Boli sme s revízormi v bratislavskej MHD: Nadávky, vyhrážky aj hysterický plač ako bežná rutina

Revízor v bratislavskej MHD: Samozrejme, že každý deň niekoho chytíme. Väčšinou okolo 20 ľudí

Revízor z Bratislavy: Niektorí ľudia by mali ísť na hereckú školu, takí sú šikovní

Filip Szórád

Dvere sa zatvárajú, autobus sa rozbieha, za oknom sa v&nbsp;rýchlom slede striedajú obrazy kráčajúcich ľudí. Klíma tentoraz – chvalabohu – príjemne chladí a&nbsp;z&nbsp;reproduktora zaznie strojeným hlasom dvojjazyčný oznam: „Nasleduje zastávka, the next stop: Čulenova, na znamenie, request stop.“ Väčšina cestujúcich sa už pohodlne uvelebila v&nbsp;sedadle a&nbsp;po chvíli je už každý ponorený do svojho myšlienkového sveta či do mobilu. „Dobrý deň, kontrola cestovných lístkov,“ ako blesk z&nbsp;jasného neba naruší zvučný mužský hlas pohodu a&nbsp;pokoj cestujúcich. Nálada vo vozidle sa rýchlo mení z&nbsp;bežnej nudy na všadeprítomný nepokoj. Strach a&nbsp;obavy v&nbsp;okamihu nekontrolovane zažívame aj my, aj keď tentoraz sme na strane zákona a&nbsp;nie je na to dôvod. Telo však má svoju pamäť, ktorú logika nezaujíma.

To sme však už trochu predbehli. Vráťme sa o&nbsp;pár desiatok minút späť. Stojíme pred budovou bratislavského dopravného podniku vedľa Slovenského národného divadla a&nbsp;oproti nám kráčajú dvaja statní chlapi. Podávame si ruky a&nbsp;zoznamujeme sa. Starší muž sa volá Štefan a&nbsp;má 49 rokov, mladší je Adam a&nbsp;má 25 rokov. Spolu tvoria jednu z&nbsp;revízorských dvojíc hliadkujúcich v&nbsp;autobusoch, trolejbusoch a&nbsp;električkách bratislavskej mestskej hromadnej dopravy. Hneď na začiatku nás upozornia, že im nemôžeme fotiť tvár. Je to najmä preto, aby sa zachovala anonymita – veľmi dôležitá na výkon ich povolania. „Nastúpime najskôr do štyridsiatky a&nbsp;potom budeme prestupovať na Krížnej ulici,“ dostávame základné inštrukcie po tom, ako sa svižným krokom presúvame od centrály podniku k&nbsp;najbližšej zastávke. Mini prechádzku sa snažíme využiť na načerpanie základných informácií. „Každý deň niekoho čapnete?“ naivne sa pýtame. „Samozrejme, vždy sa niekto nájde. Je to individuálne deň odo dňa, ale väčšinou okolo desať čiernych pasažierov za jednu zmenu chytí každý z&nbsp;nás,“ vraví nám Štefan.

Už stojíme na zastávke a&nbsp;s&nbsp;nami na spoj vyčkáva asi tucet ľudí. „Pokuta je zo zákona stonásobok základného cestovného lístka a&nbsp;ten stojí 1,10 eura. Tým pádom je stonásobok 110 eur. Keď však cestujúci zaplatí na mieste alebo do desiatich pracovných dní, je tam zľava a&nbsp;je to len 80 eur,“ pokračuje Štefan v&nbsp;základnej inštruktáži. Medzitým už pri okraji obrubníka pristavil autobus a&nbsp;spolu s&nbsp;menším davom ľudí vstupujeme dnu. Revízor smeruje k&nbsp;strojčeku na označenie lístka a&nbsp;robí úkon na jeho zablokovanie. Ten sa však neuzamkne ihneď, ešte pár desiatok sekúnd sa v&nbsp;ňom aj ďalších prístrojoch vo vozidle bude dať lístok označiť.

