Adam Valček

Ak obhajoba nájde svedka a neoficiálne sa ho pýta, čo vie o prípade, orgány činné v trestnom konaní v tom vidia ovplyvňovanie prípadu. Ak to robí polícia, je to v poriadku? pýta sa predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sudca PETER ŠAMKO.

Práve jeho vlaňajší článok vniesol do verejného diškurzu pojem preparácia obvineného. Je to metóda výsluchu, pri ktorej polícia aj bez otvoreného nátlaku dokáže ovplyvniť výpoveď obvineného, ktorý je stíhaný vo väzbe – sugestívnou debatou a pozitívnym prístupom. Niektoré črty preparácie cítiť na zverejnenej nahrávke neoficiálneho rozhovoru medzi policajtami a spolupracujúcim svedkom Františkom Imreczem. Šamko ju komentovať nechce.

Potvrdzuje však, že je naivné očakávať, že by sa objavila nahrávka otvoreného nátlaku, zastrašovania či priameho navádzania na krivú výpoveď. „Už nikto nikomu nerozbíja hlavu o stôl ani neprikladá zbraň k čelu a nepovie mu, že budeš vypovedať toto a toto. Preklopilo sa to v niektorých prípadoch do psychologickej práce s obvineným. Ale výsledok je totožný, obvinený - v úvodzovkách - dobrovoľne činí kajúcne priznanie,“ hovorí Šamko

Začiatkom minulého roka ste <a target="_blank" rel="noopener" href="http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1039-preparacia-obvineneho-ako-vysetrovacia-metoda-sluziaca-na-ziskanie-priznania-obvineneho">na Právnych listoch zverejnili príspevok</a>, kde popisujete preparáciu ako neprijateľný spôsob vypočúvania. Prečo ste sa tomu venovali?

Aby som pripomenul, že takýto spôsob vedenia dokazovania je a mal by byť nelegálny. Vyplýva to aj z judikatúry, ktorá bola sformovaná pred desiatkami rokov. Ten popis preparácie som si nevymyslel. Odkazujem v článku na <a target="_blank" rel="noopener" href="https://chamo-ukb.kis3g.sk/lib/item?id=chamo:42256">knihu doktora Rašla</a>, ktorý túto nezákonnú metódu výsluchu publikačne rozpracoval (vojenský prokurátor Anton Rašla, v rokoch 1946-1947 bol žalobcom v procese s exprezidentom Jozefom Tisom, pozn. autora). V 50. rokoch 20. storočia pôsobil ako prokurátor, navštevoval väzenia.

Z roku 1968 máme judikatúru, ktorá zakazuje, aby vyšetrovateľ predkladal vypočúvanej osobe svoju verziu udalostí s cieľom prispôsobiť jej výpoveď tak, aby bola v súlade s inými dôkazmi alebo predstavou policajta o priebehu skutkového deja. Doktor Rašla preparáciu prirovnáva k cvičeniu zvierat v cirkuse. Je teda zrejmé, že už vtedy takéto techniky existovali. Súviselo to s tým, že fyzické ataky či zrejmé vyhrážky počas výsluchov boli na ústupe.

Ešte vlani sa mi váš príspevok zdal prehnaný a tiež trochu dehumanizujúci práve preto, že ste to prirovnali k drezúre zvierat. Teraz však došlo k zverejneniu nahrávky z odpočúvania kancelárie NAKA, ktoré v roku 2021 realizovala policajná inšpekcia a zrazu sa všetko, čo ste popísali, zdá reálne. Zachytáva rozhovor medzi spolupracujúcim obvineným Františkom Imreczem a príslušníkmi NAKA. Obsah zodpovedá šablóne preparácie, ktorú v príspevku popisujete – obvinený vo väzbe, pozitívny prístup, sugestívne otázky. No už pred zverejnením nahrávky odkazy na váš príspevok o preparácii opakovane vnášali do verenej diskusie advokáti, ale najmä politici. Aké ste naň po zverejnení dostali bezprostredné reakcie od kolegov sudcov, prokurátorov či policajtov?

