Jana Čavojská

Manželia Viera a&nbsp;Dušan Kisuckí z&nbsp;Chrastného prežívajú najhoršiu nočnú moru. Pred pár dňami uložili do hrobu syna Richarda. Mal osemnásť, keď ho vlani 24. novembra zrazil vodič fábie. Stalo sa to na ceste medzi Vajkovcami a&nbsp;Rozhanovcami. Už sa síce stmievalo, no chlapec mal na sebe aj na bicykli reflexné prvky a&nbsp;na prilbe dve čelovky. Jeho otec a&nbsp;priateľka išli autom len kúsok pred ním. Na rovnom úseku museli pridať. Richarda chceli počkať na najbližšej križovatke. Zrazu v&nbsp;smere, odkiaľ mal prísť, zbadal Dušan blikačky. „Vrátil som sa. Bola tam skrumáž áut a&nbsp;na zemi bicykel, koleso zdeformované. A&nbsp;môj syn. Vo&nbsp;zvláštnej polohe, veľmi ťažko dýchal. Vodič, ktorý ho zrazil, povedal, že už volal záchranku. Čakali sme, nechceli sme s&nbsp;ním hýbať pre poškodenie chrbtice,“ s&nbsp;plačom opisuje muž najhoršie okamihy svojho života. Kým jeho syna nakladali do sanitky a&nbsp;stabilizovali, jeden zo záchranárov mu povedal, že to vyzerá na vážne poranenie mozgu.

Dušana v&nbsp;tej chvíli zaujímal hlavne jeho syn a&nbsp;to, aby bol v&nbsp;poriadku, nedokázal myslieť na nič iné. Pamätá si však na to, že vodič fábie mal v&nbsp;aute dve malé deti a&nbsp;tvrdil, že Richarda nevidel. „Ale jemu ešte na zemi svietili náramky.“ Do nemocnice za manželkou a&nbsp;synom sa dostal až o&nbsp;jedenástej večer, dovtedy bol na mieste nehody kvôli policajnej rekonštrukcii. Richarda operovali, pre opuch mozgu mu odobrali časť lebky, bol na áre s&nbsp;podporou životných funkcií.

Richarda postupne presúvali na iné oddelenia, absolvoval množstvo vyšetrení a&nbsp;operácií. Prognóza nebola dobrá, no rodičia hľadali všetky možné informácie, kontaktovali ľudí, ktorých blízki prešli niečím podobným, mali nádej, že časom sa Riškovi polepší, že potom budú riešiť rehabilitácie... „Veď bol schopný trochu komunikovať, hýbal očami, keď som mu púšťal videá, ktoré preňho nahrala sestrička, tak mu sčerveneli oči a&nbsp;tiekli slzy,“ spomína otec. Keď za ním s&nbsp;manželkou prišli 15. mája, povedali im, že sa niečo stalo a&nbsp;museli ho súrne operovať. „Priviezli ho zo sály. Boli sme pri ňom v&nbsp;izbe. Zrazu začal kmitať očami a&nbsp;kašľať. Volal som sestričku, myslel som si, že ho treba odsať. Okamžite nás poslala von a&nbsp;zavolala kolegyňu.“ Rozdýchavali ho dýchacím vakom a&nbsp;odviezli na CT. Po návrate lekári povedali, že jeho mozog je veľmi poškodený a&nbsp;nemá zmysel ho operovať. „Držali sme ho za ruky, prístroje pípali pomalšie a&nbsp;pomalšie, až kým neprestali úplne.“

Podľa policajných štatistík sa u&nbsp;nás za minulý rok stalo 765 dopravných nehôd s&nbsp;účasťou cyklistov. Trinásť cyklistov pri nich zomrelo. Tieto štatistiky sú naozaj hrozivé. Hlavne ak si uvedomíme, že v&nbsp;mnohých z&nbsp;tých prípadov naozaj stačí viac pozornosti a&nbsp;ohľaduplnosti a&nbsp;k&nbsp;tragédiám, ktoré kruto zmenia život ľudí, by vôbec nemuselo prísť. Aktívni cyklisti opisujú, že s&nbsp;hrubosťou a&nbsp;agresivitou vodičov sa stretávajú dennodenne. Vytrubovanie, vytláčanie na okraj vozovky, striekanie kvapaliny z&nbsp;ostrekovačov a&nbsp;nadávky cez stiahnuté okno sa snažia prehliadať. No Júliusa Radoša nedávno agresívny vodič autom prešiel.

