Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Klopeme, oznamujeme svoj príchod a hlas človeka, ktorého nevidíme, nás pozýva ďalej. Ideme za zvukmi. Starostu dedinky Môlča nachádzame v kuchynke, ako spolu s Rómom Ferom opravuje bojler na teplú vodu. Ukazuje na svoje montérky a vraví, že ich má vo farbách obce: modré, ale so žltou a červenou.
<h2>Úrad? Úradík</h2>
Na obecnom úrade robí okrem starostu, Fera a&nbsp;občasných pracovníkov na výpomoc cez úrad práce len jedna úradníčka. Eva. Žena na všetko a&nbsp;neoficiálne, podľa toho, čo vidíme, aj radkyňa.
Aparát, bez ktorého by sa Ján Kluka nepohol, by sme pokojne mohli nazvať môlčanská SIS-ka. Ide o&nbsp;sieť občanov vo všetkých častiach rozťahanej dediny. Starosta vie presne, na koho sa obrátiť, ak potrebuje také alebo onaké informácie o&nbsp;dianí na dolnom či hornom konci.

„Ľudia majú chaos v&nbsp;tom, čo starostovia robia. Napríklad na nás v&nbsp;malých dedinkách sa obracajú s&nbsp;každou hlúposťou,“ vraví Ján Kluka. Podobne ako mnohí iní starostovia má aj on zverejnené číslo na svoj mobil. S&nbsp;akými hlúposťami sa na neho obracajú? Chrlí príklady. Keď vypne elektrina, nevolajú do elektrární. „Mám v&nbsp;práčke bielizeň, pán starosta, čo mám robiť? To isté s&nbsp;vodou, s&nbsp;internetom. Som taký styčný dôstojník pre všetko.“ Vraj len kvôli jednej veci nevolá skoro nikto. Osvetleniu v&nbsp;uliciach. No a&nbsp;práve za to je Ján Kluka zodpovedný. S&nbsp;tým vie pohnúť hneď.
<h2>Bývalý krčmár</h2>
Môlčania si tohto prešediveného pána s&nbsp;okuliarmi a&nbsp;s&nbsp;hlasom ostrieľaného rozhlasového moderátora vyvolili už dvakrát. V&nbsp;roku 2014 za neho hlasovalo vyše 52 percent občanov, čo v&nbsp;tejto dedinke s&nbsp;celkovo 423 dušami znamená víťazstvo o&nbsp;10 hlasov. Všetci boli prekvapení, očakávalo sa víťazstvo protikandidáta. Čím zabodoval „nový“? U&nbsp;chlapov isto aj tým, že mal v&nbsp;prenájme krčmu. Navyše, Jána Kluku ľudia poznali aj ako „toho, ktorý má dodávku“. A&nbsp;požičia ju alebo odvezie, koho treba. Bez rečí. V&nbsp;roku 2018 už konkurenciu rozdrvil. Skóre mal vyše 81 percent.
Ján Kluka priznáva, že je v&nbsp;Môlči prisťahovalcom. Vyrastal v&nbsp;Novom Meste nad Váhom. Študoval na elektrotechnickej fakulte v&nbsp;Bratislave. Veľká partia z&nbsp;výšky sa potom presťahovala za prácou do Banskej Bystrice. Písal sa rok 1983. Odvtedy je tu. Tu, znamená v&nbsp;Bystrici. Trvalý pobyt na vidiek si zapísal do občianskeho až v&nbsp;roku 2006.

Ako mu vlastne napadlo kandidovať? Zhoda okolností. Firma Závody výpočtovej techniky na Zvolenskej ceste v&nbsp;Banskej Bystrici skončila, Ján Kluka odvtedy vystriedal asi šesť zamestnaní, ale nikde nebol taký spokojný, žeby zostal. Naposledy makal pre spoločnosť, v&nbsp;ktorej mal na starosti servis monitorovacích staníc kvality ovzdušia na Slovensku aj v&nbsp;zahraničí. Firma pomaly prepúšťala, lebo sa jej skončil veľký kontrakt. „Vedel som, že skôr či neskôr príde rad aj na mňa. Blížili sa komunálne voľby, a&nbsp;tak som si povedal, prečo by som to nevyskúšal. Bral som to trochu ako zábavu, neveril som, že by to fakt vyšlo. Keď som chodil medzi susedov a&nbsp;podával im ruky, smial som sa, že nech sa neboja, prvým mojím krokom po zvolení bude, že v&nbsp;úrade zamestnám výhradne svojich blízkych a&nbsp;kamošov,“ spomína. Voľby vyšli, starostovaniu prišiel na chuť a&nbsp;už je to sedem rokov, čo brázdi obec s&nbsp;mandátom meniť veci.