To prirovnanie k drezúre v cirkuse použil doktor Rašla. V príspevku som doslova prebral niektoré časti jeho knihy, čo tam aj spomínam. Príspevok vtedy vzbudil záujem. Všimli si ho aj médiá, <a target="_blank" rel="noopener" href="https://hnonline.sk/slovensko/21573084-rozmyslam-ci-ma-este-vyznam-pokracovat-hovori-znamy-sudca-zvazuje-odchod-do-ceska">vyjadroval som sa k nemu</a> pre Hospodárske noviny. Pamätám si, že mi bolo vyčítané, že píšem o preparácii a neponúkam konkrétne dôkazy.

Vyčítal vám to predseda Súdnej rady Ján Mazák, ktorý <a target="_blank" rel="noopener" href="https://dennikn.sk/2697289/predseda-sudnej-rady-mazak-je-koniec-vybavovania-na-sudoch-video/">v rozhovore pre Denník N</a> uviedol: „Ako môže jeden sudca napísať, že sa to deje, a neponúknuť príklad? Keď sa to deje v súčasnosti, tak to znamená, že orgány činné v trestnom konaní páchajú trestné činy.“

Nebolo to korektné, pretože už v príspevku som príklady uviedol. Kolegovia na krajskom súde mali prípad, ktorý nebol mediálne známy a bolo tam podozrenie, že spolupracujúci svedkovia mohli byť v pozadí inštruovaní políciou alebo im mohli byť dávané do pozornosti určité skutočnosti, aby si ich osvojili. <a target="_blank" rel="noopener" href="http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a984-k-nedoveryhodnosti-vypovedi-kajucnikov-v-konkretnej-veci-a-k-podozreniu-z-manipulovania-s-vypovedmi-kajucnikov">Kolegovia si všimli</a>, že títo spolupracujúci svedkovia si plynutím času pamätali viac a viac podrobností, čo vyhodnotili tak, že to indikuje podozrenie z vystupňovanej snahy usvedčovať obžalovaného z trestnej činnosti aj nad rámec ich možných a reálnych pamäťových stôp. Dá sa teda povedať, že tam v pozadí mohla byť preparácia. Potom tam bol iný príklad, keď spoluväzeň vypovedal, že obvinený sa z papiera učil naspäť svoju výpoveď.

Aké reakcie ste však dostali z praxe? Napríklad od policajtov.

Takmer každý obhajca vám povie, že sa s touto technikou stretol a že za jeho klientom chodia bez jeho vedomia do väzby opakovane operatívni pracovníci polície a venujú sa mu. Takmer každý policajt vám naproti tomu povie, že to tak nie je. Taká je situácia. Ale z niektorých prípadov to naozaj vyskakuje. Napríklad spolupracujúca osoba vypovedá spontánne desať strán, povie pritom dvadsať mien v rôznych situáciách, zakončí to tak, že už uviedla všetko a nasleduje prekvapivá otázka vyšetrovateľa – a čo viete o osobe iks ypsilon, ktorá sa mala vami popisovaného konania tiež zúčastniť? Tá osoba, ktorú spomenul vyšetrovateľ v otázke pritom nebola uvedená v žiadnom skutkovom deji, nikto ju nespomínal a to ani spolupracujúca osoba. Predstavte si, že tam sedí obvinený, ktorý je vo väzbe, ihneď vytuší, že by mal niečo povedať aj o osobe, ktorú uviedol vyšetrovateľ v otázke, lebo ak by nebola podstatná, vyšetrovateľ by sa na ňu nepýtal. Môže to byť kľúč k slobode. Potom sa výsluch preruší, príde na ďalší termín a obvinený povie, že si spomenul na osobu iks ypsilon a vie uviesť aj niečo o jej trestnej činnosti.

Ale zákulisná práca so svedkami a obvinenými, takzvané operatívne vyťažovanie, nie je nelegálne.

Operatívne získavanie informácií je legálne. To je jasné. Bez toho by sa polícia ťažko dozvedela niečo, čo nevie. Ale nesmie to prekročiť hranice zákonnosti. Z niektorých výpovedí možno vyvodiť podozrenie na preparáciu. Ale vlani som to naozaj písal vo všeobecnosti ako opis techniky, ktorá existuje, ale mala by byť neprijateľná. Napríklad v prípade doktora Mamráka (bývalý krajský prokurátor v Nitre Jozef Mamrák, ktorý bol nezákonne stíhaný na základe výpovede spolupracujúceho svedka, pozn. autora) sa viedlo trestné stíhanie pre podozrenie, že policajti ukazovali kajúcnikovi fotografie, aby neskôr pri oficiálnej rekognícii vedel obvineného identifikovať. Jednoducho občas vyskočí niečo, z čoho vyplýva, že niekde v zákulisí sa s tými svedkami aktívne a neprípustne pracuje.

