reportáže zo Slovenska, zdravotníctvo

Peter Kubínyi

Priemysel, technika, kvetinky. Predstavte si, že skončíte strednú priemyselnú školu stavebnú, uvažujete o&nbsp;štúdiu architektúry, ale ocitnete sa na košickej Technickej univerzite, venujete sa pozemným stavbám a&nbsp;nakoniec skončíte ako - kvetinár!

Asi aj vám sa v&nbsp;mysli preháňajú otázky, či je onen „kvetinár“ vrchol kariéry alebo stav núdze, keď človek robí hocičo, len aby prežil. Ak však povieme, že Rado Bomba aranžoval kytice pre francúzsku herečku Catherine Deneuvovú, amerického prezidenta Billa Clintona alebo Andyho Fletchera zo skupiny Depeche Mode či dokonca na svadbu syna holandskej princeznej Christiny Bernarda Guillerma a&nbsp;Venezuelčanky Evy Prinz Valdezovej, asi je to vcelku jasné.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/betonu-kyticiam-slovak-ocaril-kvetmi-aj-billa-clintona" target="_blank" rel="noopener">Kytice aranžované pre svetové celebrity si pozrite v GALÉRII&gt;&gt;</a>

„No nebavilo ma to,“ prizná po chvíli vykrúcania Rado Bomba. Práve sme rozobrali, že keď mal štrnásť rokov, netušil, čím chce byť. „Môj otec bol elektromechanik a v tom čase sme navyše stavali dom. Musel som pomáhať, kadečo som sa popri tom naučil, ale neoslovilo ma to. Na celej stavarine bolo najlepšie azda to, že som sa naučil pekne písať. To viete, vždy podľa predlohy, disciplinovane. A to sa mi zišlo, aj keď bolo treba písať odkazy na kartičky do kytíc.“ Skončil Technickú univerzitu, zamestnal sa v&nbsp;stavebnej firme, kde mal na starosti rozpočty. „V&nbsp;tom som bol dobrý, peniaze ma bavili vždy.“

Vydržal dva a&nbsp;pol roka a&nbsp;vymenil funkciu ekonóma za hlavného likvidátora pre neživotné poistenie v&nbsp;poisťovni, ktorú vtedy vlastnil rezešovský klan. Po dvoch rokoch mal všetkého plné zuby a&nbsp;ako 25-ročný 3. mája 1997 nastúpil na lietadlo do New Yorku. So slovami: „Chcem si užiť svet a&nbsp;nechať si narásť bradu!“ Bradu? Skúste dva roky chodiť do poisťovne v&nbsp;obleku s&nbsp;viazankou a&nbsp;pochopíte prečo.

„Netušil som, do čoho idem, vybavené som nemal nič, ale žila tam moja spolužiačka z&nbsp;vysokej školy a&nbsp;ona mi poradila, aby som sa pobral do slovenského kostola v&nbsp;New Yorku, že našinci mi pomôžu,“ spomína. Stalo sa. Čoskoro býval u&nbsp;Slováka, cez Slovákov získaval objednávky na údržbu záhrad vo&nbsp;Filadelfii, potom v&nbsp;New Jersey. „V&nbsp;New Jersey sa všetci všade vozia autom, len ja som chodil po ulici pešo. Bol som podozrivý, zastavili ma policajti,“ spomenie jednu zo skúseností novopečeného imigranta. Čo sa však týka záhrad, „novopečený“ nebol.

„Mali sme záhrady a vinohrady neďaleko Košíc a môj starší brat prácu okolo nich nenávidel. Tak to logicky všetko padlo na moju hlavu.“ Vidíte, všetko sa raz človeku môže zísť. Len ako naložiť s informáciou, že sa o naše trávniky staráme neporiadne, že Američania si potrpia na to, aby burina neprerastala cez obrubníky? Asi postačí konštatovanie - Amerika je Amerika. Krajina neobmedzených možností. Ale také idylické to vždy nie je. Kým sa dostal k&nbsp;vlastnej kvetinovej predajni, pracoval v&nbsp;potravinárskom priemysle, robil distribútora pre potravinárske firmy. Na druhej strane, naučíte sa, ako sa v&nbsp;Amerike robí biznis. A&nbsp;potom stretol Aničku Sinovú, českú kvetinovú dizajnérku, ktorá v&nbsp;Spojených štátoch žije už vyše tridsať rokov a&nbsp;s&nbsp;kvetmi mala obrovské skúsenosti. Napokon, spolupracovala so špičkovým dizajnérom na Manhattane&nbsp;Lewisom Millerom.