FOTO z nehody pri Rozhanovciah si pozrite v GALÉRII

Má pomliaždený členok, lýt­ko, ponaťahované úpony a&nbsp;šľachy, krvácajúcu tržnú ranu mu museli zašívať, nedokáže chodiť, používa barly. Stalo sa to 10. mája, s&nbsp;kamarátom Patrikom Lopušným si dali tréning okolo Karpát a&nbsp;domov to mali už len pár kilometrov, keď ich pred križovatkou pri lamačskom krematóriu vytrúbil a&nbsp;vytláčal za krajnicu muž na mercedese. Kamera na Patrikovom bicykli zachytila, že išli po krajnici. Cesta bola prázdna. Keď mercedes zastal na červenej, cyklisti sa ho išli opýtať, prečo to urobil, načo je dobré také správanie. „Začal kričať, prečo nejdeme po cyklotrase. Povedal som mu, že to je čiara oddeľujúca vozovku od krajnice a&nbsp;žiadny cyklopruh tam nie je, tak by mal ísť zrejme na preskúšanie na vodičský preukaz. Nabralo to na intenzite. Padli vulgárne slová, pán stratil nervy, videl som, že vytáča volant doľava,“ hovorí Július. „Snažil som sa uhnúť. Ale v&nbsp;tretrách z&nbsp;karbónu sa na asfalte šmýka, nespravíte ani krok, k&nbsp;tomu bicykel medzi nohami, takže sa mi to nepodarilo. Nabral ma, spadol som, on cezo mňa prešiel a&nbsp;zostal mi stáť na nohách. Kričal som, nech sa pohne. Trvalo to desať-dvadsať sekúnd. Posunul mi auto z&nbsp;nôh na bicykel, ktorý je úplne dolámaný.“ Celý incident nahrala Patrikova kamera a&nbsp;videli svedkovia, jeden z&nbsp;nich, motorkár, pribehol so svojou lekárničkou, aby Júliusa ošetril. Potom prišla sanitka, policajti, Júliusovi dali fúkať a&nbsp;odviezli ho do nemocnice. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Keď vodič pohol vozidlom, zhodil na zem aj Patrika. Postavil sa a&nbsp;cez okno mu strelil zaucho. „Chytil mi ľavú ruku, pravou som si z&nbsp;vrecka vybral telefón a&nbsp;volal som policajtov a&nbsp;sanitku. V&nbsp;prvom momente mi to ,nedoplo‘, ale keď som dovolal, uvedomil som si: auto, vodič, arogancia ako cez kopirák – ten istý človek ma zrazil v&nbsp;roku 2016! Potvrdil mi to, keď sme podpisovali papiere z&nbsp;policajného spisu. Povedal mi, že som k***t, a&nbsp;spýtal sa, či si ho pamätám z&nbsp;minula.“ V&nbsp;roku 2016 v&nbsp;centre Bratislavy čakal Patrik na bicykli na zelenú. Naskočila, Patrik sa pohol, vodič auta vedľa trúbil a&nbsp;blokoval ho. Na ďalšej červenej ho Patrik dobehol, opýtal sa ho, čo robí, a&nbsp;buchol mu do spätného zrkadla. Nato ho muž zrazil, vystúpil z&nbsp;auta a&nbsp;poskákal mu po bicykli, na stredovom ráme má Patrik doteraz poškodenie. Prišla polícia aj sanitka, lebo Patrika bolel krk. „No neskôr, keď nás predvolali na políciu, prišiel vodič s&nbsp;právnikom a&nbsp;nič sa nedialo. Vtedy pre mňa zhasla všetka spravodlivosť.“ Skončilo sa to tak, že oboch uznali za vinných z&nbsp;priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Vodič zaplatil pokutu 30 eur, Patrik dostal napomenutie a&nbsp;musel uhradiť trovy konania vo výške šestnásť eur.

