&nbsp;tým súhlasili, takže sa aspoň necítime ako hlupáci,“ dodal. Ako dospel k&nbsp;spomínanej obrovskej sume – HDP Ukrajiny predstavuje približne 180 miliárd dolárov –, nie je jasné. Podľa nemeckého ekonomického inštitútu IfW Washington doteraz poskytol Kyjevu vojenskú, finančnú a&nbsp;humanitárnu pomoc v&nbsp;celkovej výške približne 88 miliárd dolárov. Ukrajinský prezident najprv ubezpečil, že jeho krajina je pripravená prijať „investície amerických spoločností“ do svojich vzácnych zemín, zdôraznil však, že „časť minerálnych zdrojov sa nachádza v&nbsp;okupovanej oblasti“. Rusko momentálne kontroluje približne dvadsať percent ukrajinského územia. O&nbsp;týždeň nato však nakoniec Zelenskyj odmietol ponuku USA na prevzatie približne 50 percent práv na vzácne zeminy v&nbsp;krajine. „Podľa viacerých osôb oboznámených s&nbsp;touto záležitosťou sa snaží vyrokovať lepšiu dohodu,“ poznamenáva Financial Times.

Kontakty medzi Washingtonom a&nbsp;Kyjevom by sa mali v&nbsp;nasledujúcich dňoch tak či tak zosilniť. Volodymyr Zelenskyj ubezpečil, že príprava stretnutia s&nbsp;Donaldom Trumpom prebieha, hoci dátum ešte nebol stanovený. Na svojej strane americký prezident potvrdil návštevu svojho špeciálneho vyslanca Keitha Kellogga v&nbsp;Kyjeve 20. februára. Už 14. februára sa ukrajinský prezident stretol s&nbsp;viceprezidentom USA J. D. Vanceom počas bezpečnostnej konferencie v&nbsp;Mníchove. Predstavitelia Spojených štátov sa v&nbsp;utorok 18. februára zase stretli v&nbsp;saudskoarabskom hlavnom meste Rijáde s&nbsp;ruskými vysokopostavenými úradníkmi. Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí však nešlo o&nbsp;začiatok rokovaní, ale o&nbsp;pokračovanie telefonického rozhovoru medzi Donaldom Trumpom a&nbsp;Vladimirom Putinom.

Donald Trump chce od Ukrajiny 500 miliárd. Zelenskyj odmieta jeho zvláštne požiadavky

Výber pre vás

Donald Trump chce od Ukrajiny 500 miliárd. Zelenskyj odmieta jeho zvláštne požiadavky

Súvisiace články

Zabudnite na vedu. Lži sú pravdivejšie ako hociktorá pravda

Šokujúce Trumpove plány. Chce vysídliť milióny ľudí a urobiť zo zničenej krajiny riviéru

Trump omilostil drogového kráľa. Mal stráviť zvyšok života za mrežami, dnes je voľný ako vták

Výber pre vás