Jana Čavojská

V zreštaurovanom mlyne v Hradišti pod Vrátnom sa stretli desiatky krojovaných ľudí. Fotili svadobné scény inšpirované príbehom gazdinej s dvomi synmi od Zuzky Zgurišky, ktorý dostal pred rokmi aj filmovú podobu vo filme Bičianka z doliny. „Tu na kopaniciach je to takmer kultovka. Inde ľudia viac poznajú Sváka Ragana, no tam kroje nenosili správnym spôsobom,“ vysvetľuje Kristína Talábová. Pred tromi rokmi sa s ďalšími tromi kamarátkami rozhodla vrátiť kopaničiarske kroje do života v regióne, a to v ich najpôvodnejšej podobe. Ani netušila, koľko ľudí podobného razenia okolo seba nájde.

Kristína ešte ako dieťa hrala na&nbsp;husliach vo folklórnom súbore Krajňanček. Tam nosila kroj a&nbsp;doma objavila nejaké kroje po&nbsp;babke. Keď odišla študovať na&nbsp;univerzitu do&nbsp;Švédska, veľmi sa jej začalo cnieť. Za&nbsp;Slovenskom, starými rodičmi, prababkou vo vysokom veku. „Uvedomila som si, že keď sa vrátim domov, tak tu možno už nebudú. Túžila som uchovať si kúsok z&nbsp;tej minulosti. Cez kroje som začala utužovať vzťah k&nbsp;svojim koreňom,“ hovorí.

V&nbsp;medzinárodnom prostredí univerzity bývali každý piatok kultúrne dni. Študenti mohli prezentovať svoju kultúru. Kristína chcela ukázať kroj zo Slovenska. Preto cez prázdniny prichystala štyri kroje po&nbsp;babke a&nbsp;s&nbsp;kamarátkami sa v&nbsp;nich pofotili. „Vyzerali sme ako strašiaky do&nbsp;maku. Nevedela som, ako si kroj správne obliecť. Keď sme išli z&nbsp;fotenia, hovorili sme si, že je škoda, že sa nemáme odkiaľ dozvedieť, ako sa kroje nosili, ako ich prať, žehliť, škrobiť. Lebo je to celá veda. A&nbsp;tak vznikla myšlienka, že niečo také urobíme my.“

Dievčatá založili občianske združenie Kopanice v&nbsp;kroji a&nbsp;Kristína začala pátrať po&nbsp;pôvodnej podobe krojov a&nbsp;ľuďoch, ktorí o&nbsp;nich ešte vedia. „Moja babka bola ešte z&nbsp;generácie, ktorá ako mladá nosila kroj. Potom však prišiel komunizmus a&nbsp;ľudí z&nbsp;kroja vyzliekol. Už v&nbsp;20. rokoch minulého storočia, keď chlapi začali chodiť do&nbsp;práce do&nbsp;fabrík, prestávali nosiť kroje. Moderné oblečenie bolo praktickejšie. A&nbsp;za&nbsp;komunizmu sa do&nbsp;moderných vecí prezliekli aj ženy. Moja babka mala na&nbsp;konfirmácii ešte kroj, no na&nbsp;svadbe už nie.“

Kroj nie je len kus odevu. Je s&nbsp;ním spätý celý cyklus života. Ľudia si kedysi museli vyrobiť textílie, ušiť každú časť. A&nbsp;je úžasné, že kroje vydržali až doteraz. Tie z&nbsp;myjavských kopaníc, ktoré ľudia doma opatrujú, majú už okolo sto rokov. Kristína nav­števovala takých ľudí, hovorila s&nbsp;nimi a&nbsp;všetko si zaznamenávala. Celú tú pestrosť krojov, množstvo variantov líšiacich sa od&nbsp;dediny k&nbsp;dedine a&nbsp;odlišné sviatočné a&nbsp;pracovné kroje. Aj slobodné, vydaté či staršie ženy a&nbsp;vdovy nosili rozličné kroje. Kristína sledovala aj to, ako sa v&nbsp;priebehu rokov vyvíjali a&nbsp;menili, a&nbsp;zisťovala prečo.

