Lívia Černická

Radikálne môže zmeniť vývoj bojov, hovorí o&nbsp;kazetovej munícii ukrajinský generál Olexandr Tarnavskyj. Mala by výz­namne pomôcť pri vytláčaní ruských okupantov. Druhá strana mince je však tiež na zamyslenie - kazetová munícia môže aj smrteľne ubližovať civilistom ešte desiatky rokov. Nemožno sa preto čudovať protestným hlasom reagujúcim na skutočnosť, že Spojené štáty americké poslali kazetovú muníciu Ukrajincom.

Kazetová munícia nie je novodobý výmysel. Používali ju už počas druhej svetovej vojny. Rovnaký však zostal cieľ jej použitia – zasiahnuť čím väčšiu plochu. „Predstavte si bombu, ktorá vo svojom vnútri nesie niekoľko ďalších bômb alebo granátov,“ vys­vetľuje vojenský analytik Viliam Ostatník z&nbsp;bratislavskej organizácie Adapt Institute. Munícia môže byť vystrelená zo zeme, ale aj zhodená z&nbsp;lietadla. Pri dopade sa rozpadá na niekoľko menších submunícií. „To je jej význam, že takto zasiahne väčšie plochy,“ upozorňuje Ostatník s&nbsp;tým, že v&nbsp;tomto prípade vôbec nejde o&nbsp;nejakú presnosť. Veď granáty môžu zasiahnuť kohokoľvek na území veľkom niekoľko štvorcových kilometrov.

Tak ako všetko, aj kazetová munícia má svoje výhody a&nbsp;nevýhody. V&nbsp;roku 2008 začal vznikať dohovor o&nbsp;jej nepoužívaní. V&nbsp;podstate zakazuje výrobu, obchod s&nbsp;kazetovou muníciou a&nbsp;jej využitie. Určili sa aj termíny na likvidáciu zásob a&nbsp;čistenie kontaminovej pôdy. Do platnosti vstúpil dohovor v&nbsp;roku 2010, Slovensko sa pridalo až 15. júla 2015 podpisom vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku. Na zničenie zásob sa určilo osemročné obdobie, pričom u&nbsp;nás išlo presne o&nbsp;764 kazetových bômb a&nbsp;rakiet.

Ako upozorňuje Ostatník, k&nbsp;dohovoru sa nepripojili Spojené štáty, Ukrajina, Rusko či Poľsko. Takže použitie kazetovej munície u&nbsp;nášho suseda nie je v&nbsp;rozpore s&nbsp;medzinárodným právom. Napriek tomu Amnesty International vyzvala USA, aby neposielali práve túto muníciu na Ukrajinu. „Je to vo svojej podstate nerozlišujúca zbraň, ktorá na celom svete spôsobuje nesmierne utrpenie civilnému obyvateľstvu. V&nbsp;niektorých prípadoch aj celé desaťročia po skončení vojnových konfliktov,“ varuje Patrick Wilcken, výskumný pracovník Amnesty International pre vojenské, bezpečnostné a&nbsp;politické otázky.

Kazetová munícia však v&nbsp;rusko-ukrajinskej vojne používaná už je. Vlani vo februári zasiahla jasle a&nbsp;škôlku v&nbsp;ukrajinskej Ochtyrke. Použili ju aj pri ďalších ruských útokoch na Charkov.

