venuje sa  hlavne súdnictvu a slovenskej mafii

Ľudmila Lacková

Pachuť zlých úmyslov cítiť z&nbsp;kauzy Devín banka. Ľudia už aj zabudli, že nejaká Devín banka na Slovensku existovala, ale jej manažérov štát vláči po súdoch aj po dvadsiatich rokoch. Nekonečné trestné stíhanie v&nbsp;spojení s&nbsp;potupným pobytom vo väzbe sa odrazilo na ich zdraví, poznamenalo celé ich rodiny. Prácu prokurátora už skr-naskrz skritizoval Špecializovaný trestný súd, ale bolo by dobré pozrieť sa ešte hlbšie. Vyšetrovanie totiž viedli Barochovský a&nbsp;Jombík, dvojica policajtov s&nbsp;veľmi zlou povesťou.

Nestáva sa často, aby sa na lavici obžalovaných ocitli špičkoví bankári. A už vôbec nie, aby ich tam sedela celá partia. Na Slovensku sa tento „kúsok“ podaril policajtom, o ktorých sa v poslednom čase hovorí často. Jaroslav Barochovský a Štefan Jombík pracovali ako vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry v pobočke v Banskej Bystrici a spravili z nej jednu z najnedôveryhodnejších policajných zložiek. Ako zázrakom sa práve na ich stôl dostávali špinavé kauzy z celého Slovenska vrátane tých, ktoré sa týkali Mariana Kočnera.

Barochovský s Jombíkom napríklad obvinili dnes už bývalého poslanca Daniela Lipšica a jeho kolegu Gábora Grendela za to, že vraj novinárom vyniesli informácie o podozrivých transakciách na Malte. Ako poškodený sa v tejto veci cítil Kočner. V prípade, v ktorom sa tento podnikateľ z mafiánskych zoznamov dostal k miliónovým vratkám z DPH „vďaka“ čachrom s prevodmi vlastníctva hotelov na Donovaloch, zase nič trestné nevideli. V Kočnerov prospech upratali aj kauzu Glance House.

Predpoklad, že práve v kauze Devín banka si Barochovský s Jombíkom počíňali ako zodpovední policajti, ktorým nejde o nič iné, len o zistenie pravdy, sa nejaví ako pravdepodobná. V jej pozadí sa križovalo množstvo politických záujmov a prebiehal krvavý boj „o najtučnejšiu mŕtvolu“. Tak nazval Devín banku jej niekdajší generálny riaditeľ Ľubomír Kanis. V&nbsp;banke, aj akože skrachovanej, totiž ostalo nebezpečne veľa peňazí.

Devín banka sa na základe mandátu od vlády špecializovala na deblokáciu ruského dlhu vo výške 1,7 miliardy dolárov. Rusko nemalo dlh splatiť peniazmi, ale tovarom, ktorý si vybrala slovenská vláda. Práve Kanis mal kontakty na politické i&nbsp;finančné špičky v&nbsp;Rusku. „Spojil som sa s&nbsp;pracovníkmi ministerstva atómového priemyslu Ruskej federácie, ktorí boli dodávatelia jadrového paliva pre české a&nbsp;slovenské atómové elektrárne. Navrhol som im, aby sme spoločne dostavali štyri bloky atómovej elektrárne v&nbsp;Mochovciach.“

Devín banka zabezpečila z&nbsp;Ruska široký sortiment tovaru, okrem jadrového paliva uhlie, autá aj lietadlo pre prezidenta. V&nbsp;istom momente však ministerstvo financií prestalo platiť za dodaný tovar s&nbsp;odôvodnením, že banka neplní zmluvné podmienky, a&nbsp;začal sa vlečúci sa súdny spor. Medzitým však banka pod hrozbou likvidačnej pokuty musela tovar dovážať ďalej, čím jej vznikali stále ďalšie a&nbsp;ďalšie náklady vrátane dvadsiatich siedmich percent odvedených štátu ako hotovosť vo forme DPH. Štát inkasujúci od Devín banky miliónové sumy sa odvolával na prebiehajúci súdny spor a&nbsp;neplatil nič.

