Dušan Valent

Nebyť jedného neslávneho incidentu, na kňažnú Oľgu by sa dnes zrejme spomínalo iba ako na manželku panovníka a matku následníka trónu. Zabitie jej manžela, kniežaťa Igora, však v nej rozdúchalo taký obrovský hnev, že krutej žene nestačilo pomstiť sa raz, dvakrát ani trikrát.

Keďže Oľga nebola len neľútostná, ľstivá a&nbsp;krutá vdova, ale aj mimoriadne inteligentná a&nbsp;zručná vládkyňa, niekedy ju prirovnávajú ku kráľovnej regentke Cersei Lannister z&nbsp;populárneho seriálu Hry o&nbsp;tróny. Inokedy ju vďaka jej pyrománii prirovnávajú k&nbsp;inej postave toho istého seriálu - k&nbsp;dračej kráľovnej Daenerys Targaryen. Sú tieto prirovnania opodstatnené? Posúďte sami...

O&nbsp;Oľginom pôvode, narodení a&nbsp;detstve vieme s&nbsp;istotou veľmi málo. Pramene sa nezhodnú ani na roku jej narodenia - niektoré ho situujú už do roku 890, iné až do roku 925. Zväčša sa predpokladá, že mala vikinské či, presnejšie, varjagské korene. Za Varjagov sa označovali švédski Vikingovia, ktorí podnikali početné obchodné a&nbsp;lúpežné výpravy do východnej Európy. Medzi najpravdepodobnejších kandidátov na jej otca sa radí slávny varjagský bojovník a&nbsp;spojenec jej budúceho manžela Oleg.

V&nbsp;našom článku sa budeme opakovane opierať o&nbsp;Rozprávanie o&nbsp;dávnych časoch, čo je jedno zo základných diel stredovekej slovanskej historiografie. Staroruský text pripisovaný mníchovi Nestorovi tvrdí, že Oľga sa narodila v&nbsp;Pskove, čo je mesto ležiace blízko dnešných hraníc Ruska s&nbsp;Estónskom a&nbsp;Lotyšskom. Väčšina historikov považuje túto informáciu za spoľahlivú. S&nbsp;istotou vieme, že ju vydali za princa Igora, syna a&nbsp;dediča Rurika, legendárneho zakladateľa najstaršej ruskej panovníckej dynastie Rurikovcov, ktorý bol takisto Varjagom. Igorova vláda sa predčasne skončila v&nbsp;roku 945, keď ho zabili na území Drevľanov.

Drevľania sídlili na území dnešného Bieloruska v&nbsp;oblasti Pripiatskeho Polesia a&nbsp;pôvodne predstavovali rivalov Kyjevskej Rusi. Neskôr sa situácia zmenila a&nbsp;Drevľania sa dokonca zúčastnili na vojenských výpravách Kyjevčanov proti Byzantskej ríši a&nbsp;platili tribút Igorovým predchodcom. Potom, ako sa moci ujal Igor, však s&nbsp;vyplácaním prestali. Keďže diplomacia zlyhala, kyjevský panovník zvolal armádu a&nbsp;vypravil sa do hlavného mesta drevľanského kmeňa Korosteň (dnešná severná Ukrajina). Čeliac impozantnému vojsku Drevľania súhlasili s&nbsp;tribútom a&nbsp;Igor sa vybral na cestu domov.

