Jana Čavojská

Keď príde niekam do zapadnutej dedinky, miestni sa čudujú: „Ste nejaký kontrolór?“ No keď povie, že je turista, už vôbec nevychádzajú z údivu. Oboje je totiž rovnako nepravdepodobné. Miloš Zvrškovec zo Žiliny si však dal za úlohu navštíviť všetky obce pomenované po slovenských dejateľoch. Za dva roky ich prešiel sedemdesiatosem.

Na Slovensku máme veľa maratónov, náučných chodníkov aj Cestu SNP. Miloš rozmýšľal, že zrealizuje niečo nové. Niečo, čo by mu bolo blízke, keďže vyštudoval slovenčinu a dejepis, má rád literatúru, píše poviedky a pracuje v krajskej knižnici. A tak dostal nápad prejsť obce pomenované po slovenských osobnostiach i dejateľoch a zistiť, čo je za ich názvom. Navštívil najprv tie známe ako Štúrovo či Hurbanovo. Postupne sa dozvedal o menej známych obciach, dedinkách či maličkých osadách, ktoré nesú či niesli známe mená. „Kontaktoval som Historický ústav Slovenskej akadémie vied aj historikov s otázkou, či sú tie pomenovania náhodné alebo priamo súvisia s našimi dejateľmi. No odpovedali, že touto témou sa nezaoberajú,“ hovorí Miloš.

Dopátrať sa k presným dôvodom pomenovania obcí nebolo vôbec také jednoduché. Isté však je, že sa to udialo hlavne v roku 1948. Komunistický režim vtedy premenoval 710 obcí. Pôvodne mali maďarské alebo nemecké názvy. To sa však komunistom nepáčilo. Chceli ukázať, že územie je slovenské.

Celé sa to dialo pod taktovkou Daniela Okáliho, vládneho splnomocnenca pre výmenu obyvateľstva s Maďarskom a predsedu československej presídľovacej komisie. Zo Slovenska vtedy vysídlili 89 660 Maďarov. Na ich miesto sa z Maďarska presťahovalo 73-tisíc Slovákov.

„Prvé premenovávanie bolo ešte v 20. rokoch minulého storočia,“ vysvetľuje Miloš. „To však do názvov obcí nenatláčali nasilu slovenských dejateľov. Skôr po vzniku Československa poslovenčovali, do slovenčiny prepisovali maďarské názvy. V roku 1948 režim potreboval zrejme dať najavo, že juh Slovenska je „náš“. Zmeny ná zvov sa dotkli hlavne maďarských a nemeckých obcí. A pár desiatok z nich získalo nové meno po našich osobnostiach.“

Nájsť záznamy, ktoré by nám objasnili, prečo sa obec volá tak, ako sa volá, je často nemožné. „Napríklad jedno Jánošíkovo, ktoré sú tri,“ hovorí Miloš. „Ľudia z Terchovej dostali povolenie presťahovať sa na maďarskú hranicu, tak sa presídlili a zvolili si názov po osobnosti, ktorá im bola sympatická. Jánošíkovo na Ostrove. Ale nikde v kronike to nie je. Povojnové obdobie bolo také hektické, že to neriešili. Veľa kroník zas zničili požiare alebo záplavy.“

Podľa Milošových zistení súvisí priamo s osobnosťou azda len názov Šulekova. Dnes je Šulekovo súčasťou Hlohovca. Do roku 1948 sa volalo Bereksek. Potom ho v rámci premenovávacej akcie nazvali podľa Viliama Šuleka, ktorý sa ako dvadsaťtriročný mladík zapojil do slovenského povstania počas revolučného roka 1848 a v Berekseku ho popravili. O tri dni na rovnakom mieste popravili jeho kamaráta Karola Holubyho. V roku 1849 ich telá dobrovoľníci exhumovali a s poctami pochovali. Na pohrebe rečnil Ján Francisci a Janko Kráľ predniesol báseň Duma dvoch bratov, ktorú pre mladých mužov zložil. Na mieste popravy dnes stojí pamätník od známeho architekta Dušana Jurkoviča.

Počas svojho pátrania sa Miloš dozvedel veľa nových vecí. Napríklad o Jozefovi Božetechovi Klemensovi. „Bolo podľa neho zrejme pomenované Božetechovo, terajšia Jarná, už súčasť Cífera,“ vysvetľuje. „Božetecha Klemensa nazývali aj slovenský da Vinci. Bol to vynálezca, experimentátor a maliar. Namaľoval aj najznámejší portrét Ľudovíta Štúra.“ Komunistickým pohlavárom sa však názov Božetechovo zdal príliš nábožný a funkcionári miestneho národného výboru (MNV) dostali z nadriadených orgánov z Trnavy príkaz dedinu premenovať. V obecnej publikácii Gocnocké premeny píše jej autor Marián Pavlík o tom, ako sa všetci zainteresovaní stretli v kancelárii a snažili sa vymyslieť nový názov. Keďže bola jar, vtedajšia tajomníčka MNV Ľudmila Krajčovičová dostala nápad, že dedina by sa mohla volať Jarná. A tak sa aj stalo. Pod týmto názvom však obec fungovala len štrnásť rokov. Potom ju pričlenili k Cíferu. „Božetech Klemens bol pre mňa prekvapením. Vieme o ňom veľmi málo. Mám pocit, že niektoré osobnosti glorifikujeme a prisudzujeme im veci, ktoré možno ani nespravili, a o mnohých šikovných ľuďoch nehovoríme,“ dodáva Miloš.