Banka musela na pohľadávky nezaplatené ministerstvom vytvárať opravné položky, čím sa ukazovatele jej životaschopnosti zhoršovali. Národná banka Slovenska sa tvárila, že situáciu v&nbsp;Devín banke nezvládajú manažéri a&nbsp;v&nbsp;roku 2001 nariadila jej nútenú správu.

Prečo asi sa tieto veci diali, vysvetľoval Kanis na súde takto: „Vtedajší premiér Dzurinda sa s&nbsp;Rakúšanmi dohodol o&nbsp;odstavení atómovej elektrárne v&nbsp;Jaslovských Bohuniciach a&nbsp;s&nbsp;premiérom Ruskej federácie, že ďalšia miliarda dvesto miliónov dolárov bude deblokovaná nie tovarovo, ale finančne cez firmu Greeba Development Limited a&nbsp;FID Group. Z&nbsp;ruskej strany odišlo zhruba šesťsto miliónov dolárov, ale na Slovensko prišlo len tristo miliónov. Zvyšných tristo miliónov sa stratilo po ceste z&nbsp;Ruska na Slovensko. Rozdelil si ich bohviekto.“

Už v&nbsp;roku 2001 nebohý advokát Ernest Valko upozorňoval, že krach Devín banky mohol spôsobiť štát a&nbsp;predseda súdneho senátu Špecializovaného trestného súdu nedávno konštatoval, že správanie štátu k&nbsp;Devín banke „nebolo normálne“. Po vyhlásení nútenej správy už o&nbsp;Devín banke nerozhodovali jej manažéri. Po ich odchode nastúpila mafia. V&nbsp;krutom zápase o&nbsp;astronomické sumy ostávajúce v&nbsp;banke boli zavraždení minimálne traja ľudia. Jedného pred smrťou mučili, vyškriabali mu oči. Zhruba v&nbsp;tom istom čase sa začal aj pohon na manažérov a&nbsp;akcionárov banky. Šiestich špičkových odborníkov obvinili z&nbsp;tunelovania Devín banky, štyroch bankárov držali vyše pol roka za mrežami, vo väzbe.

Trestné stíhanie predstaviteľov Devín banky nie je uzavreté ani osemnásť rokov po vyhlásení nútenej správy, hoci ani náhodou nemožno hovoriť, že by vymýšľali obštrukcie. Títo ľudia nie sú ako Majský. Bývalý generálny riaditeľ banky Kanis pokorne sedí na lavici obžalovaných, aj keď počas trestného stíhania dostal sedem mŕtvic a absolvoval dve operácie srdca. Rovnako je na tom vedúci oddelenia pre finančný trh Vladimír Jančí, ktorého po jednom zo súdnych pojednávaní tiež skolila mŕtvica. Ani šéfka úverového oddelenia banky Dáša Lisá sa nevyhovára na ťažký úraz hlavy po zásahu vrtuľou helikoptéry.

Špecializovaný trestný súd dospel k&nbsp;záveru, že všetci šiesti obžalovaní sú nevinní. Toto rozhodnutie už Najvyšší súd SR v&nbsp;niektorých častiach zrušil a&nbsp;prikázal rozšíriť dokazovanie, ale skúsenosť nám našepkáva dôverovať úsudku prvostupňového súdu. Senát zložený zo sudcov Jozefa Šutku, Jána Giertliho a&nbsp;Jána Hrubalu reprezentuje to najlepšie zo slovenského súdnictva. Vysvetlenia rozsudkov prostredníctvom predsedu senátu Šutku boli doposiaľ vždy prejavom uvážlivej múdrosti a&nbsp;spravodlivosti.

V&nbsp;prípade manažérov Devín banky bol Šutka netradične kritický. Nie však k&nbsp;obžalovaným, ale voči žalobcovi. Hovoril, že „v&nbsp;obžalobe chýbajú niektoré skutočnosti z&nbsp;dôvodu nám neznámeho“. O&nbsp;nepeknom úmysle prokurátora svedčí už len to, že čísla účtov uvádzal zámerne bez koncového štvorčíslia odkazujúceho na banku, v&nbsp;ktorej je účet vedený. Keby do obžaloby napísal celé čísla účtov, bolo by už na prvý pohľad jasné, že obrovské sumy síce odchádzali z&nbsp;jedného účtu na druhý, ale len z&nbsp;účtu v&nbsp;Devín banke na iný účet v&nbsp;Devín banke.