<h2>Truc servis</h2>
V&nbsp;obecnom zastupiteľstve je päť poslancov. Nepárny počet. No v&nbsp;prvom volebnom období dochádzalo k&nbsp;patovej situácii pri nejednom hlasovaní. Jeden poslanec mal na práci skoro vždy dôležitejšie veci ako výkon svojho mandátu, a&nbsp;tak skoro nikdy na zastupiteľstvo neprišiel. Väčšinou teda zostali po večeroch debatovať o&nbsp;uzneseniach a&nbsp;nariadeniach, rozpočte a&nbsp;projektoch so starostom štyria poslanci. Dvaja tvrdá opozícia, dvaja jeho koalícia. Remíza. Dedinku politikárčenie nivočilo až tak, že si dokonca jeden rok ani neschválili rozpočet. Smer provizórium. Svietiť a&nbsp;kúriť. Po truc servise napokon rozpočet schválili a&nbsp;paradoxne v&nbsp;znení, v&nbsp;akom sa mohol schváliť už na prvýkrát. Bez veľkého prekopávania.
„Celá dedina s&nbsp;vami neťahá, to je jasné,“ odpovedá starosta na otázku o&nbsp;tom, či zažil tvrdé politické boje. Na lokálnej úrovni to znamená napríklad aj nezmyselné ohováračky. „Človek si zvykne, hoci som to spočiatku zle znášal. Rovnako náročné boli prvé zastupiteľstvá. Sedeli sme tu od šiestej do jedenástej večer a&nbsp;v&nbsp;podstate sa nič nevyriešilo, len sme sa hrali na slovíčka,“ opisuje. Aktuálne mu však práca aj vzťahy s&nbsp;poslancami robia radosť.