Zdanlivý úspech však nemal dlhé trvanie. Počas cesty si Igor rozmyslel veľkosť tribútu a&nbsp;vrátil sa, aby žiadal o&nbsp;viac. Dopustil sa pritom veľkej chyby - pred Drev­ľanov predstúpil len v&nbsp;sprievode svojej bojovej družiny. Drev­ľania vedení kniežaťom Malom viac Igorovi nevyhoveli. Namiesto toho ho zajali a&nbsp;rozhodli sa popraviť ho. Zvolili si mimoriadne krutý spôsob. Ako neskôr zapísal byzantský kronikár Lev Diakon: „Natiahli až k&nbsp;zemi dve brezy a&nbsp;priviazali ich k&nbsp;princovým rukám a&nbsp;nohám. Potom stromy uvoľnili, tie sa razom vzpriamili, a&nbsp;pritom roztrhali princovo telo na dva kusy.“

Keďže následník trónu Sviatoslav mal len tri roky, regentkou a&nbsp;vládkyňou Kyjevskej Rusi sa stala Oľga. Igorovi muži jej ochotne prisahali vernosť, čo vdove umožnilo uskutočniť totálnu pomstu. Popudom nemusela byť ani tak samotná poprava jej manžela ako neskoršia opovážlivosť Drevľanov. Tí po incidente poslali 20 mužov, aby Oľge oznámili, že zabili jej manžela. Okrem toho sa ju snažili nahovoriť na uzavretie manželstva s&nbsp;ich panovníkom kniežaťom Malom - Igorovým vrahom. Ak by ich ponuka uspela, nielenže by viac nemuseli platiť tribút Kyjevskej Rusi - stali by sa jej vládcami.

Ak možno veriť letopiscovi Nestorovi, Oľga im odpovedala takto: „Váš návrh ma potešil. Napokon, môj manžel nevstane z&nbsp;mŕtvych. Ale rada by som vám zajtra v&nbsp;prítomnosti svojho dvora preukázala dostatočnú poctu. Vráťte sa nateraz do svojej lode a&nbsp;počkajte tam. Keď po vás zajtra pošlem, vyhláste, že neopustíte loď na koňoch ani z&nbsp;nej nevykročíte pešky. Trvajte na tom, aby vás moji ľudia odniesli vo vašej lodi.“

Ako kňažná poradila, tak Drev­ľania urobili. Na ďalší deň sa sediac na svojej lodi v&nbsp;najlepších šatách a&nbsp;sršiac pýchou nechali niesť naprieč Kyjevom na rukách Oľginých poddaných. Kyjevský ľud lamentoval, že teraz, keď im budú vládnuť Drevľania, upadne do otroctva. V&nbsp;prijímacej sále však drev­ľanských hostí čakalo prekvapenie: veľká jama, do ktorej ich vrhli aj s&nbsp;loďou. Oľga sa následne k&nbsp;šokovaným mužom sklonila a&nbsp;opýtala sa, či neutrpela ich česť. „Je to horšia potupa ako Igorova smrť,“ vyhlásil jeden z&nbsp;mužov v&nbsp;jame. Nato kňažná dala potupených nahováračov pochovať zaživa.

To bol len začiatok. Skôr ako telá zakopaných nahováračov vychladli, Oľga napísala kniežaťu Malovi, že jeho návrh na sobáš prijme, len ak ukáže, že je preňho žiadosť dostatočne dôležitá, a&nbsp;urobí dojem na hrdý kyjevský ľud. A&nbsp;to tak, že po ňu pošle tých „najlepších z&nbsp;najlepších“. Mal súhlasil a&nbsp;vyslal skupinu svojich najurodzenejších vodcov. Keď dorazili do Kyjeva, Oľga ich pred slávnostným prijatím poslala do kúpeľa. A&nbsp;v&nbsp;momente, keď sa drevľanskí náčelníci začali umývať, dala zaistiť dvere a&nbsp;budovu spálila. „Najlepší z&nbsp;najlepších“ Drevľanov zhoreli zaživa.

Oľga takto vyhubila takmer celú drevľanskú aristokraciu, ale to jej nestačilo. Rozhodla sa pokropiť krvou aj miesto manželovho zabitia.