Vypočuli ste si zverejnenú nahrávku rozhovoru medzi spolupracujúcim obvineným Imreczem a policajtmi NAKA?

Nie, čítal som prepis, ktorý koluje na internete.

Čo si o tom myslíte? Je to preparácia alebo obyčajné operatívne zisťovanie informácií?

Nebudem to komentovať, nie je to moja úloha. Je to neskončená vec. Môžem iba zopakovať, že som vo všeobecnosti popísal neprijateľnú techniku vedenia výsluchov, ktorá sa na Slovensku podľa judikatúry vyskytuje od 60. rokov minulého storočia.

Spomenuli ste, že postupne od 50. rokov sa upúšťalo od vysloveného nátlaku či násilia pri výsluchoch. Napriek tomu mám z niektorých novinových komentárov dojem, že časť médií ako nezvratný dôkaz manipulácie trestných stíhaní očakáva nahrávku, ktorá zachytí práve priamy pokyn k nepravdivej výpovedi alebo otvorený nátlak. Nie je to však naivné očakávanie? Nedeje sa tá manipulácia práve na úrovni nevysloveného tlaku, narážok a sugescie?

Presne tak. Pokiaľ viem, už nikto nikomu nerozbíja hlavu o stôl ani neprikladá zbraň k čelu a nepovie mu, že budeš vypovedať toto a toto. Nie som síce vyšetrovateľ, ale naozaj pochybujem, že by si toto niekto v súčasnosti dovolil. Práve naopak. Už doktor Rašla upozorňoval, že fyzické násilie z 50. rokov sa preklopilo do psychologickej práce s obvineným. Výsledkom bolo, že obvinený - v úvodzovkách - dobrovoľne činí kajúcne priznanie a prípadne aj udáva iných. Je vo väzbe, stretáva sa neformálne s policajtami, často sú oni pre neho najbližšími osobami, s ktorými sa každý deň rozpráva. Postupne cíti, že mu nechcú zle, že majú pre neho pochopenie, že sú mu naklonení, že sa stačí len vyrozprávať a tak mu jemne, medzi rečou, naznačujú, že práve to môže byť cesta na slobodu. Tak prečo nevyhovieť? Ale nakoniec tá finálna výpoveď je výpoveďou obvineného, ide o jeho rozhodnutie, on sa rozhodne spolupracovať. Nikto ho nenúti fyzicky alebo vyhrážaním. To výsledné priznanie a prípadne aj udávanie iných potom pôsobí legálne a obvinený si za ním stojí. To, čo sa stalo pred týmto priznaním, tá predpríprava obvineného počas výkonu väzby, ostáva skrytá. A práve to môže byť problém. Nie je v zásade rozdiel medzi fyzickým a psychickým nátlakom na vôľu obvineného. V oboch prípadoch ide o nezákonné donútenie. Ten psychický nátlak je len inteligentnejší a ťažšie odhaliteľný.

Imrecze po zverejnení nahrávky poskytol stanovisko, že nikto ho k výpovediam nenavádzal a vypovedá pravdu. Keď som si tu nahrávku púšťal, napadlo mi, či títo spolupracujúci svedkovia, ktorí možno čelia policajnej príprave na výsluch, nie sú v istom zmysle obete. Nie vo vzťahu stíhaniu za vlastnú trestnú činnosť, ale práve k tomu prijatiu cudzej pravdy za svoju. Imreczemu pokojne uverím, že zo svojej perspektívy to myslí úprimne. A zároveň to vôbec nevylučuje preparáciu. Lebo sa dlhšie stretával s policajtami, rôzne debatovali a po čase sa zmazala hranica medzi tým, čo boli jeho pôvodné spomienky a čo si osvojil alebo sa rozpamätal z diskusií. Sú títo svedkovia v tomto zmysle obete?