Pojednávania v kauze Devín banka budú pokračovať, ale zo šiestich obžalovaných ostalo už len päť. Kanisova manželka Jana - áno, prokurátor obžaloval obidvoch manželov Kanisovcov - je právoplatne oslobodená. V&nbsp;jej prípade nemal o&nbsp;nevine najmenšie pochybnosti ani Najvyšší súd SR. Rodina Kanisovcov si teda aspoň trochu môže vydýchnuť, aj keď za sebou má hanebnú tortúru spôsobenú štátom.

Aj u&nbsp;Žingorovcov ťažko nesú nekonečný proces. „Moja mama hneď povedala, že to je prekliatie Žingorovcov. Berie to ako pokračovanie osudu starého otca,“ povedal ďalší obžalovaný Viliam Žingor, vnuk známeho partizánskeho veliteľa Viliama Žingora. Toho socialistická justícia odsúdila na trest smrti v&nbsp;zinscenovanom procese. Predchádzalo mu mučenie obvinených vrátane niekoľkodňového natiahnutia na škripec. Stodeväťdesiat centimetrov vysoký a&nbsp;pôvodne stokilový 38-ročný Žingor schudol vo väzbe na štyridsať­osem kilogramov. Obesili ho 18. decembra 1950. O&nbsp;osemnásť rokov ho rehabilitovali. Žiadny z&nbsp;trestných činov, za ktorý ho poslali na smrť, nespáchal.

Ani Žingorov vnuk nechápe, ako sa na lavicu obžalovaných dostal. „Po vyhlásení nútenej správy na Devín banku v roku 2001 som stihol z bankomatu vytiahnuť päťtisíc slovenských korún. Potom ostala moja rodina bez peňazí, lebo všetky úspory sme vložili práve do Devín banky. Manželka bola na materskej dovolenke, musel som riešiť finančnú situáciu novým zamestnaním. Potom som bol párkrát vypovedať na polícii k zmluvám, ktoré som podpisoval, a ďalších zhruba päť rokov sa nič nedialo. Až vo februári 2006 prišli k nám domov policajti, aby som si zbalil veci, že musím ísť s nimi a domov sa možno nevrátim. Mal som dve malé deti, bolo to ťažké.“

Súdny proces v&nbsp;kauze Devín banka teda pokračuje a nie je ukončený ani zápas o&nbsp;jej peniaze. Aktuálne by na jej konkurznom účte malo byť okolo sto miliónov eur! Naposledy jej posielalo peniaze ministerstvo financií. Malo ísť o&nbsp;659&nbsp;903&nbsp;152 slovenských korún plus úroky z&nbsp;omeškania.&nbsp;Krajský súd v&nbsp;Bratislave rozhodol o&nbsp;povinnosti ministerstva vyplatiť Devín banke tieto peniaze na základe súdneho zmieru už v&nbsp;roku 2007. Vo februári 2019, teda až po dvanástich (!) rokoch, štát konečne svoju povinnosť splnil. Podľa vyjadrenia tlačového odboru ministerstvofinancií zaplatilo správcovi konkurznej podstaty úpadcu Devín banka sumu 35&nbsp;507&nbsp;412,60 eura.

Kočnerovi policajti z NAKA: Vyšetrovatelia so zlou povesťou stoja aj za kauzou Devín banky

Autor článku

Ľudmila Lacková

Výber pre vás

Kočnerovi policajti z NAKA: Vyšetrovatelia so zlou povesťou stoja aj za kauzou Devín banky

Autor článku

Ľudmila Lacková

Súvisiace články

Luxusný bočák: Tieto naše celebrity za pár sekúnd v televíznej reklame zarobia stá tisíce eur!

Šéf SNS sa zaoberá trestnosťou zoofílie, ale už roky tápa pri prestavbe tejto luxusnej vily

Slovensko je raj pre zlatokopky: Naši superboháči zarobili viac a sú mladší ako svetoví

Výber pre vás