Patrik aj Július sú aktívni športovci, kedysi bicyklovali súťažne, dnes súťažia v&nbsp;pretekoch rekreačných cyklistov. Vo svojich vekových kategóriách 40+ a&nbsp;45+ sú úspešní, Patrik napríklad dva dni po incidente skončil druhý na majstrovstvách Slovenska v&nbsp;duatlone. Na bicykli spravia obaja ročne okolo 15-tisíc kilometrov. To je päťsto hodín na cestách. Prakticky niet dňa, že by na bicykli nesedeli, niekedy trénujú dvoj- aj trojfázovo. Július má za vlaňajšok druhé miesto z&nbsp;pretekov L’Etape Slovakia a&nbsp;prvé miesto z&nbsp;L’Etape Czech Republic. Patrik zas štartuje na extrémnych ironmanoch, teda pretekoch s&nbsp;kombináciou plávania, bicyklovania a&nbsp;behu s&nbsp;prevýšením niekoľko tisíc metrov. Júliusov bicykel, ktorý mu vodič zničil, mal hodnotu osemtisíc eur – rekreační pretekári na tejto úrovni majú podobnú výbavu ako profesionálni športovci. Július vstáva každé ráno o&nbsp;piatej, aby bol už o&nbsp;šiestej na bicykli a&nbsp;ešte pred odchodom do práce odtrénoval. Víkendové tréningy trvajú aj päť hodín. Jazdí za trnavský tím ZMRL, na túto sezónu mali naplánovaných veľa pretekov, no momentálne nevie povedať ani to, či si ešte sadne na bicykel vo forme, akú mal doteraz. „Cyklistika je môj životný štýl, komunita ľudí, ktorých mám rád, s&nbsp;ktorými trávim najviac času. Dúfam, že sa k&nbsp;nej budem môcť vrátiť.“

Martin Sarvaš z&nbsp;magazínu Biker zameraného na cyklistiku je aktívnym cyklistom. Hovorí, že sám sa mnohokrát stretol s&nbsp;tým, že ho autá, kamióny aj autobusy obiehali s&nbsp;minimálnym odstupom. Musel sa už vyhýbať autu, ktoré sa naňho rútilo čelne, lebo predbiehalo iné auto. Párkrát dostal do tváre kvapalinu z&nbsp;ostrekovača. „To je už skutočne vysoký level primitivizmu,“ konštatuje. „Myslím si, že mám veľmi dobrý prehľad o&nbsp;tom, čo sa deje na ceste aj za mnou, a&nbsp;vždy sa snažím jazdiť čo najviac na okraji cesty. Niekoľkokrát došlo aj k&nbsp;vulgárnej výmene názorov s&nbsp;vodičmi, ktorí si myslia, že cesty patria iba im a&nbsp;cyklisti sú ich najväčší nepriatelia. Nájdu sa aj takí, ktorí cyklistov ohrozujú vedome a&nbsp;schválne. Túto mentalitu naozaj nechápem. Veď cyklista môže prísť o&nbsp;život.“ V&nbsp;Bikeri Martin často píše o&nbsp;nehodách cyklistov. Jeho respondenti väčšinou opisujú to isté. „Vodiči ich nerešpektujú, nedávajú im dostatok priestoru a&nbsp;správajú sa arogantne. Veľká väčšina šoférov sa správa slušne. Problémom je tých zopár hlupákov. Ja osobne som sa už zmieril s&nbsp;tým, ako to na našich cestách funguje. Je to boj s&nbsp;veternými mlynmi.“