Toto je práve to, čo som už spomínal. Pri úspešnej preparácii obvineného je výsledkom rozhodnutie obvineného spolupracovať v naznačených mantineloch. Je to rozhodnutie obvineného, ktorý, ak je prepustený z väzby na slobodu, si za týmto svojím rozhodnutím stojí a výpoveď opakuje. Nemusí mať preto pociť, že vypovedá niečo, čo mu niekto opakovaním podsúval a postupne ho fakticky naučil či presvedčil. Práve preto judikatúra v minulosti vyslovene hovorila, že nie je možné presviedčať vypočúvaného o svojej pravde a naznačovať mu, že jeho výpoveď je nepravdivá, nejasná či nezodpovedajúca iným dôkazom a tak sa snažiť, aby vypočúvaná osoba prevzala za svoju skutkovú verziu, ktorú mu predkladá operatívec alebo vyšetrovateľ.

Nahrávka Imreczeho však zachytáva nielen opakované sporné vyjadrenia policajtov „vieme aj nejaké detaily“ a „mali ste“ toto a toto v sugestívnom duchu. Jeden z policajtov Imreczemu hovorí, aby vypovedal pravdu a otvorene na výsluchu vysvetlil, že čo vie naisto, čo vie iba z počutia a podobne. Nesvedčí to potom skôr pre hodnotenie, že tam nebol zámer pripravovať ho na výsluch a je to skôr hraničná podoba operatívneho vyťažovania?

Ako som povedal, nebudem sa vyjadrovať ku konkrétnej nahrávke alebo prepisu. Ako vyšetrovateľ, samozrejme, predpokladáte, že osoba, ktorú idete takzvane operatívne vyťažovať, má určité penzum informácií. Môžete ho preto požiadať, aby hovoril všetko čo vie o nejakej veci či osobe a podobne. Ale potom je už na ňom, na aké detaily si spomenie, či si niečo vybaví alebo vôbec nie. Celkom určite je však napríklad neprijateľné, pokiaľ vypočúvanej osobe predostriete informácie o možnom skutkovom deji, ktoré ste získali z iného dôkazu a naznačujete, že skutkový dej sa práve takto odohral a že by bolo vhodné, aby ho vypočúvajúca osoba potvrdila.

Čo však v prípade, že si potrebujete v rámci operatívneho vyťažovanie overiť informácie z iných výsluchov?

Vyšetrovateľ a operatívec môžu mať informácie z iných výsluchov a môžu klásť kontrolné otázky, aby zistili, či vyťažovaná osoba neklame alebo si nejako účelovo neprispôsobuje fakty. Kontrolnou otázkou však nie je napríklad monológ policajta o tom, čo sa podľa neho odohralo s následnou otázkou na vypočúvanú osobu, či to tak bolo. Dopĺňanie vyťažovania kontrolnými otázkami je v poriadku, ale nesmú byť sugestívne, klamlivé a tak ďalej. To je zakázané. Operatívne vyťažovanie by sa teda nemalo zvrhnúť na to, že sa polícia stretne s vyťažovanou osobou a namiesto toho, aby získavala informácie od vyťažovanej osoby ich naopak vyťažovanej osobe poskytuje a naznačuje, že ich má vyťažovaná osoba prijať za svoje.

Zákaz sugestívnych otázok a judikatúra k tomu sa vzťahuje na vyšetrovateľov a oficiálne úkony orgánov činných v trestnom konaní. Je rozdiel, že či takúto spornú debatu vedie vyšetrovateľ alebo policajt v rámci operatívno-pátracej činnosti?