„To nie je pár kytíc, ale tony&nbsp;kvetov za tisíce dolárov. Napríklad na jednu židovskú svadbu ich objednali spolu za 150-tisíc dolárov. Ale čo s&nbsp;nimi po svadbe? Nevyhadzujú ich, aranžujú ich v&nbsp;centre, v&nbsp;telefónnych búdkach, odpadkových košoch, slovom hocikde, aby si ich mohli užiť aj tí, ktorí na ne nemajú,“ dodáva. Nuž a&nbsp;keď nad vami drží ochrannú ruku Anička a&nbsp;v&nbsp;tom čase už aj Radova americká manželka Delgis, ktorá vám poradí, aby ste si urobili kurzy kvetinového dizajnu, keď už pracujete v&nbsp;brook­lynskej botanickej záhrade, vyhrali ste. Na ruke vám síce môže zostať ako Radovi Bombovi veľká jazva po tom, ako ste nešikovne zrezávali hrubé stonky kvetov, ale na konci cesty je vlastné kvetinárstvo v&nbsp;Brooklyne.

„Brooklyn bol kedysi dosť nebezpečná newyorská štvrť, dnes sa doň sťahuje smotánka. Keď som tam začínal ja, široko-ďaleko nebolo iné kvetinárstvo. Kvety ste si mohli kúpiť už iba od Kórejčanov, ktorí ich predávali na uliciach. Stavil som na nevšednosť. Povedal som si, že budem predávať také kvety, aké ešte ľudia vo&nbsp;štvrti nevideli. Aj ich inak aranžovať.“

Čo už môže byť ťažké na aranžovaní kvetov? Aké umenie, poviete si. Ale kúpili by ste za sto eur kyticu, v ktorej sú kvety natlačené tak, že ich nedokážete strčiť do vázy? Stonky sú ovité drôtom, sponad ktorého vyrastá fialový papier, a ten kyticu mení na pestrofarebnú tortu? Keď sa ju pokúsite rozobrať, potrebujete záhradkárske nožnice, kliešte a odpadkový kôš, kam vyhodíte všetko, čo už doslova smrdí... „Nedávno sa mi náhodou dostala do rúk jedna publikácia z&nbsp;osemdesiatych rokov minulého storočia. Prelistoval som si ju a&nbsp;pochopil, že pokiaľ ide o&nbsp;aranžovanie kvetov, v&nbsp;celej strednej Európe sa odvtedy nič nezmenilo. Stuhy, drôty, papiere, celofán... A&nbsp;pritom vo svete letia jednoduché kombinácie dvoch či troch kvetín, ktoré spolu musia ‚komunikovať‘ ozdobené len množstvom zelene. Kytica nemá byť farebná guča, každý kvet musí dostať šancu vyniknúť. Potrebuje vzduch!“

Znie to pekne, ale je to veda. Akú kyticu by napríklad pripravil pre osemdesiatročnú dámu? „Pokúsil by som sa od človeka, ktorý jej ju kupuje, zistiť, čo má rada.“ Čo zvolil pre Catherine Deneuvovú? „Biele pivónie a&nbsp;ruže staroružovej farby.“ Staroružovej farby? Nehodia sa len pre veľmi starú dámu? „V&nbsp;tom čase bola táto farba farbou roka. V&nbsp;západnej Európe a&nbsp;v&nbsp;Amerike napokon letí stále. Navyše, vedel som, čo má rada, lebo po tejto herečke sú niektoré kvety aj pomenované.“ Napríklad muškát. Staroružový. Ak si ju „hodíte na internet“, zistíte, že všade drží kvety staroružovej alebo broskyňovej farby.

Ako by ste si poradili s chlapom zo skupiny Depeche Mode? „Ako hudobnú skupinu ich mám rád, ale ich súkromie nepoznám,“ hovorí. A tak sa Andymu Fletcherovi ušla kytica oranžovej farby. „Bol november, smutná jeseň, hľadal som niečo výrazné, čo by vyniklo.“ Strelícia, hlohyňa, ktorá má dlhé tŕne a pichá ako šľak, drobné žlté kvietky s hororovým názvom požlt farbiarsky, tráva s názvom proso prútnaté a, samozrejme, eukalyptus. No a&nbsp;čo so synom holandskej princeznej a&nbsp;jeho venezuelskou nevestou? „Základ zelený, potom biele a&nbsp;modrasté farby.“ Pár sa rozhodol pre konkrétne farby, ešte aj stuhy si priniesli vlastné. Ale „kráľovský pukerlík“ Rado Bomba sa kvôli nim učiť nemusel. „Žijú v&nbsp;Spojených štátoch už dlho a&nbsp;obaja sa správajú celkom prirodzene.“