Sú aj ďalšie obce, ktoré o meno po dejateľovi prišli. „Napríklad Zálesie,“ hovorí Miloš. „Volalo sa Gešajov podľa Ignáca Gessaya, jedného z predstaviteľov Slovenskej ligy v USA. Alebo Ursínyovo. Ján Ursíny bol politik, ktorého komunistický režim odsúdil na sedem rokov väzenia, takže ho museli vyškrtnúť aj z názvu obce. Dnes sa volá Medveďov a je súčasť Plavých Vozokán. Alebo Hruboňovo. Hruboň bol jeden z veliteľov počas SNP, známy skôr regionálne. Dedina sa dnes už volá Dolný Štál.“

Názov Bohúňovo vznikol zaujímavým spôsobom. „Vymyslela ho pani učiteľka zo základnej školy, ktorá mala rada maliara Petra Michala Bohúňa. Komunisti vypísali súťaž s odmenou dvadsať korún pre toho, kto vymyslí najkrajšie meno pre obec. Spomedzi návrhov vybrali Bohúňovo,“ rozpráva Miloš, ktorému tento príbeh z obecnej kroniky prečítala starostka.

V dnešnom Malinove si zas vraj chceli uctiť maršala Malinovského. „Údajne tam dva-tri dni prespal. Ubytoval ho niekto z miestnych a bola tam veľká párty, vo veľkom tiekol alkohol, lebo to bolo tesne po oslobodení. Malinovského vnímali ako významnú osobnosť, tak si ho miestni vraj chceli uctiť,“ smeje sa Miloš. „Ale je to len jedna z teórií o vzniku názvu obce, oficiálne to nikto nepotvrdil. Podobne je to s obcou Malinová, kadiaľ maršal Malinovský vraj so svojimi vojskami prechádzal.“

Načo ideš do nejakého Mudroňova alebo Šrobárova? Čo také tam je? - pýtajú sa ľudia často Miloša Zvrškovca. „Odpovedám, že tam nemusí byť nič zvláštne. Mojím hlavným cieľom je navštíviť to miesto. Prostredníctvom toho si budujem vzťah k našej krajine. Zažiť nočnú oblohu v Bottovom bez svetelného smogu je pre mňa ako dovolenka v exotike. Nikdy necestujem autom. Previezť sa z bodu A do bodu B by ma obra lo o to dobrodružstvo a stretnutia s ľuďmi.“ Preto chodí Miloš autobusmi, vlakmi a stopom. So sebou si nosí stan. Stretáva ľudí. Miestni hlavne z malých dediniek sa čudujú, že tam prišiel nejaký turista. Je to, ako keby tam pristál kozmonaut. Šoféri sú zas veľmi ochotní porozprávať cudzincovi niečo o miestnych poverách a legendách. Práve od nich sa Miloš dozvedel veľa zaujímavostí. „Napríklad o Studenej doline medzi Šrobárovom a Mudroňovom, dedinami dva kilometre od seba. Zdalo sa mi smiešne, že pri Komárne je Studená dolina. No šofér mi vysvetlil, že tam je vždy o dva-tri stupne chladnejšie ako inde.“

To, či sú Milanovce skutočne pomenované podľa Štefánika, mu však nikto nedokáže s istotou povedať. Ani prečo sa Hurbanova Dolina blízko Brezovej pod Bradlom, z ktorej zostala len malá chatárska osada, volá Hurbanova. Alebo prečo má rómska kolónia v Tvrdošovciach názov Jánošíkovo. „Šiel som tri kilometre len tak poľom, nebolo to nijako označené, a vyšiel som v rómskej osade, kde turistu ešte nikdy nevideli. Boli prekvapení, čo tam robím. Bavili sa na tej situácii. A ja tiež.“

V Hodžovom, ktoré sa dnes už volá Lipové, prišiel Miloš v obrovskom lejaku. Ochotná starostka ho povozila po dedine, poukazovala mu staré humná a porozprávala o slovenskom historikovi, ktorý tu hľadá pokoj a chodí sem písať. Povedala mu aj, že Hodža vraj poskytol na vznik tejto obce finančnú pomoc. A preto ju po ňom pomenovali.

Keď dostalo svoje meno Jesenské neďaleko Levíc, Janko Jesenský pôsobil ako podžupan v Nitre a privolil, aby obec po ňom pomenovali. „Starostka Jesenského žila dlhé roky v Rakúsku. Vrátila sa na dôchodok. Jej starý otec býval v Jesenskom ešte za éry slovenského štátu a spomínal jej, ako Maďari vtedy nútili Slovákov spievať a pochodovať.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/kontroverzne-nazvy-slovenskych-obci-romska-osada-janosikovo-sturovo-madarskou-vacsinou" target="_blank" rel="noopener">FOTO v GALÉRII</a>

Najkontroverznejší je zrejme názov Štúrovo. „Väčšina obyvateľov je maďarskej národnosti. So slovenským názvom mesta sa nestotožňujú, aj keď ho, samozrejme, akceptujú. Ale keď hovoria medzi sebou, vždy povedia Párkány.“

Kontroverzné názvy slovenských obcí: Rómska osada Jánošikovo a Štúrovo s maďarskou väčšinou

Výber pre vás

Kontroverzné názvy slovenských obcí: Rómska osada Jánošikovo a Štúrovo s maďarskou väčšinou

Súvisiace články

Iný prístup: „Sme takí šťastní, že ju máme,“ pochvaľujú si Rómovia z Rúbanky obetavú učiteľku

Opatrovateľ hlucháňov: „Ruky mám krvavé, nohy tiež,“ usmieva sa Marián Figura

FOTO Oživená história: Bez týchto mašiniek by Tatry neboli tým, čo sú!

Slovensko v predvečer svetovej vojny: Veľkonočná reportáž v prestížnom svetovom časopise

FOTO Štetcom proti skaze: Strastiplná záchrana pokladov jasovského kláštora

Výber pre vás