Ľstivá vdova najprv vyslala poslov so žiadosťou, aby Drev­ľania v Korosteni pripravili veľkú pohrebnú hostinu na počesť jej muža. Hoci Drevľania nemali žiadne správy od členov predchádzajúcich dvoch výprav, súhlasili. Po príchode do mesta sa Oľga najprv vybrala na miesto Igorovej popravy, kde svojho muža oplakala. Nasledovala honosná tryzna, na ktorej Kyjevčania povzbudzovali svojich hostiteľov v popíjaní medoviny. Keď sa jej zvedaví Drevľania pýtali na svojich mužov, ktorých k nej vyslali v minulých týždňoch, kňažná mávla rukou a odvetila, aby sa o nich nestrachovali, vraj sa majú dobre a čoskoro sa vrátia. Keď si boli členovia Oľginej bojovej družiny istí, že ich hostitelia sú dostatočne opití, vytiahli meče. Tej noci padlo mečmi Kyjevčanov podľa Nestora päťtisíc drevľanských bojovníkov.

Kňažná a jej družina sa následne rýchlo stiahli späť do Kyjeva. Oľgine chúťky na pomstu však stále neboli ukojené. Do drevľanského hlavného mesta sa hodlala vrátiť. Tentoraz však s celou armádou.

Drevľania Kyjevčanom najprv čelili na bojovom poli, kde utrpeli porážku a&nbsp;zutekali za brány hlavného mesta. Obliehanie trvalo rok a&nbsp;zdalo sa, že hradby Korosteni odolajú aj ďalším. Kňažná sa teda rozhodla pre lesť. K&nbsp;Drevľanom podľa Nestora vyslala posla so správou: „Prečo tak trváte na tom, aby ste mi odolávali. Všetky drevľanské mestá sa vzdali a&nbsp;platia mi tribút, takže ich obyvatelia teraz v&nbsp;mieri obrábajú svoje polia. Ale vy radšej chcete zomrieť hladom?“

Drevľania odpísali, že by boli ochotní prijať povinnosť tribútu, ale obávajú sa, že Oľga naďalej zamýšľa pomstiť svojho manžela. Na to kňažná odvetila, že zabitie drevľanských vyslancov a&nbsp;účastníkov tryzny jej postačuje a&nbsp;o&nbsp;ďalšie krviprelievanie nemá záujem. A&nbsp;nemá záujem ani o&nbsp;veľký tribút. „Netúžim na vás uvaliť ťažký tribút tak, ako to urobil môj manžel. Chcem od vás len malý dar, pretože vidím, že ste zbedačení obliehaním,“ uistila ich. Týmto „malým darom“ boli tri holuby a&nbsp;tri vrabce z&nbsp;každého domu.

Keď ju Drevľania vyplatili, každý z&nbsp;jej vojakov dostal jedného vtáka a&nbsp;priviazal mu na nohy zápalnú šnúru obalenú sírou a&nbsp;kúskami látky. Keď na mesto padla noc, Oľga rozkázala vtáky vypustiť aj so zapálenými šnúrami. Vtáky sa vrátili do svojich hniezd i&nbsp;s&nbsp;plameňmi a&nbsp;Korosteň začala horieť. „Nebolo domu, ktorý by nepohltili plamene. A&nbsp;bolo nemožné ich uhasiť, lebo všetky vzbĺkli naraz. Takto si Oľga podmanila mesto a&nbsp;spálila ho do tla,“ píše Nestor.

Korostenčania začali pred plameňmi panicky utekať von z&nbsp;mestských hradieb. Oľga na nich už čakala. Vojakom nakázala do jedného ich pochytať, čo sa jej podarilo. „Chytila aj vodcov mesta,“ pokračuje Nestor, „a&nbsp;niektorých väzňov popravila, iných darovala ako otrokov svojim poddaným. Na ostatných Drevľanov uvalila tribút.“ Potom sa kňažná vrátila do Kyjeva, aby sa konečne plne sústredila na vládnutie.

