Je to dvojaký meter a dehonestácia justície, kritizuje Súdna rada

Súdna rada upozorňuje: Združenie Via Iuris zabudlo na vlastný konflikt záujmov 

Súdna rada sa bráni: Zavádzate a manipulujete, to sa nerobí!

Lívia Černická

„Jeho vyjadrenia ako predstaviteľa mimovládnej organizácie pod názvom, ktorý znamená ´Cesta práva´ dehonestujú a politizujú v európskom priestore nielen súdnu radu, ale aj slovenských sudcov,“ píše sa v oficiálnej reakcii rady. Čuroš vystúpil na konferencii, ktorú organizovala Medzinárodná komisia právnikov na pôde europarlamentu. Komisia pôsobí ako mimovládna medzinárodná organizácia sudcov a právnikov na podporu právneho štátu a realizáciu ľudských práv.

Súdna rada svoje <a rel="noopener" href="https://www.sudnarada.gov.sk/data/files/2268_reakcia-sudnej-rady-sr-na-informacie-z-konferencie-organizovanej-medzinarodnou-komisiou-pravnikov-15-1-2025.pdf" target="_blank">stanovisko doručila</a> prezidentke Európskej siete súdnych rád Madeleine Mathieu a vedúcemu stáleho zastúpenia SR pri Európskej únii Jurajovi Nociarovi na vedomie. Súčasťou listu a aj prílohy – uznesenia rady, ale aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a ďalšia legislatíva.

Čuroš sa vo svojom príspevku dotkol nízkeho hodnotenia stavu právneho štátu, podľa neho je príčinou aj fenomén politizácie inštitúcií a útoky na justíciu tak zo strany vlády ako aj samotnej justície. Reakciu súdnej rady na Správu Európskej komisie o právnom štáte 2024 dokonca označil za identickú s reakciou vlády. Zdá sa mu, že súdna rada a ministerstvo spravodlivosti spolupracovali. Keď súdna rada zverejnila svoje stanovisko, Via Iuris zverejnila na sociálnej sieti koláž fotografií premiéra Roberta Fica a šéfky rady Marcely Kosovej s nápisom „Nájdite rozdiel“. Ako pripomína rada, stalo sa tak len štyri mesiace po atentáte. 

„Súdna rada prijala na verejnom zasadnutí 14. septembra 2024 stanovisko, ktorým vecne a odborne reagovala na Správu o právnom štáte,“ reaguje rada s tým, že vo vecne a odborne reagovala a odkázala pritom na príslušnú právnu úpravu a rozhodnutia Ústavného súdu SR. Preto sa ohradila voči tvrdeniam právnika združenia Via Iuris.

Stanovisko Súdna rada poslala aj vtedajšiemu európskemu komisárovi pre spravodlivosť Didierovi Reyndersovi a pozvala ho na svoje verejné zasadnutie. Komisár neprišiel a jeho úrad vtedy tvrdil, že pozvánku nedostal. Keď Kosová dokázala, že pozvanie z Bratislavy odišlo včas, Reynders reagoval, že je pripravený stretnúť sa s ňou v Bruseli.

„Súdna rada je mimoriadne znepokojená, že predstaviteľ organizácie, ktorá má na svojej webovej stránke uvedené, že ´Právo používame ako nástroj spravodlivosti. Prinášame systémové riešenia a presadzujeme, aby zákony platili pre všetkých rovnako“ v európskom priestore komunikujú skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé a zároveň sú bez akýchkoľvek podkladov,“ pokračuje súdna rada. A menuje ďalšie príklady, keď Via Iuris dehonestovala súdnu radu a zároveň zasahovala do nezávislosti súdnej moci. Keď vlani v apríli 2024 rada odvolala vtedajšieho predsedu Jána Mazáka, pričom dôvodom boli aj nezákonné lustrácie sudcov, občianske združenie kritizovalo, že to bolo „nedôstojné a nemalo nič spoločné s so spravodlivosťou a kvalitnou diskusiou ústavného orgánu sudcovskej legitimity“. Navyše, tvrdí, že rada Mazáka nevypočula a nedostal čas na prípravu.

Mazáka však v hlasovaní nikto nepodržal, ani zástupcovia parlamentu a prezidentského úradu. Odvolávaný predseda odišiel z rokovania sám, dôvodom bolo, že mu kolegovia neodhlasovali viac dní na prípravu, pričom argumentoval, že má ešte inú prácu. Rade však dal za pravdu Ústavný súd, čas na prípravu, ktorú mal od doručenia návrhu a konaním zasadnutia, považoval za primeraný, a Mazákovu sťažnosť zamietol. Rovnako aj jeho žiadosť o vyplatenie odškodného vo výške 50-tisíc eur.