„Zablokuje sa to až po tom, čo sa dvere zavrú a&nbsp;autobus pohne. Trvá to okolo 30 sekúnd,“ informuje nás mladší z&nbsp;dvojice Adam s&nbsp;tým, že nie vždy kontrolujú už od prvej zastávky a&nbsp;niekedy si počkajú, kým sa linka zaplní. Teraz však neotáľajú. „Dobrý deň, kontrola cestovných lístkov,“ počujeme zvolať spredu Štefana. Pasažieri sa začínajú mrviť, vyťahovať peňaženky, dámy kutrú v&nbsp;kabelkách. Revízori už rozbiehajú svoju bežnú rutinu – jeden postupuje od začiatku vozidla, druhý kontroluje cestovné doklady od stredu dozadu. Po niekoľkých krátkych minútach sa zrazia znovu v&nbsp;strede.

Tentoraz boli všetci poctiví a&nbsp;nikto sa neprevinil proti pravidlám cestovného poriadku. „Prosím vás, viete mi povedať, dokedy mi ešte platí električenka?“ využije príležitosť žena v&nbsp;dôchodkovom veku a&nbsp;informuje sa u&nbsp;terénneho zamestnanca dopravného podniku. Ten jej odpovedá a&nbsp;ukazuje jej, ako si to vie aj sama overiť, keď priloží kartu k&nbsp;strojčeku. Dvere sa otvárajú, ľudia vystupujú a&nbsp;nastupujú noví. Revízori pokračujú vo svojej práci. A&nbsp;je to tu! Netrvalo to ani desať minút a&nbsp;máme prvého čierneho pasažiera. Muž sa vykrúca, snaží sa postaviť a&nbsp;zdúchnuť z&nbsp;autobusu, no ten sa už pohýna a&nbsp;do cesty sa mu postaví aj Adam.

„Už musím ísť, vystupujem,“ skúša sa zachrániť pán v&nbsp;úzkych. „Nevystupujete. Ukážte mi, prosím, cestovný doklad,“ hovorí mu s&nbsp;kamennou tvárou kontrolór. Chlap ešte chvíľu vzdoruje, vykrúca sa, že si len zabudol štiknúť lístok, no zakrátko pochopí, že to nemá zmysel, rezignuje a&nbsp;v&nbsp;pokoji podáva svoj občiansky preukaz. „Nemal označený lístok a&nbsp;k&nbsp;tomu bol aj polovičný,“ približuje Adam po tom, ako vypísal pokutu. Vystupujeme z&nbsp;linky a&nbsp;prestupujeme na ďalší spoj. Aj tu hneď natrafíme na cestujúceho bez dokladu. Žena sa ani nesnaží vzdorovať. „Nezaplatila, lebo nemala pri sebe peniaze, že to potom zaplatí,“ prezrádza Adam, ktorý pracuje ako revízor iba pol roka. Predtým pracoval v&nbsp;gastre, no oslovil ho inzerát na internete a&nbsp;povolanie zmenil. „Vyhovuje mi to tu viac. Asi sa rád hádam s&nbsp;ľuďmi,“ zasmeje sa. Aj keď paluby strojov MHD brázdi iba niekoľko mesiacov, už sa u&nbsp;chytených pasažierov stretol s&nbsp;kadečím. Od násilných prejavov, vyhrážania až po hranie na city. „Beriem to s&nbsp;nadhľadom. Ľudia sa stále vyhovárajú a&nbsp;snažia sa nás obmäkčiť všelijako, napríklad aj plačom. Niektorí sú takí šikovní, že by mali ísť na hereckú školu,“ myslí si mladý revízor.

Ako striedame linky, počet prichytených dobrodruhov pribúda. Na Račianskom mýte nastupujeme do autobusu a&nbsp;teraz ideme prednými dverami so Štefanom. Revízora robí už štrnásť rokov, predtým pracoval ako esbéeskár. Skúseností má na rozdávanie a&nbsp;pri práci z&nbsp;neho sála pokoj, rozvaha a&nbsp;rešpekt. „Nie každý má na zaplatenie a&nbsp;nie každý chce zaplatiť. Hlavne pred výplatami to býva problém,“ poznamenáva počas toho, ako sa vozidlo rozbieha.