Judikatúra sa týka len dôkazov použiteľných v konaní pred súdom. Ide o výsluchy obvinených alebo svedkov, ktoré majú procesnú formu. Iba tie vidíte v spise. Ale ak je neprípustný alebo nezákonný výsluch so sugestívnymi otázkami či výsluch, v ktorom vyšetrovateľ presviedča obvineného o svojej pravde s cieľom prispôsobiť výpoveď obvineného, ktoré urobil vyšetrovateľ v rámci dokazovania, potom, samozrejme, takýto spôsob vedenia výsluchu nemôže byť zákonný iba preto, že to robí pred ním operatívec. Veď potom by stačilo, že obvineného na procesný výsluch pripraví operatíva, vyšetrovateľ si zavolá advokátov a všetkých, ktorí tam majú podľa zákona byť a obvinený iba zrekapituluje to, čo si osvojil z debát s operatívcami. Určite to nie je správne a zákonné.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://dennikn.sk/2907942/odsudili-ho-za-vrazdu-po-rozhodnuti-ustavneho-sudu-je-dnes-na-slobode/">Ústavný súd mal v nedávnej dobe nález</a> ohľadne vraždy, kde bola operatívcom vytýkaná horlivosť. Ústavný súd dokonca povedal, že ten obžalovaný nemohol učiniť také výpovede, lebo boli na intelektuálne vysokej úrovni, ale znalec ustálil, že samotný obžalovaný na takej úrovni nie je. Navyše, obvinený urobil dve výpovede v rôznych dňoch, ktoré boli aj chronologicky identické s tým, že obvinený napriek vysokému množstvu užitého alkoholu v nich dokázal popísať každý detail svojho pohybu a správania. Aj Ústavný súd tam teda videl určitú neprípustnú prácu polície v pozadí s obžalovaným, ktorému malo byť sľubované dohadovacie konanie. Žiaľ, ako sudca túto prípadnú prácu operatívy nevidíte v spise, môžete sa iba niekedy domnievať z takýchto okolností. Buď nejaký nespokojný spolupracujúci obvinený povie, že mu napríklad sľúbili dohodu za konkrétnu políciou uhladenú výpoveď a potom to nedodržali alebo ostávajú iba takéto nepriame náznaky.

Od zverejnenia nahrávky Imreczeho som sa rozprával s viacerými vyšetrovateľmi a sudcami. Zdá sa mi, že ani odborná komunita sa nezhoduje, či tá nahrávka zachytáva preparáciu. Boli vyšetrovatelia, ktorí mi jednoznačne povedali, že veď to je taký bežný operatívny rozhovor. No potom boli aj takí, čo hovoria, že to bolo cez čiaru – tí však zároveň dodávajú, že to je veľmi tenká hranica, pretože bežne sa vyskytuje potreba, aby sa pri vyšetrovaní operatívne krížovo overili výpovede svedkov a tam treba do nejakej miery oboznámiť s výsluchom toho druhého.

Áno, toto je večný problém. Vyťažovaná osoba musí vedieť, čo policajtov zaujíma. Policajt napríklad povie, že ho zaujíma osoba iks ypsilon. Vyťažovaná osoba povie, viem, neviem, viem toto a toto. Nemá to byť tak, že vyťažovaná osoba povie, neviem a policajt reaguje, ale my vieme, že viete alebo, že niekto hovoril, že by ste mali vedieť, lebo povedal toto a toto a my mu veríme. O vyšetrovacích praktikách by však mala byť vedená odborná diskusia a celkom určite aj odborné semináre. Nič také nie je. Občas podľa výpovedí obvinených policajti povedia aj to, že ak si spomenieš, niečo sa dá urobiť s väzbou, možno by sa dala aj dohoda uzatvoriť, nebude stíhaná manželka a tak ďalej. Niekto tvrdí, že už len takéto predostretie možných sľubov zo strany polície môže byť považované za neprípustný nátlak, lebo výpoveď môže byť priamo motivovaná sľubovanými benefitmi. Iní zas tvrdia, že je to úplne v poriadku. Takže vo výsledku to ostáva sporné.

Môžu takéto sugestívne diskusie so svedkami viesť advokáti?

To je istý paradox. Súvisí s tým, že advokáti majú sami právo vyhľadávať dôkazy vrátane svedkov. Ak však advokát nájde nejakého svedka, nemôže ho nechať len tak predvolať k vyštrovateľovi, aby mu náhodou nepotopil klienta. Ide preto za tým svedkom a pýta sa ho, čo vie. Policajtom sa to nepáčilo a nepáči. Vidia v tom ovplyvňovanie vyšetrovania. Advokáti sa bránia, že nerobia nič iné, čo by nerobila polícia v zákulisí vyšetrovania. Polícia vychádza z toho, že ak to robia policajti, je to v poriadku a štandardné, ak to robia advokáti, nie je to v poriadku a je to ovplyvňovanie a zasahovanie do vyšetrovania. Pokiaľ by advokát vyťažoval svedka tak, že by mu poskytol informácie z inej výpovede a naznačoval, že by ich svedok mohol pojať za svoje a potvrdiť svojou výpoveďou, s veľkou pravdepodonosťou by skončil v kolúznej väzbe. