Lívia Černická

Bol presvedčený, že za peniaze si kúpi všetko. Keď to nebude stačiť, tak dá ešte viac peňazí. Ženy pokladal za trofeje a&nbsp;politikov za bábky. Jozef Majský bol na vrchole v&nbsp;čase, keď sa oligarchom hovorilo tak pekne – veľkopodnikatelia. Bohatnúť začal na konci socializmu, patril k&nbsp;prvým korunovým miliardárom, no na konci života o&nbsp;sebe vyhlasoval, že je chudobný dôchodca. Celý jeho podnikateľský život bola však len jedna nablýs­kaná pozlátka.

V&nbsp;90. rokoch bol Jozef Majský pojem. Zdalo sa, že žije americký sen. Zo vzdelaného mladého muža, ktorý vyštudoval právo aj ekonómiu, sa najskôr stal učiteľ. Tým sa celkom rád celý život chválil. O&nbsp;niečo menej sa hrdil faktom, že ako zástupca riaditeľa firmy Matador pašoval počítače. Tam získal prvé veľké peniaze, ktoré sa snažil po revolúcii rozmnožiť v&nbsp;divokej privatizácii. Hoci sa lacno a&nbsp;rýchlo dostal k&nbsp;mnohým lukratívnym podnikom, zhumpľoval ich.

Kam prišiel, narobil vietor. V&nbsp;podnikoch, ktoré získal, sa ako prvé snažil zakázať odbory. Rád sa chválil priam opulentným štýlom svojho života. Poľovačky v&nbsp;Afrike, zbrane vykladané zlatom a&nbsp;drahými kameňmi. Maľované portréty zakladateľa rodu a&nbsp;novodobého miliardára. Zlaté sochy pred vstupom do firiem, ktoré patrili do Majského holdingu.

Jeho majetok sa na prelome tisícročí rátal na osem miliárd slovenských korún. Sám seba pokladal za elitu a&nbsp;smotánku. Zakladateľa impéria. Pod pozlátkou však bolo niečo úplne iné. Plynári mu zastavili dodávky do Tatry Sipox v&nbsp;Bánovciach nad Bebravou, lebo im dlhoval vyše 36&nbsp;miliónov korún. V&nbsp;inom podniku sa zas zamestnanec posťažoval, že z&nbsp;večera do rána zmizol miliónový stroj. Majský vraj potreboval peniaze na ďalšiu poľovačku.

Majský sa nikdy netajil tým, že podporuje politické strany. Išiel na to sprava i&nbsp;zľava. Hovorieval, že s&nbsp;politikmi sa „kamaráti“ preto, aby im ukázal, čo podnikatelia potrebujú. Tvrdil, že chce, aby sa zo Slovenska „stala civilizovaná krajina“. Bol rád, keď sa jeho „kamaráti dostali do funkcií“. Keď sa Vladimír Mečiar stal ministrom vnútra a&nbsp;už sa videl v&nbsp;pozícii premiéra, kamarát Majský sa k&nbsp;nemu hrdo hlásil. Keď sa mu nedarilo, tak ho skritizoval: „Mečiar založil zlú tradíciu, čím sprostejší, tým vyššia pozícia.“ A&nbsp;odišiel podporovať SDĽ, ktorú založili bývalí komunisti.

„Sociálnodemokratická značka sa môže na Slovensku ešte hodiť,“ objasňoval Majský, prečo podporuje Sociálnodemokratickú stranu Slovenska a&nbsp;jej šéfa Jaroslava Volfa. Potom mu bol sympatický projekt Strany občianskeho porozumenia, pri ktorého zrode stál Rudolf Schuster. Strana vyniesla do parlamentu jeho partnerku a&nbsp;neskôr manželku Dianu Majskú, neskôr Štrofovú. A&nbsp;hoci tvrdil, že Mečiar sa už nesmie dostať k&nbsp;moci, nakoniec ženu – keď sa projekt SOP ukázal ako neživotaschopný – dotlačil práve do HZDS. Mečiar ju obhajoval ako lev, keď tvrdil, že len ona mala „kontakty na centrály NATO a&nbsp;centrály v&nbsp;Bruseli“. A&nbsp;hoci bola v&nbsp;SOP, „v&nbsp;tichosti pracovala pre HZDS“.

Majského vplyv na politiku azda ešte viac dokazuje kauza Pavla Kanisa. Svojho času vyhlasoval, že ho „dotlačí do vlády aj na fúriku“. Neboli to celkom veľkohubé vyhlásenia, Majského vplyv bol na prelome tisícročí naozaj veľký, navyše mal dosah aj na médiá.