Po tom, ako jej syn Sviatoslav dospel, oveľa viac sa zaujímal o&nbsp;vojenské ťaženia než o&nbsp;panovanie nad svojou domovinou. Zatiaľ čo on bojoval a&nbsp;rozširoval svoje panstvo a&nbsp;moc, vládu prenechával matke. Oľga si podľa historikov počínala veľmi zručne, systematicky a&nbsp;organizovane. Naprieč krajinou zaviedla administratívne obvody a&nbsp;administratívne centrá a&nbsp;dôsledne dozerala na vyplácanie daní a&nbsp;tribútov. Po celej Kyjevskej Rusi zakladala lovecké revíry, mestá a&nbsp;obchodné centrá a&nbsp;napomohla centralizovať moc tohto kmeňového zväzu. V&nbsp;neposlednom rade ubránila Kyjev počas dlhého obliehania divokými kočovníkmi Pečenehmi. Zomrela krátko po jeho skončení v&nbsp;roku 969 na bližšie neznámu chorobu.

Oľga bola známa aj tým, že vytrvalo odmietala akékoľvek ponuky na sobáš. Nestor spomína, že o&nbsp;jej ruku sa zaujímal aj samotný byzantský cisár Konštantín VII. Údajne pre jej rozvahu a&nbsp;múdrosť, ale nepochybne i&nbsp;preto, aby získal moc nad Kyjevskou Rusou. Cisárovmu nátlaku kňažná unikla lsťou. Dala sa pokrstiť jeho rukou, a&nbsp;keď byzantský vládca neskôr svoj návrh na manželstvo zopakoval, namietla: „Ako si ma môžeš vziať potom, ako si ma vlastnou rukou pokrstil a&nbsp;nazývaš ma svojou dcérou? Veď medzi kresťanmi je to protizákonné.“ Niektorí historici túto epizódu považujú za Nestorovu fikciu, pretože v&nbsp;čase Oľginho krstu bol už Konštantín VII. ženatý.

Ako je možné, že napriek systematickému vyvražďovaniu drev­ľanského kmeňa rímskokatolícki i pravoslávni veriaci uctievajú Oľgu ako svätú? Odpoveď je jednoduchá: konvertovala na kresťanstvo a po krste v roku 955 alebo 957 vynaložila veľa úsilia, aby obrátila na kresťanskú vieru aj zvyšné obyvateľstvo Kyjevskej Rusi. Týmito snahami si vyslúžila titul isapóstolos, čiže „rovná apoštolom“.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/nelutostna-pomsta-svatice-vypalila-mesto-nepriatelov-pochovala-zaziva-roztrhala-telo-princa" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

„Žiarila jasne ako Mesiac za temnej noci, v radoch neznabohov vyčnievala ako perla v blate,“ napísal o nej Nestor. A hoci Oľga nepresvedčila syna, aby prijal kresťanstvo (Sviatoslav bol posledným pohanským vládcom Kyjevskej Rusi), výrazne ovplyvnila svojho vnuka Vladimíra, ktorý v roku 988 kresťanstvo ustanovil za oficiálne náboženstvo Kyjevskej Rusi.

Neľútostná pomsta svätice: Vypálila mesto, nepriateľov pochovala zaživa, roztrhala telo princa

Výber pre vás

Neľútostná pomsta svätice: Vypálila mesto, nepriateľov pochovala zaživa, roztrhala telo princa

Súvisiace články

Spisovatelia a ich viny: Posielali na smrť Židov, kradli, drogovali, chválili sa pedofíliou

Kráľ strachu: Nerozluční v práci i v súkromí. Majster hororu za všetko vďačil svojej žene

Ponížená: Američanka na monackom tróne svojimi miliónmi pozdvihla bankrotujúci miništátik

Krvavý orol: Poprava, ktorou pozostalí očistili rodinnú česť po potupnej smrti príbuzného

To je údel! Najvychýrenejšiu mafiánsku milenku ženy nenávideli, vláda sa zaviazala, že ju zničí

Výber pre vás