FOTO z incidentu v Bratislave si pozrite v GALÉRII

Podľa novely spred dvoch rokov by mali vodiči obchádzať cyklistov vo vzdialenosti aspoň jeden a&nbsp;pol metra. Podľa Martina toto vôbec nepomohlo. „Nikde nie je jasne napísané, že vodič má povinnosť dodržať odstup, len aby vodiči dodržiavali odstup „spravidla“. Kým to nebude povinné pod hrozbou trestu, nebude to dodržiavať nikto. Aj dovtedy bolo v&nbsp;zákone uvedené, že pri predchádzaní musí vodič zachovávať od cyklistu dostatočný bočný odstup, aby ho neohrozil.“ Ako príklad dobrej praxe uvádza Martin našich českých susedov. „Veľký projekt bývalého profesionála Romana Kreuzigera Dám respekt upozorňuje na túto tematiku a&nbsp;podporuje ho aj česká polícia, zatiaľ čo na Slovensku polícia spustila kampaň s&nbsp;absurdným názvom Buď cyklista, nie egoista. Takýmto spôsobom sa skutočne nikam nedostaneme. Len to vyvoláva hejty namiesto toho, aby sa vyzývalo k&nbsp;rešpektu a&nbsp;tolerancii.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Náročné triatlonové preteky sú podľa Patrika Lopušného o&nbsp;súdržnosti. Športovci síce súperia, no keď treba, neváhajú si pomôcť a&nbsp;podporiť jeden druhého. „Každému by som doprial prežiť emócie, ktoré zažívam, keď prídem do cieľa. Ni­kdy som nezažil lepší pocit.“ Na cestách však za tie roky pozoruje, ako pribudli autá aj agresivita rodičov. „Všade na svete pritom šport napreduje. Budujú sa cyklocesty. Na trase pretekov Tour de France na nás vodiči zatrúbili len preto, že nás chceli pozdraviť. V&nbsp;Nórsku, Belgicku, Holandsku cyklistov rešpektujú. Obrovské mestá ako New York, Boston či Berlín uzatvárajú celé centrum kvôli maratónom a&nbsp;ľudia tomu ,fandia‘. U&nbsp;nás je to naopak.“ Keď opísal prípad s&nbsp;agresívnym vodičom na sociálnych sieťach, začali sa mu ozývať ďalší cyklisti. Jeho bývalú fyzioterapeutku nedávno na ceste na Terchovú zrazilo auto a&nbsp;vodič utiekol. Jeho známeho vodič vytruboval a&nbsp;vyhrážal sa mu na cykloceste pod Devínom. No najhorší odkaz dostal od Viery Kisuckej. O&nbsp;tom, ako jej syn Richard bojuje v&nbsp;nemocnici o&nbsp;život. „Potvrdilo sa, že prípady agresívnych vodičov sú na dennom poriadku. Preto viem, že to nesmiem nechať len tak. Svoj prvý prípad som neriešil a&nbsp;tak sa to aj skončilo. Ale poučil som sa,“ hovorí Patrik. Zverejnil aj meno vodiča, ktorý Júliusovi prešiel po nohách. Milan A. z&nbsp;Bratislavy. Zniesla sa naňho však vlna kritiky pre ochranu identity. „Ale keď sa ma niekto dvakrát pokúsi zabiť, je mi úplne ukradnuté, že dám jeho meno na internet.“

Koho podporujete v konflikte medzi vodičmi a cyklistami?

Od Richardovej nehody prešlo pol roka. Stále nie je vyšetrená. Hoci vypovedala aj jeho priateľka, advokát rodiny tú výpoveď v&nbsp;spise nenašiel. Podali podnet na prokuratúru, aby sa prípad konečne pohol. No nech sa vyšetrovanie kolízie vodiča fábie a&nbsp;mladého Richarda skončí akokoľvek, Viera Kisucká vie, že stratu syna nevyváži žiadny trest. „Možno dostane podmienku, možno zákaz šoférovania. Náš syn bol tretiak na strednej škole zameranej na programovanie. Brigádoval, chcel ísť na vysokú, chystal sa na výlet do Londýna, mal kopu plánov. Ako každý mladý človek. Zrazu, v&nbsp;jednej sekunde, to niekto všetko zmaril, lebo sa práve vtedy nevenoval riadeniu na sto percent. To je veľmi kruté. A&nbsp;keď sa chcete dovolať spravodlivosti, je to výsmech poškodených. Aspoň nejakú spravodlivosť by sme pre syna chceli. Aspoň aby šofér uznal, že to spôsobil a&nbsp;nevykrúcal sa. Nech sa k&nbsp;tomu postaví ako chlap, čelom...“

Hochštapleri: Bicykel na zemi, koleso zdeformované a môj syn. Vo zvláštnej polohe, ťažko dýchal

Výber pre vás

Hochštapleri: Bicykel na zemi, koleso zdeformované a môj syn. Vo zvláštnej polohe, ťažko dýchal

Súvisiace články

Na Slovensku by som nič podobné nerozbehla, hovorí Michala po úspechu na Viedenskom týždni módy

Ako sa dá zničiť slušná krajina: Na vojnu sme zvyknutí, povedali nám Libanončania

Neznáma tvár Bryana Adamsa: Mickey Rourke a Amy Winehouse mu odhalili dušu aj intímne tajomstvá

FOTO Pod rozkvitnutými čerešňami: Brdárka vďačí za svoj poklad slnečnej pasci

Sedem dní bez vojny: Ukrajinské deti u nás strávili týždeň bez strachu o život

Čakanie na skazu: Slovák hlása novinky o erupcii v islandskom Grindavíku

Výber pre vás