„Kazetová munícia sa dá použiť aj pri obrane, aj pri útoku,“ hovorí Ostatník. Môžu ju zhodiť napríklad na mínové polia a&nbsp;vyčistiť tak priestor na postup pechoty. „Myslím si, že ukrajinská armáda ju bude používať najmä na obranu novodobytých území a&nbsp;vytláčanie okupantov,“ pokračuje. „Povahou bomby je zasahovať plošné a&nbsp;veľké ciele, napríklad vojenské logistické uzly. Má tiež protipechotné určenie, vie zasiahnuť veľkú plochu, na ktorej sa nachádza pechota nepriateľa. A&nbsp;má aj protipancierové schopnosti, dá sa teda využiť aj proti ťažkým mechanizovaným ruským brigádam. V&nbsp;zastavaných oblastiach však má dopad aj na vedľajšie ciele, ktoré neboli pôvodne zamýšľané, napríklad civilné,“ varuje. Ruské útoky ukázali, že kazetové bomby môžu vážne ublížiť aj deťom. Ako však hovorí Ostatník, je tu aj druhá kontroverzia. „Obsahuje submunície, ktoré môžu zostať nevybuchnuté. A&nbsp;potom sa oblasti, kde bola kazetová munícia použitá, dlhé roky trápia s&nbsp;nevybuchnutými bombami,“ podčiarkuje.

Kambodžský premiér Hun Sen sa obrátil na ukrajinských predstaviteľov s&nbsp;výzvou, aby nepoužívali kazetovú muníciu. Argumentuje skúsenosťou svojej krajiny. Spojené štáty totiž v&nbsp;roku 1964 až 1975 zhodili na Kambodžu a&nbsp;Laos milióny bômb, pričom cieľom boli základne komunistov. „Je to už polstoročie a&nbsp;stále sa nepodarilo zničiť všetky bomby. Vyzývam preto amerického prezidenta ako dodávateľa a&nbsp;ukrajinského prezidenta ako prijímateľa, aby kazetovú muníciu nepoužívali, lebo skutočnými obeťami budú obyvatelia Ukrajiny,“ napísal Hun Sen na sociálnej sieti. A&nbsp;hoci kambodžskí odmínovávači sú považovaní za najskúsenejších na svete, ich krajina je aj dnes označovaná za najviac zamínovaný štát sveta.

Je to tak, svet sa díva na Ukrajinu nielen preto, že sa statočne bráni okupantom. Pozorne sleduje, ako využíva dodávané zbrane i&nbsp;muníciu. „Ukrajinská armáda sa zaviazala, že kazetovú muníciu nebude používať v&nbsp;zastavaných oblastiach. Keď sa totiž používa na otvorených priestranstvách – na mínových poliach či na frontovej línii, je riziko zásahu civilných cieľov nižšie,“ objasňuje analytik s&nbsp;tým, že kontrolu nemožno podceňovať práve pre hroziace negatívne dôsledky.

Uvážené použitie kazetovej munície zníži aj riziko vzniku „zamínovanej krajiny“. To je totiž reálna hrozba, ak by bola používaná bezhlavo či nadmieru. „Preto treba zdvihnúť varovný prst. Na Ukrajine sú oči celého sveta. Má právo používať takú muníciu, ktorá jej pomôže dostať okupanta zo svojho suverénneho územia. Ale musí si byť vedomá rizík a&nbsp;hrozných dôsledkov,“ zdôrazňuje analytik. Pri použití kazetovej munície vidí aj civilizačný aspekt. „Rusko ju používa tiež. Ale rozdiel by mohol byť v&nbsp;tom, že Ukrajina si jej použitie odkontroluje a&nbsp;bude kazetovú muníciu používať len v&nbsp;absolútne nevyhnutných prípadoch. Rusko na to nedbá.“

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/bomby-plne-bomb-ukrajina-moze-premenit-zaminovanu-krajinu">Viac FOTO v GALÉRII</a>

Bomby plné bômb: Ukrajina sa môže premeniť na zamínovanú krajinu

Výber pre vás

Bomby plné bômb: Ukrajina sa môže premeniť na zamínovanú krajinu

Súvisiace články

Šťavnaté obrazy: Nahé telá v Piešťanoch pobúrili. Dnes visia v Bratislave

Prečo sa nikto neponáhľa do boja o prezidentské kreslo?

Prišli z Jerevanu: Bashka a Mashka si hľadajú nový domov na Slovensku

Výber pre vás