Lenka Dale

Dramaticky sa vyvíja situácia v&nbsp;našej najväčšej kultúrnej ustanovizni Slovenskej národnej galérii. Po odvolaní bývalej riaditeľky Alexandry Kusej sa nedarí ministerstvu kultúry nájsť nového šéfa, ktorého by zamestnanci rešpektovali. V&nbsp;poradí štvrtým riaditeľom sa od leta stal Jaroslav Niňaj. Podarí sa mu zastaviť protesty 177 z&nbsp;270 zamestnancov galérie, ktorí sa vyhrážajú podaním hromadnej výpovede v&nbsp;januári?

„Nechcem situáciu zľahčovať, ale je to tu už ako na orloji!“ prirovnala situáciu so striedaním sa riaditeľov k&nbsp;dvanástim apoštolom na pražskej pamätihodnosti odvolaná riaditeľka Kusá. Komunikovali sme len cez e-mail vzhľadom na to, že je chorá a&nbsp;má problémy aj s&nbsp;rozprávaním. Kusá pracuje v&nbsp;galérii už takmer 25 rokov, posledných takmer pätnásť rokov ju viedla ako riaditeľka, až kým ju ministerka kultúry Martina Šimkovičová v&nbsp;auguste z&nbsp;funkcie neodvolala a&nbsp;stala sa z&nbsp;nej kurátorka. Dôvodom odvolania vraj boli jej manažérske zlyhania pri rekonštrukcii a&nbsp;hospodárení v&nbsp;Slovenskej národnej galérii, proti čomu protestuje. A&nbsp;vlastne nielen ona. Odvolanie Kusej a&nbsp;bývalého šéfa Slovenského národného divadla Mateja Drličku bolo lajtmotívom politických protestov, ktoré organizovalo PS. A&nbsp;kým za Drličku ministerstvo našlo náhradu v&nbsp;podobe Zuzany Ťapákovej, miesto po Kusej je akoby zakliate.

Prvý nominant – Anton Bit­tner s&nbsp;30-ročnými skúsenosťami v&nbsp;oblasti riadenia firiem – tam vydržal 54 dní. Druhý nominant – Michal Timko, ktorý v&nbsp;SNG robil najskôr audit, zotrval vo funkcii 55 dní a&nbsp;podľa našich slov si po odchode vydýchol. Otázka je, ako dlho vydrží najnovší poverený šéf Jaroslav Niňaj, ktorý nemá prakticky žiadne skúsenosti s&nbsp;obrazmi ani vedením firmy a&nbsp;doteraz sa venoval spisovateľskej a&nbsp;filmovej dráhe. „To sa nedá predvídať. Pokus bude určite vydržať čo najdlhšie,“ skonštatoval Niňaj pre PLUS 7 DNÍ s&nbsp;tým, že „problémy sú na každom kroku“. Kusá mu veľkú šancu nedáva. Prečo? „Ani jeden z&nbsp;nich nerozumie, ako funguje kultúrna inštitúcia, čo sú to umelecké zbierky ani ako sa pracuje vo verejnom záujme,“ upozorňuje Kusá na hendikepy svojich nástupcov, ktoré podľa nej svedčia o&nbsp;tom, že ide „o&nbsp;taký obyčajný akt pomsty – voči výsledkom, voči inštitúcií aj voči mne ako odborníkovi. Nie je za tým žiadna stratégia ani presadzovanie národnej kultúry – naopak, je to ďalšia eskalácia amaterizmu. Vlastne gól do vlastnej bránky a&nbsp;zbytočné prirábanie problémov nielen rezortu, ale aj strane, ktorá ho má v&nbsp;správe,“ nešetrí kritikou na adresu Šimkovičovej ministerstva a&nbsp;svojich nástupcov.

Ako to v&nbsp;galérii vyzeralo, nám zo svojho pohľadu priblížil prvý nástupca Kusej Anton Bittner. „Pokojne tam napíšte, že to bolo sedem týždňov pekla,“ rozrozprával sa kariérny manažér, podľa ktorého v&nbsp;galérii panovala negatívna atmosféra. „Pracujem dvanásť hodín denne šesť dní v&nbsp;týždni, tak predpokladám, že neefektívnosť mi nikto nemôže vyčítať. Ale už po nástupe som zistil, že nie je dodržaný štandardný zvyk, že odchádzajúci riaditeľ odovzdá agendu a&nbsp;kontakty svojmu nástupcovi. Pani Kusá mi neodovzdala nič. Dostal som holú kanceláriu, spisy sú vraj na intranete, dobre. Ale nejaká koncepcia, rozbehnutá stratégia rozvoja, nejaký plán či už aktivít, alebo podujatí – nedala mi nič. Zavolal som ju, že môj kalendár vyzerá takto, mám dohodnuté takéto rokovania a&nbsp;stretnutia s&nbsp;investormi, partnermi, že či mi aj ona môže dať svoj kalendár, kam mám ísť namiesto nej, prípadne kam môžeme ísť spolu… Nijako nereagovala na môj pokus plynule prevziať agendu. Vraj ona sa venuje príprave výstavy Dedečka,“ hovorí s&nbsp;tým, že zamestnanci mu hneď dali pocítiť, že je neželaný. „Nahrávali si ma, fotili si ma. Čokoľvek som napísal a&nbsp;poslal zamestnancom, o&nbsp;chvíľu to bolo v&nbsp;Denníku N, Sme alebo na Aktualitách. Na každé stretnutie som preto volal minimálne dvoch-troch ľudí, nech mám vždy svedka a&nbsp;nevznikne niečo, čo nie je pravda,“ hovorí. To, že nie je umelec, pripúšťa, ale nevidí v&nbsp;tom problém. „Ja som to mal konsolidovať, šetriť, riadiť galériu. Umenie by mal na starosti rovnocenný umelecký riaditeľ, nevytvoril by som žiadnu novú funkciu, mal nastúpiť na miesto terajšieho zástupcu riaditeľa, čo existuje.“