<h2>Medvedia rodina</h2>
Byť starostom v&nbsp;dedine s&nbsp;pár stovkami obyvateľov a&nbsp;mať šikovné ruky znamená i&nbsp;opravovať zvony, kosiť obecné trávniky alebo s&nbsp;rómskymi pomocníčkami zbierať odpadky popri potoku. Miestni neraz vidia svojho starostu, ako na rikši chodí hore-dolu po dedine. Raz mu chceli dať policajti pokutu, lebo sa im nezdalo, že dámy z&nbsp;môlčanskej osady vozí spolu s&nbsp;vrecami vzadu na korbe. Rikšu však kúpil práve preto, aby sa smeti šikovnejšie vyzbierali. Ľahko sa z&nbsp;nej vyskočí a&nbsp;zas na ňu naskočí.
Podobne ako na Ponikách, o&nbsp;ktorých sme písali v&nbsp;minulom čísle, aj tu si užívajú radosti so zvieratami. Trvalý pobyt si pred dvomi rokmi plánovala zabezpečiť aj medvedia rodina. „Sme horská obec. Zrejme starý medveď robil medvieďatám zle, a&nbsp;tak medvedica nosila malé pred posledný dom v&nbsp;uličke k&nbsp;bráničke. Pani išla ráno do roboty a&nbsp;zistila, že tam má medvedíky. Museli sme volať štátnu ochranu prírody, tá ich odnášala. Medvede sa však stále vracali. Ochranári nakoniec skúšali na odplašenie striekať antimedvedie spreje,“ spomína si na príhodu starosta. Nebola jediná. Aj miestny pastier žartoval, že na obecný úrad prinesie „svojho“ medveďa, lebo sa mu pasie s&nbsp;ovcami.
Niekedy vedia byť aj psy postrachom tunajších ulíc. Vtipná epizóda sa stala na jar. Pani po operácii, opretá o&nbsp;barly, ale s&nbsp;mobilom pre prípad núdze, išla po ulici pri obecnom úrade a&nbsp;volala starostovi. „Rútia sa na mňa tri veľké vlčiaky, pomôžte,“ vypočul si v&nbsp;telefóne. Lenže to by sa psov nemohli báť ani na jeho úrade. Vystrašení volali kolegom do Mičinej, či niekto od nich vlastní chovnú stanicu alebo tri štence. Vraj jeden policajt. Zisťovali. Nie, psy mu nechýbajú. Obce musia mať povinne podľa zákona zmluvu s&nbsp;firmou, ktorá odchytáva túlavé psy a&nbsp;s&nbsp;útulkom. Psíky odviedli do Krupiny. Majiteľ sa nakoniec prihlásil, vraj mu prebehli cez kopec do Môlče z&nbsp;Oraviec. Po svojich miláčikov si musel ísť až tam.
<h2>Odpadkové kapitoly</h2>
Imidž svojho povolania vidí Ján Kluka ako neutešený. „Všetci kradneme,“ tak nás vykresľujú niektoré politické špičky. O&nbsp;malých kauzách je veľa kriku, ale o&nbsp;tom, aké polená sa každý rok váľajú samosprávam pod nohy, sa podľa neho veľa nehovorí. „Od júla máme napríklad zhodnocovať biologický odpad, nabehla nová legislatíva. Dopredu sme sa na to pripravovali. Za celý mikroregión sme podali projekt, žiadosť o&nbsp;grant, aby sme mohli ľuďom nakúpiť kompostéry. Všetky domácnosti ich musia mať. Ak ich mať nebudú, musíte ísť inou cestou. Napríklad podpísať zmluvu so zberovou spoločnosťou, že nám budú brať bio aj kuchynský odpad. Musel by som však občanom zvýšiť poplatky o&nbsp;dve tretiny. Inak sa to nedá,“ rozpráva.&nbsp;
Vývoz komunálneho odpadu je veľká položka, ktorá žerie peniaze z&nbsp;obecnej kasy. Každý rok sa podľa vypočítanej miery triedenia odpadu určia poplatky za skládkovanie na nové účtovné obdobie. „My ho nikdy nebudeme mať dobrý. Naši Rómovia totiž neseparujú. Navyše mimo kuka nádob postavia niektorí spoluobčania aj vrecia s&nbsp;odpadom. Zberové spoločnosti rátajú vrecia za celú plnú kuka nádobu. To je drahé. Sú aj iné systémy, napríklad lístkový. Kúpite si lístok, dáte na nádobu, odvezú. Ja však taký systém zaviesť nemôžem. Mám vyše sto Rómov a&nbsp;smeti by som po celom extraviláne išiel zbierať ja,“ vysvetľuje Kluka.
Obec by za odpadky doplácať nemala. V&nbsp;zmysle zákona musíte mať vyrovnaný odpadový rozpočet: koľko vyberiete na poplatkoch, toľko dáte firmám. Ak vám to nevyjde, musíte zvýšiť poplatok za smeti. V&nbsp;realite však príde faktúra a&nbsp;zaplatíte ju celú. Nerátate po mesiacoch, ktorí občania už dali peniaze a&nbsp;kto mešká. Zberové firmy navyše nehrajú fér. Obce by im mali platiť len za to, koľko smetí im odvezú. Zberové firmy však vravia, že sa im neoplatí vážiť kuka voz pred vstupom a&nbsp;pri výstupe z&nbsp;obce, lebo ho nenaplnia. Tak cenu vyrátajú ako súčet kuka nádob a&nbsp;vriec, vynásobia priemernou hmotnosťou smetiaka a&nbsp;nie presnou hmotnosťou. Ľudia často systém nepoznajú. Nechajú si len tak vyviezť poloprázdne kuka nádoby. Obec teda platí aj za vzduch.
<h2>Sčítanie</h2>
„O&nbsp;sčítaní si jej povedal?“ pýta sa starostu Eva. Samostatná kapitola problémov, zhodujú sa. „Máme vlastnú evidenciu obyvateľov. Vieme, že ich je 430. Podľa Štatistického úradu nám ich chýbalo do sčítania 34. Toľko sa po prvom kole samosčítania nesčítalo, hoci sme ich naháňali, pomáhali sme, aby prišli sem k&nbsp;počítaču. Financie obce dosť závisia od počtu obyvateľov. Motiváciu motivovať ľudí sme teda mali,“ vysvetľuje starosta. Pred rokmi, keď začal svoj prvý mandát, videl, že podielové dane by mohli byť vyššie. O&nbsp;šesťtisíc eur ročne. Nič pre veľkú dedinu, veľa pre malú. Môlča nemá obecnú firmu či ubytovanie, teda možnosti, ktorými si dokáže privyrobiť.
„Chceli sme vedieť, kto sa ešte nesčítal. Pýtali sme sa na Štatistickom úrade. Vraj nám nič konkrétne nemôžu povedať pre ochranu osobných údajov. Známe G­D­PR,“ vraví Ján Kluka. Po nesčítaných nešťastníkoch pátrali teda sami. Ako? Cez lokálnu SIS-ku, ale aj klopaním na dvere a&nbsp;vypytovaním, či klikli na web naozaj. Úspech. Viac ako dvadsiatke ľudí sčítanie cez web akosi „nepre­šlo“. S&nbsp;pomocou sa to podarilo na druhýkrát. Aleluja. Ešte zo desať obyvateľov však stále chýba. Štatistický úrad drží bobríka mlčania o&nbsp;tom, kto sú „čierne ovce“. Starosta Môlče sa sťažoval až do Bratislavy, lebo furt desať ľudí sa rovná okolo dvoch tisícok do rozpočtu k&nbsp;dobru. „Nie a&nbsp;nie. Štatisti mená nepovedia. Až teraz, keď už je všetko uzavreté, a&nbsp;teda sčítať sa už nedá, odkryjú nám mená. Aby sme im my mohli dať pokuty. Myslel som si, že žijem na Marse. Teraz zrazu už GDPR neplatí?“ chytá sa starosta za hlavu. Paradox je, že obec má navyše databázu svojich obyvateľov a&nbsp;s&nbsp;ich osobnými údajmi bežne pracuje.

