Jana Čavojská

Pani Anna prikývne, že môžem ísť ďalej, a&nbsp;ukazuje mi navlhnuté miestnosti domu. Jedna izba jej zostala ako-tak suchá, v&nbsp;nej teraz spáva a&nbsp;preniesla tam použiteľný nábytok. Počas veternej smršte 19. júla jej krupobitie zničilo strechu. Eternitovú. Nebezpečný azbest môžu likvidovať iba autorizované firmy. Stálo by to okolo dvetisíc eur. Plus nová strecha. Plus strecha na druhom starom domčeku, ktorý má vo dvore. „A&nbsp;z&nbsp;čoho? Som invalidná dôchodkyňa s&nbsp;príjmom päťsto eur, dvestopäťdesiat dám na energie, zo zvyšku musím vyžiť, doplácať si na lieky, na diétnu stravu, nemám polovicu pankreasu,“ hovorí pani Anna a&nbsp;v&nbsp;očiach má slzy. V&nbsp;obci Závadka pri Michalovciach poškodila nezvyčajne silná búrka s&nbsp;krupobitím takmer každý dom. Na niektorých si to odniesla len fasáda, no tridsaťpäť má zničenú strechu. Ďalšie sú poškodené na hospodárskych budovách. Tak ako pani Anna, aj mnohí iní mali starú eternitovú krytinu. Jej výmenu si nechávali na menej náročné časy. Teraz sú bez strechy a&nbsp;s&nbsp;nákladmi, s&nbsp;ktorými nepočítali a&nbsp;ktoré si nemôžu dovoliť.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/hrozi-katastrofa-odstranovanie-nebezpecneho-azbestu-smrsti-zavadke-nie-su-peniaze">Zúfalí. V GALÉRII si pozrite zničené strechy v Závadke&gt;&gt;</a>

Všetko trvalo maximálne pätnásť minút. A&nbsp;to sa najprv zdalo, že prichádza obyčajná búrka. Dvanásťročného chlapca, ktorý sa schoval v&nbsp;autobusovej zastávke, krúpy doudierali tak, že mal modriny. „Nepadali zvislo, ale akoby vodorovne,“ hovorí starostka Závadky Jana Dziaková. „Záhrady zostali ako vykosené. Kto mal staré drevené okná, tomu nevydržali. Zlomilo tri betónové stĺpy verejného osvetlenia. Ľuďom poškodilo aj autá. Neskutočné krupobitie. Ľad bol všade a&nbsp;držal sa do ďalšieho popoludnia. Zo začiatku sme pozorovali, čo sa deje, potom sme ratovali dom, lebo nám tiekla voda dovnútra. Keď sa to skončilo a&nbsp;vyšla som von, chcelo sa mi plakať. V&nbsp;celej dedine bola spúšť.“ Ani najstarší obyvatelia obce si niečo také nepamätajú. Žije v&nbsp;nej 437 ľudí, majú kultúrny dom, potraviny, pizzeriu i&nbsp;škôlku, ktorú práve zatepľujú a&nbsp;rekonštruujú v&nbsp;nej toalety. Na zateplenie získali peniaze vďaka projektu cez Environmentálny fond a&nbsp;stavba je poistená, škody im poisťovňa uhradí. No na rekonštrukciu toaliet si pomaličky šetrili tri roky. Materiál je nakúpený. Ale peniaze určené na vyplatenie pracovníkov musela obec investovať do plachiet na prekrytie striech, aby ľuďom nepršalo dovnútra, a&nbsp;do ďalšieho materiálu na záchranné práce. Pomáhať prišli hasiči, dobrovoľníci aj vojaci. Domy s&nbsp;deravou strechou ako-tak prekryli. Obec vyhlásila mimoriadnu situáciu. Poškodeným ponúkli náhradné ubytovanie vo vedľajšej dedine alebo v&nbsp;kultúrnom dome, aj susedia im ponúkli svoje priestory. „No starší ľudia nechceli zo svojich domčekov odísť,“ spomína starostka. „Hovorili sme im - teta, nemôžete tu zostať spať. Ale starkých z&nbsp;domu ťažko dostanete. Ak im kúsok v&nbsp;niektorej izbe nezmokol, dali si naň posteľ a&nbsp;spali tam.“