Zdalo by sa, že kroje sú odsúdené na to, aby viseli na vešiakoch v starých skriniach a okrem ľudí, ktorí tancujú vo folklórnych súboroch, a pár neviest nebudú nikoho zaujímať. A ak, tak povrchne, v podobe vzorov na tričkách alebo rúškach, ktoré nedávno prišli do módy. No Kristína natrafila na veľa ľudí, ktorí doma kroj majú, dokážu ušiť mnohé jeho súčasti, vedia sa oň starať, správne si ho obliecť a sú kultúrou svojho regiónu fascinovaní. Napríklad Martin z Polianky. Jeho dedko bol poľnohospodár a Martin sa od neho dozvedel veľa o fungovaní ľudí na dedine. Vždy vie spoľahlivo povedať, aký variant kroja sa hodí na pole a ktorý je sviatočný, takže ľudia ho na prácu nepoužívali. Pri foteniach si Kristína dáva pozor, aby kroje, ktoré majú ľudia oblečené, skutočne korešpondovali s aktivitami, ktoré v nich vykonávajú.

Folklórne súbory zaviedli do&nbsp;krojov uniformitu. Kristína vysvetľuje, že ich prispôsobujú javiskovému prejavu. V&nbsp;skutočnosti ľudia nenosili úplne rovnaké kroje. Áno, farebnosť a&nbsp;strihy boli rovnaké, no odtieň, látka, typ zapínania sa líšili. „Alebo viazanie ručníkov. Myjavské kroje majú mať rožky do&nbsp;strán. V&nbsp;súbore ich vyväzujú hore, a&nbsp;to z&nbsp;praktických dôvodov. Inak by tanečnica vypichla pri tanci partnerovi oko,“ hovorí Kristína.

Ona sa snaží hľadať pôvodnú podobu krojov približne spred sto rokov. Najvhodnejšie sú, samozrejme, pôvodné. No aj nanovo ušité, citlivo a&nbsp;podľa starých predlôh, plnia účel zachovania tradícií. Nič, čo robí, nie je povrchné. „Teraz už zoženieme satén, takže môžeme ušiť prucle a zástery. S brokátom je to horšie. Ale začíname spolupracovať s jednou českou firmou, ktorá vyrobí brokát podľa starej predlohy. Najťažšie je to s čipkou. Musíš si ju dať paličkovať. Dlho to trvá a je to drahé. S gombíkmi bol problém, ale teraz ich začala vyrábať vyštudovaná šperkárka, ktorá skončila VŠVU. Čižiem s tvrdou sárou sa veľa nezachovalo. Okrem toho máme väčšie nohy ako ľudia v minulosti, tak tie staré neobujeme. A ani neviem, či niekto u nás ešte vie urobiť napríklad kasanicu, ťažkú zadnú ľanovo-konopnú sukňu,“ vymenúva Kristína. „Takže niektoré súčasti kroja urobíme aj dnes relatívne ľahko a&nbsp;pri iných nemáme šancu, ak neprídeme na&nbsp;to, ako ich urobiť.“

Ďalšia veda je pranie a&nbsp;škrobenie. Aby všetko správne držalo, treba rôzne súčasti kroja škrobiť iným typom škrobu. Niektorý súbor skúšal používať škrob z&nbsp;vyvarených zemiakových šupiek, no ručníky im zožltli... Kristína perie kroje iba v&nbsp;rukách a&nbsp;škrobí priemyselne vyrábanými škrobmi. A&nbsp;stále sa snaží prísť na&nbsp;ten najlepší spôsob starostlivosti o&nbsp;staré materiály.