Kanis sa naozaj stal ministrom obrany, keď ho však podnikateľ aj v&nbsp;zbrojárskom priemysle nepotreboval, prišiel mu osobne oznámiť, že ho odvolajú. Bolo to v&nbsp;čase, keď si Kanis staval dom a&nbsp;tvrdil, že peniaze vyhral v&nbsp;stávkach. Veľkopodnikateľ to komentoval svojsky: „Stratil súdnosť a&nbsp;zmysel pre realitu. Za takú somarinu, ako je stavba domu, musel odísť z&nbsp;funkcie.“ Vraj keby robil Kanisovi poradcu on osobne, „ministrom je doteraz“. Lebo narobil chyby, aké by si jeho ochrankári nedovolili. Pravda však zrejme bude v&nbsp;jeho ďalších slovách, že Kanis sa „orientoval na kruhy, ktoré nemali nič spoločné s&nbsp;obranou“.

Tak ako sa Majský chválil politickými kontaktmi, bez okolkov priznával, že dáva úplatky. „Ľudia, ktorí pracujú vo veľkom biznise, sa stretávajú a&nbsp;povedia si o&nbsp;tom. Provízie a&nbsp;úplatky sa berú. Neviem, koľko si daný politik strčí do vačku a&nbsp;či napríklad polovica ide strane,“ vysvetľoval pred rokmi.

Pán veľkopodnikateľ sa rád chválil svojimi poľovníckymi trofejami. To bol koníček, za ktorý dokázal utrácať, ako sa hovorí, majland. Levy, zebry, ale aj vysoká zver v&nbsp;jeho vlastnom revíri v&nbsp;Obyciach. Vo svete Jozefa Majského sa aj ženy pokladali za trofeje. Keď raz dostal otázku, ktorú zo svojich poľovníckych trofejí si cení najviac, so smiechom povedal: „Dianu a&nbsp;potom… potom je tu pochopiteľne lev, leopard a&nbsp;tak ďalej. Jednoducho šelmy, ktoré sa na ňu mimoriadne podobajú. Asi mi je súdené boriť sa s&nbsp;dravcami.“ No a&nbsp;potom dodal, že hoci je Diana jeho tretia manželka (čoskoro nato sa však rozviedli), „skúsi to s&nbsp;ňou čo najdlhšie vydržať“. Lebo si neodpustil: „Viete, trofeje treba vždy dopĺňať.“

Sebavedomia mal na rozdávanie. Prudká lavína zostupu sa priblížila, keď sa prevalilo, že Majský dlhuje štátu aj dodávateľom, a&nbsp;jeho sprivatizovaným podnikom sa prestalo dariť, lebo ich nedokázal riadiť. Kauza tunelovania nebankoviek BMG a&nbsp;Horizont, o&nbsp;ktorej tvrdil, že mu nešlo o&nbsp;peniaze, ale kontakty na vyše 200-tisíc klientov, jeho pád len urýchlila. Ľudia, ktorí prišli o&nbsp;svoje celoživotné úspory, sa spravodlivosti nedovolali. Niektorí hľadali únik tak, že si siahli na život. Peniaze, ktoré dal pozbierať z&nbsp;pobočiek nebankoviek, sa vošli do piatich bezpečnostných kufrov. Podľa obžaloby to bolo 40 miliónov korún. Celkovo sa však vraj takto Majský dostal k&nbsp;820 miliónov eur.

V&nbsp;kufri auta sa dokonca ocitol aj Majský, keď sa ho už bývalá manželka ako štátna tajomníčka rezortu diplomacie pokúsila prepašovať do zahraničia. Mesiace bol vo väzbe a&nbsp;súdny spor sa ťahal devätnásť rokov. Kým súd vyriekol, že si zaslúži deväťročný trest, stihol majetky poprepisovať na deti a&nbsp;za­ujať pózu „chudobného a&nbsp;chorého dôchodcu“. Majský sa pôvodne volal Marhuľa. Tvrdil, že meno si zmenil preto, lebo sa mu ako dieťaťu za priezvisko posmievali. Ťažko povedať, či je to pravda. Nové priezvisko možno súvisí s&nbsp;mesiacom máj. Narodil sa 15. mája 1946 a&nbsp;zomrel 19. mája 2024.

Majský sa poznal sa s Mečiarom, zbohatol na privatizácii

Výber pre vás

Majský sa poznal sa s Mečiarom, zbohatol na privatizácii

Súvisiace články

Školy tvrdia, že učia kvalitne. Inšpektori zistili niečo iné

Škandál exministra Mikulca s previerkou: Zatiaľ bez rozuzlenia

Ján Mazák v Súdnej rade skončil. Parlament rozhodol, že už nie je ani jej členom

Odborník varuje: Investovanie do diaľnic dôchodok nezachráni

Ženám chýba najmä spánok a peniaze. Muži sú na tom inak

Penzie: Prvý pilier bude málo. Kto by si mal sporiť v druhom?

Výber pre vás