Do niektorých domov napršalo trikrát. Z&nbsp;niektorých v&nbsp;piatok večer sfúkol silný vietor plachty a&nbsp;lialo dovnútra. V&nbsp;sobotu popoludní prišla prietrž mračien, vo dvoroch stálo za chvíľu dvadsať centimetrov vody, nestíhala ju absorbovať ani pôda, ani kanalizácia. Vietor opäť strhol plachty z&nbsp;desiatich striech. Aj kuchárke z&nbsp;materskej školy napršalo do obydlia trikrát. Musí maľovať, meniť podlahy. Časť nábytku, matrace a&nbsp;oblečenie vyhodila. Nevysušilo sa to, stále pršalo, matrace sa napili vody. Dom zdedila po mame. Tá platila poistku, ale neuvedomili si, že jej smrťou poistenie zaniklo. Poistku si neplatili viacerí. Alebo mali staré zmluvy na maličké sumy. Viacerí obyvatelia Závadky sú dôchodcovia alebo mladé rodiny, ktoré si zobrali hypotéku, opravili starý domček do stavu, aby sa v&nbsp;ňom dalo bývať, iba výmenu strechy si nechali na neskôr, keď budú mať peniaze. A&nbsp;tak boli na mnohých z&nbsp;poškodených stavieb ešte eternitové. Veľký hit spred päťdesiatich-šesťdesiatich rokov. „Štát vtedy ľuďom predával ľahkú odolnú mrazuvzdornú krytinu a&nbsp;tí ju kupovali v&nbsp;dobrej viere, že ide o&nbsp;bežný stavebný materiál. Na celom Slovensku ňou pokrývali strechy,“ hovorí Jana Dziaková. „Potom štát zistil, že azbest je nebezpečná látka, a&nbsp;eternit klasifikoval ako nebezpečný odpad, ktorý musia likvidovať autorizované firmy. No od problému dal ruky preč a&nbsp;náklady na likvidáciu majú znášať občania.“ Obec si už dala vypracovať cenové ponuky na likvidáciu eternitovej krytiny. Pohybujú sa medzi 700 a&nbsp;1&nbsp;100 eurami za tonu. Starostka odhaduje, že zo všetkých poškodených domov bude treba odstrániť približne 60 ton. To znamená 40- až 50-tisíc eur. „Okresný krízový štáb dostal pokyn, že štát preplatí likvidáciu len tej krytiny, ktorá pri krupobití spadla na zem alebo dovnútra stavby. Čo s&nbsp;druhou časťou strechy?“ pýta sa Jana Dziaková a&nbsp;vysloví vážnu obavu. „Ak ju obyvateľom nepomôžeme bezpečne zlikvidovať, bojím sa, že vzniknú čierne skládky. A&nbsp;v&nbsp;konečnom dôsledku to bude musieť riešiť zase len obec.“

Azbestové vlákna vnikajú do tkanív, najčastejšie pri vdychovaní do pľúc, a&nbsp;poškodzujú ich. Následkom sú rakovinové ochorenia alebo pľúcna nedostatočnosť, takzvaná pneumokonióza. Vlákna sa z&nbsp;eternitu uvoľňujú nielen pri manipulácii s&nbsp;ním, ale aj vplyvom poveternostných podmienok. Obec rozdávala ľuďom, ktorí potrebovali vyzbierať úlomky azbestu z&nbsp;povál a&nbsp;dvorov, rukavice a&nbsp;respirátory. Niektorí iba mávli rukou: „Roky som s&nbsp;tým robil a&nbsp;tu som.“ Starostka si jasne uvedomuje, aký je v&nbsp;tomto chudobnom kraji pre obyvateľov problém nájsť zrazu tisíce eur na likvidáciu eternitovej strechy. Zároveň vie, že zaplatiť to nie je ani v&nbsp;silách maličkej obce. „Písala som prezidentke, poslancom, na úrad vlády, aby sa tým začali za­oberať. Nielen kvôli nám. Takých striech je na Slovensku veľa.“ Odpoveď Jana Dziaková zatiaľ nemá a&nbsp;nevie ani, čo urobiť. „V&nbsp;noci mi to nedá spávať. Trápi ma to. Viem, že ľudia to nezvládnu, my ako obec to nezvládneme. Nedajú eternit zlikvidovať, lebo na to nemajú. Niekam ho zakopú alebo vyhodia. Bude to mať negatívny vplyv na naše zdravie aj na životné prostredie.“ Starostka to hovorí preto, lebo vie, že väčšina zamestnaných Závadčanov pracuje za minimálnu mzdu. Na východe za Michalovcami lukratívne zamestnania nie sú. Keď si odčítajú náklady na energie a&nbsp;vodu, zostane im na živobytie možno päťsto eur. Ak ide o&nbsp;mladú rodinu so ženou na materskej, nie je to závideniahodná situácia. Ťažké to majú i&nbsp;dôchodcovia. „Na konci roka im zvyčajne dávame po­ukážky, aby sme im aspoň trochu pomohli a&nbsp;aby si mohli na Vianoce niečo kúpiť. Dávame im po päť eur. Minulý rok sme mali celkom dobrý, tak sme im mohli dať desať. Pre mladé rodiny je veľká vec, keď kúpime balíčky deťom na Mikuláša.“ Ak si chce malá dedina na východe jedno dopriať, musí si druhé odoprieť. Toto leto nebude napríklad žiadny deň obce, na ktorom sa obyvatelia radi stretávajú. Lebo rekonštruovali sociálne zariadenia v&nbsp;škôlke. Tak sa dohodli, že radšej ušetria, kde sa dá.