Kristína chce cez rôzne podujatia učiť ľudí na&nbsp;kopaniciach, ako sa kroj správne nosil, a&nbsp;vrátiť ho do&nbsp;života. Jej dlhodobým cieľom je vydať publikáciu - ako hovorí, na&nbsp;150 percent správnu - o&nbsp;krojoch a&nbsp;o&nbsp;tom, ako ich ľudia kedysi obliekali a&nbsp;nosili. Začne však kalendárom na&nbsp;rok 2022. Organizuje fotenia a&nbsp;fotoarchív zverejňuje na&nbsp;sociálnych sieťach. Aby mali ľudia kroje pred očami.

Témy na&nbsp;fotenie prichádzajú s&nbsp;ročnými obdobiami a&nbsp;udalosťami. Vianoce, Veľká noc, sánkovačka, jar, svadba... Alebo bicykle. „Na&nbsp;Polianke bývala pani, ktorá v&nbsp;kroji chodie­vala na&nbsp;bicykli. Bola to známa vtipná postavička. Z&nbsp;toho sme odvodili fotenie s&nbsp;historickými bicyklami,“ rozpráva Kristína. V&nbsp;Trnave zohnala dva bicykle - veterány z&nbsp;30. rokov minulého storočia - a&nbsp;im prispôsobila aj typ krojov. Okrem odevu sa nadšenci snažili ukázať pôvodnú architektúru. Fotili teda pri tradičnom dome. Túto zimu nakoniec neprežil a&nbsp;spadol. „Nemali sme peniaze na&nbsp;to, aby sme ho zachránili, tak sme ho zachovali aspoň na&nbsp;fotkách.“

Pri foteniach sú krojovaní nadšenci perfekcionisti. „Môžem mať kabát takto prehodený? Rukáv takto zahnutý?“ diskutujú. Nosil sa v tých rokoch presne takýto klobúk? Kristína sa snaží, aby bolo všetko na sto percent správne. Napríklad jeden z variantov vrbovčanského kroja musí mať dve zástery, tyranglovú a škrobkovú, lebo inak presvitá rubáč. Keď Miška prišla iba s jednou, Kristína jej na každú fotku požičiavala svoju. Rovnako diskutovali, akú košeľu nosili muži k ,pomeštenému‘ oblečeniu, teda keď pred sto rokmi prestávali nosiť kroje a sčasti ich nahrádzali mestským oblečením - nohavicami, sakom a vestou. „Pri obliekaní kroja musíš brať do úvahy veľmi veľa faktorov,“ konštatuje Kristína. „Kroj má obrovský príbeh a&nbsp;veľa súvislostí.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/foto-neodolatelne-kopanice-ako-spravne-obliect-kroj-je-to-cela-veda" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Pri fotení svadby v&nbsp;mlyne na&nbsp;motívy Zuzky Zgurišky sa podarilo dotiahnuť aj voz či starý zreštaurovaný traktor. „Vo filme Bičianka bola scéna mlynára, ktorý vydával dcéru, s&nbsp;traktorom. Vedeli sme o&nbsp;jednom pánovi na&nbsp;kopaniciach, ktorý má jeho menšiu verziu. A&nbsp;bol ochotný prísť,“ usmieva sa Kristína. „Najkrajšie na&nbsp;tom všetkom je, že stretneme kopu úžasných zanietených ľudí.“

FOTO Neodolateľné kopanice: Ako si správne obliecť kroj? Je to celá veda!

Výber pre vás

FOTO Neodolateľné kopanice: Ako si správne obliecť kroj? Je to celá veda!

Súvisiace články

Iný prístup: „Sme takí šťastní, že ju máme,“ pochvaľujú si Rómovia z Rúbanky obetavú učiteľku

FOTO Oživená história: Bez týchto mašiniek by Tatry neboli tým, čo sú!

Také slovenské: Talentovaný junior bodoval na majstrovstvách sveta, trénovať musí v zahraničí

FOTO Svet v malom: Hrali ste sa s takýmito hračkami? Ak áno, už nie ste práve najmladší

FOTO Štetcom proti skaze: Strastiplná záchrana pokladov jasovského kláštora

Výber pre vás