Netrvalo dlho a&nbsp;Bittner pochopil, že Alexandra Kusá si za svoje 20-ročné pôsobenie našla v&nbsp;zamestnancoch veľa spriaznených duší. „Oslovovali ju kráľovná Kusá alebo kráľovná Alex a&nbsp;oni boli šľachtou. Všetci neboli vo vedúcich funkciách, boli to ľudia, ktorí v&nbsp;tej galérii historicky pôsobili, bolo ich pätnásť až dvadsať a&nbsp;táto skupinka ovládala celú galériu,“ hovorí exriaditeľ. Na neho vraj vytiahli, že sa venuje ezoterickej taojoge. Pripúšťa to s&nbsp;tým, že už má svoj vek a&nbsp;toto cvičenie mu dodáva energiu, prestali aj problémy s&nbsp;obličkami. Nechápe však, čo to má spoločné s&nbsp;prácou. Alexandra Kusá ostala informáciou o&nbsp;šľachte najskôr mierne zaskočená, potom sa rozosmiala. „Ani neviem, čo na to povedať. Keby ste ma videli v&nbsp;teniskách a&nbsp;rifliach, asi by ste pochopili, prečo sa mi to zdá také absurdné,“ označila Bittnerove slová za klamstvo a&nbsp;konšpiráciu. Podľa Bittnera sa so zamestnancami vyjsť nedalo. „Čokoľvek som im povedal, že treba urobiť, tak pokiaľ im to nekonvenovalo a&nbsp;nesúhlasili s&nbsp;tým, vyhlásili, že to žiadajú písomne. Musel som robiť príkaz riaditeľa, ktorý už o&nbsp;hodinu koloval po internete, napríklad že chcem na webe a&nbsp;sociálnych sieťach len odborné podujatia, odborné akcie, žiadnu politiku, čo hneď hodnotili ako cenzúru. Zatajovali predo mnou veci, otvorene klamali, a&nbsp;keď som ich odhalil, vyhovorili sa, že sa pomýlili, zabudli… Ťažká komunikácia to bola deň čo deň,“ vzdychne si. Aj mu vraj poniektorí vysvetlili, že to nemá brať osobne, lebo oni idú proti ministerstvu, nie proti nemu konkrétne. Podľa Bittnera žijeme v&nbsp;absolútne prepolitizovaných časoch. Riaditeľ, ktorý nastúpil po ňom, Miloš Timko, podľa našich informácií situáciu v&nbsp;galérii neznášal veľmi dobre. Bolo vraj bežné, že pred ním zamestnanci zatajovali dôležité informácie a&nbsp;on potom nevedel adekvátne reagovať.

Otázka je, ako sa situácia v&nbsp;Slovenskej národnej galérii skončí. Zdá sa, že ani štvrtý riaditeľ od leta zatiaľ neplní očakávania zamestnancov SNG. „Naše prvé stretnutie s&nbsp;ním bolo v&nbsp;rozpore s&nbsp;vašimi ubezpečeniami – bolo plné zastrašovania, vyhrážok a&nbsp;vyšetrovania,“ napísali v&nbsp;otvorenom liste ministerke kultúry Martine Šimkovičovej vedúce zamestnankyne SNG. Nový riaditeľ im vraj hovoril „pokojne dajte výpovede“, „holubník“ alebo „posvietim si na vás“. „Na konci dňa nás čaká deformovaná a&nbsp;zatvorená erbová inštitúcia – je naozaj paradoxné, že sa to deje pod vedením strany, ktorá má tak ako my v&nbsp;názve národná a&nbsp;slovenská. Pre mňa je to nepochopiteľné,“ myslí si bývalá riaditeľka SNG Kusá. Ako si má predstaviť budúcnosť, nevie v&nbsp;tejto chvíli celkom presne nový riaditeľ Jaroslav Niňaj: „Pohybujeme sa v&nbsp;rovine fantázie.“ Ministerstvo kultúry už avizovalo, že je pripravené zabezpečiť kontinuálny chod galérie aj v&nbsp;prípade, že niektorí zamestnanci využijú svoje právo a&nbsp;podajú v&nbsp;januári výpoveď.

Absurdnosti exriaditeľa Bittnera, ktorého z národnej galérie hnali. Kusá sa musí smiať

Výber pre vás

Absurdnosti exriaditeľa Bittnera, ktorého z národnej galérie hnali. Kusá sa musí smiať

Súvisiace články

Bitka až na smrť, palička v análi, vyzlečené deti – aj to sú policajné stanice

Slovensko nemá vlastnú protivzdušnú obranu. Darovalo ju Ukrajine. Kto vlastne chráni náš štát?

Osobnosti: Psychotesty hovoria o policajtoch málo, treba ich aktualizovať

Výber pre vás