Súdna rada sa ohradila aj voči článku „Piata kolóna je horšia než útoky ministra?“, v ktorom sa podľa nej Via Iuris „zavádza a manipuluje“.

„Navodzuje dojem, že súdnej rade neprekážal útok ministra vnútra v novembri 2023 na konkrétneho sudcu, čím navodzuje dojem, že súdna rada ide v súlade s vládou Roberta Fica,“ hodnotí text združenia súdna rada. Tak ako v januári tohto roka rada odmietla útoky Štefana Harabina na sudcov, tak v novembri 2023 členovia rady, ktorých zvolili sudcovia, teda Marcela Kosová, Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková a Peter Šamko – predložila návrh na rokovanie o útokoch ministra na sudcu. „Predložené uznesenie nezískalo dostatočný počet hlasov, avšak zdôrazňujeme, že zaň zahlasovali členovia zvolení sudcami, ako aj sudcovia vymenovaní (už novou) vládou,“ pripomína rada s dodatkom, že proti bol aj vtedajší predseda Ján Mazák. Ďalej rada upozorňuje, že kým Via Iuris tvrdí, že sudcovia označili členky súdnej rady za piatu kolónu, tieto slová použil práve Mazák. Toho však do rady nezvolili sudcovia, ale poslanci Národnej rady.

Vlani v decembri zasa občianske združenie zverejnilo výzvu, v ktorej tvrdí, že kritika súdnych rozhodnutí je súčasťou slobody prejavu. Súdna rada sa totiž postavila za sudkyňu, na ktorú zaútočil Denník N pre jej konkrétne rozhodnutie a spojil ju s fašizmom. Denník uviedol plné meno sudkyne. Pričom do výzvy Via Iurisa sa mohli zapojiť anonymne. Aj tak sa však nepodarilo naplniť cieľ, ktorým bolo získať tisíc podpisov. Rada pripomína, že vo svojom uznesení konštatovala: „Je prípustná odborná a vecná kritika rozhodnutí súdov, ale v žiadnom prípade nie je prípustné také konanie, ktoré je spôsobilé ohrozovať osoby sudcov a ich blízkych.“

Peter Čuroš pokladá za zákerný zásah do nezávislosti súdnej rady, keď po voľbách 2023 vláda a parlament, po prezidentských voľbách na jar 2024 aj hlava štátu, odvolali svojich zástupcov v Súdnej rade. No s myšlienkou, aby mohli byť členovia súdnej rady odvolaní kedykoľvek, prišiel ešte v roku 2020 práve Ján Mazák. Približne mesiac predtým, ako bol on sám zvolený za člena rady. „Nebolo to pritom prvýkrát, čo boli odvolaní zástupcovia vlády, parlamentu či prezidenta v súdnej rade. Urobili tak v minulosti napríklad aj vláda Ivety Radičovej či bývalý prezident Andrej Kiska len týždeň po nástupe do funkcie prezidenta, čo vtedy Via Iuris neoznačila za politizáciu justície,“ podotýka rada.

Po voľbách 2020 Mária Kolíková ešte pred vymenovaním do pozície ministerky spravodlivosti telefonoval členom rady za vládu a parlament a vyzvala ich, aby sa vzdali členstva a na ďalšie rokovania ani nechodili. „Krátko na to v expresnom legislatívnom konaní bola zmenená právna úprava tak, že mandát člena súdnej rady skončí na druhý deň po vzdaní sa funkcie a nie až o dva mesiace, ako to bolo pôvodne právne ukotvené. Vďaka tejto zmene nová vláda a parlament mohli už v apríli 2020 vymenovať a zvoliť nových členov súdnej rady. Via Iuris aj vtedy mlčala,“ pripomína rada. No a pripomína aj to, že medzi odvolanými členmi bol aj Andrej Majerník, dlhoročný člen Rady Via Iurs. To však združenie verejnosti nepovedalo, hoci bolo v konflikte záujmov. Navyše, Ústavný súd zamietol sťažnosti všetkých odvolaných.

Je to dvojaký meter a dehonestácia justície, kritizuje Súdna rada

Súvisiace články

Fico ohlásil masový kyberútok na zdravotnú poisťovňu

Keď zvolala bezpečnostnú radu Čaputová, prišiel šéf SIS o kreslo

Psychiatria alebo odkladisko? Súdy nepreskúmali stav niektorých pacientov aj vyše 20 rokov

Panika alebo reálny scenár? Viac sa dozvieme po bezpečnostnej rade

Štát berie majetok získaný z trestnej činnosti, ale dobre na tom prerába

Šutaj Eštok zostra zakročil: Končí šéf obvodného oddelenia, aj policajný prezident

Na súdnej rade ožila kauza smrti Lučanského: Prečo bol za ním vo väzbe profesor Strémy?

Výber pre vás