Jane Dziakovej nie je úplne jasné, ako bude štát vyhodnocovať, koľko eternitovej krytiny spadlo z&nbsp;domu na zem, aby preplatil jej likvidáciu. Vraj to má odhadnúť obec na základe fotiek. „Lenže my sme na obecnom úrade dve. Nestihli sme všetko zdokumentovať. Nemali sme čas behať po dedine a&nbsp;fotiť, nevedeli sme, kam skôr skočiť, ľudia telefonovali, chodili nahlasovať škody, do toho znovu pršalo.“ Súhlasiť s&nbsp;riešením čiastočnej refundácie by znamenalo, že náklady najprv bude musieť uhradiť obec a&nbsp;následne žiadať o&nbsp;ich preplatenie. „Na to nemáme. Bolo by to pre nás likvidačné. Ak nie hneď, tak v&nbsp;blízkej budúcnosti. Museli by sme si zobrať úver. Keby nám ho niekto aj dal, neviem, z&nbsp;čoho by sme ho splácali. A&nbsp;nikto mi zatiaľ nedal záruku, že štát nám tie náklady skutočne preplatí.“

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/hrozi-katastrofa-odstranovanie-nebezpecneho-azbestu-smrsti-zavadke-nie-su-peniaze">Krúpy ako pinpongové loptičky. FOTO v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Obec zriadila aspoň účet na dobrovoľné príspevky a&nbsp;dary. Zatiaľ sa tam nazbieralo približne desať­tisíc eur. Starostku Janu Dziakovú taká solidarita veľmi milo prekvapila. Pre obyvateľov je to obrovská pomoc. „Pre politikov je toto asi nič. Malé škody, malé trápenie. Ale pre ľudí, ktorí sa o&nbsp;svoj domček celý život starali, je to trápenie obrovské. Ak máte peniaze, nedokážete pochopiť, ako ťažko je tým, ktorí musia vyžiť z&nbsp;osemsto eur. My na východe to cítime tak, že pre Bratislavu sme úplne nezaujímaví a&nbsp;nemáme žiadny hlas.“

Hrozí katastrofa? Na odstraňovanie nebezpečného azbestu po smršti v Závadke nie sú peniaze

Výber pre vás

Hrozí katastrofa? Na odstraňovanie nebezpečného azbestu po smršti v Závadke nie sú peniaze

Súvisiace články

Záhada: Na Slovensku je 25 detí s achondropláziou, novú liečbu poisťovne schválili len jednému

Charizmatická ryba: Jesetery obývajú našu planétu tristo rokov, na Slovensku im hrozí vyhynutie

Lesbos, ostrov nádeje: Európa, začali kričať, sme v Európe! Plakali, tešili sa, objímali sa...

Darček pre Putina: Slováci sa skladajú na polmiliónovú Boženu, aby Ukrajina mohla normálne žiť

Výber pre vás