Zostáva už len pár sekúnd a&nbsp;strojček na označenie lístka pri dverách sa zablokuje. Zrazu sa pri nás prudko postaví žena, náhli sa k&nbsp;nám a&nbsp;priloží kartičku. Stihla to doslova v&nbsp;dvanástej hodine. Či skôr sekunde. Pár okamihov po tom, ako kartičku od zariadenia odtiahne, sa na displeji objaví nápis, že stroj je zablokovaný. „Nemal som ešte ani vytiahnutý odznak, ale asi ma videla a&nbsp;dovtípila sa. Lebo predtým tam dlho sedela a&nbsp;nič nerobila. Nuž, smola.“ Pre niekoho smola, pre ženu šťastie.

Revízori sú platení aj podľa počtu odhalených čiernych pasažierov, a&nbsp;tak každý zápis do papierov prinesie do rodinného rozpočtu nejaké eurá navyše. Nie je to však za každú cenu, ako sa onedlho presvedčíme. Tri ženy sa presúvajú k&nbsp;terminálu, nestihnú sa však cez ľudí pretlačiť, kým je odblokovaný. Štefan pokutu nedáva napriek tomu, že by mohol. „To je vždy na individuálnom posúdení. Ale videl som, že mali snahu, tak som ich pustil,“ vysvetľuje a&nbsp;dopĺňa, že on nedáva finančné sankcie ani za minútové prekročenia časových lístkov. Ďalej hovorí, že cestujúceho môže zadržať až do príchodu polície a&nbsp;ten to podľa zákona musí strpieť. Pri esemeskových lístkoch, ktoré si chcú pasažieri kúpiť na poslednú chvíľu, keď ich zbadajú, však taký ústretový nie je. „Esemesku musí mať doručenú pred nástupom. Nenechám sa pri takýchto ľuďoch obmäkčiť, lebo tí väčšinou klamú.“

Pri dlhoročných obchôdzkach už niektorých cestujúcich dobre pozná, ale aj oni jeho. Aj keď je už na pohľad riadna chlapina, spory sa podľa svojich slov usiluje vždy riešiť diplomaticky. „Nedávno som stretol matku s&nbsp;dcérou. Malá mala asi sedem rokov a&nbsp;veľmi sa tešila, že konečne stretla revízorov. Mama mala električenku v&nbsp;poriadku, no dievčaťu asi otec zabudol obnoviť kartu. Tá sa tak rozplakala, ako keby sme ju bili. Spustila hysterický plač, ľudia zízali, tak som ju rýchlo upokojil, že nedostane pokutu,“ usmieva sa Štefan. „Podozrivých pasažierov viem vytypovať podľa pohybov či gestikulácie,“ dopĺňa. Za dve hodiny nášho pobytu s&nbsp;revízorským duom identifikovali až osem cestujúcich bez platného lístka. Takže celkom slušný výsledok. „A&nbsp;to sme teraz pochodili veľmi málo spojov,“ vravia nám. My sa s&nbsp;nimi už lúčime a&nbsp;ich ešte čaká zrejme úspešný pracovný deň. Dokopy ich je v&nbsp;Bratislave okolo&nbsp;25, ale dopravný podnik aktuálne robí veľký nábor a&nbsp;ich počet sa chystá zdvojnásobiť.

Boli sme s revízormi v bratislavskej MHD: Nadávky, vyhrážky aj hysterický plač ako bežná rutina

Súvisiace články

Prvá dáma USA Jill Bidenová na obálke Vogue: Zastala sa manžela, schytala tvrdú kritiku

Povedali si stačilo! Zaľúbený pár všetko rozpredal a vydal sa na cestu okolo sveta na bicykloch

Zatvorili im obchod, nemajú kde kupovať chlieb. Z dediny na východe zostala potravinová púšť

Výber pre vás