<h2>Nové a&nbsp;staré móresy</h2>
Keď Kluka nastúpil v&nbsp;roku 2014 do úradu, so svojím predchodcom bol „na nože“. „Nebolo tu ani čím kúriť. Žiadne drevo ani kancelársky papier,“ spomína. Výmena starostov po voľbách podľa neho nemá ani hlavu, ani pätu. Žiadny preberací protokol, odovzdanie kľúčov, dokumentácie, oboznámenie s&nbsp;projektmi, ktoré čakajú na schválenie, alebo tými, ktoré stoja v&nbsp;šuplíku. Kým prezidenti odovzdávajú moc s&nbsp;pompou, niektorí urazení exstarostovia svojim nástupcom neukážu ani to, kde je kancelária a&nbsp;kde sklad. Zákon nehovorí nič. Preberanie moci je na dobrej vôli lokálnych politikov.
<h2><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/multifunkcny-starosta-dedinke-400-dusami-rano-riksu-cez-den-opravarom-vecer" target="_blank" rel="noopener">FOTOreportáž z obce Môlce v GALÉRII</a></h2>
„Mal som pripravený preberací protokol, veď ten je štandard aj vtedy, keď meníte byt. Exstarosta nič. Ani mi to nepodpísal. Prvý rok sme len platili faktúry, ktoré môj predchodca nevyplatil,“ opisuje nemilú skúsenosť a&nbsp;verí, že tí, ktorí majú v&nbsp;moci zmenu zákona, ho zmenia. Aby odovzdanie moci bolo aj na komunálnej úrovni dôstojné.

Multifunkčný starosta v dedinke so 400 dušami: Ráno na rikšu, cez deň opravárom a večer?

Výber pre vás

Multifunkčný starosta v dedinke so 400 dušami: Ráno na rikšu, cez deň opravárom a večer?

Súvisiace články

Práce majú vyše hlavy a problémov habadej: Reportáž z rómskeho Luníka pred príchodom pápeža

REPORTÁŽ Radosti a strachy v slávnej dedine: Starostka Poník rieši medvede aj stratené kozy

Výber pre vás