O nehe kvetov a žien vieme svoje. A tak radšej darujeme chlapovi fľašu. „Istá automobilka rozdávala pri kúpe auta kytice. Nuž a väčšina kupujúcich sú práve muži. Neodmietli, naopak, tešili sa. Lenže mužom nepristanú jemné lupienky,“ hovorí a dodáva, že pre mužov sú „tvrdšie kvety“. Zeleň, kvety v odtieňoch modrej, bielej, sivej. Púštne rastlinky. Napríklad strieborná či jahodová brunia. Vidíte, čo všetko ste doteraz nepoznali! My sme okrem klinčekov zvyknutí skôr na gerbery a antúrie, ale ani jednu z týchto kvetín Rado Bomba nemá rád. Antúrie mu vraj pripomínajú socializmus a gerbery treba drôtovať a okrem všetkého sú príliš citlivé. A tak sa im vyhýba dodnes aj v novom kvetinárstve, ktoré&nbsp; otvoril v&nbsp;Košiciach.

„Už šesť rokov som na Slovensku,“ hovorí. Prečo sa vrátil, zhrnie do krátkej vety: Cherchez la femme - Za všetkým hľadaj ženu. Nadšene hovorí o&nbsp;svojej staronovej filozofii - ponúknem také kvety, aké ešte nevideli - a&nbsp;o&nbsp;tom, že predajňu vyzdobil storočným drevom a&nbsp;papraďou, ktorú sme skôr, než sme položili otázku, radšej požmolili v&nbsp;prstoch. Nebola umelohmotná. „Je nasiaknutá glycerínom,“ vysvetlí. O&nbsp;kvetoch z&nbsp;plastov dlho nedebatuje, stroho dodá, že v&nbsp;správach počul, že po Dušičkách bude iba z&nbsp;košických cintorínov päť ton plastového odpadu. Vie si však predstaviť, že by pri aranžovaní využil papierové kvety, kvety z&nbsp;textilu. Alebo sklo.

A&nbsp;čo tie „kvety, aké sme ešte nevideli“? Vraj taký leucadendron v&nbsp;jeho ponuke nemôže chýbať. Je z&nbsp;južnej Afriky, preto vám aj internet ponúkne namiesto slovenského názvu len bohorovné vysvetlenie - rastlina. „Mnohí kvetinári objednávajú len to, čo poznajú a&nbsp;vedia, že to ľudia kupujú. O&nbsp;exotických kvetoch hovoria - Kto by mi to kúpil? Je to začarovaný kruh.“

Vráťme sa ešte na chvíľu ku krasopisu. Stavarina, písanie podľa predlohy. Lístok s odkazom navrchu kytice je oná čerešnička na torte, ale, ruku na srdce, už ste dostali kyticu s kartičkou? Alebo ešte inak, už ste dostali kvety ako v amerických filmoch, že vám ich priniesol pikolík? „Je to smutné, ale u&nbsp;nás sa stále spoliehame iba na hmotu, do ktorej sa kvety pozapichujú, a&nbsp;je to. Správne by sa mala kytica viazať vo váze, potom ju treba obaliť do hodvábneho papiera a&nbsp;vložiť do škatule, ktorú zvonku znova oviniete hodvábnym papierom,“ vysvetľuje. Potom príde na rad stuha, visačka s&nbsp;logom firmy, ktorá kyticu aranžovala, a&nbsp;nakoniec aj lístoček s&nbsp;odkazom pre príjemcu. Že by ste radšej našklbali kytičku poľných kvetov a&nbsp;odovzdali ich osobne? Je to zázrak, ale proti tomu nič nenamieta ani košický kvetinár, dokonca vraví, že ich rád využíva do svadobných kytíc. Vraj aj margarétky majú dušu!

Slovák na Manhattane: Týmito kvetmi očaril Billa Clintona aj americké hviezdy

Výber pre vás

Slovák na Manhattane: Týmito kvetmi očaril Billa Clintona aj americké hviezdy

Súvisiace články

Boli sme v útrobách a podzemí bratislavského Mosta SNP

Predražené oslavy SNP? Chlieb a hry stále fungujú! Našťastie

Výber pre vás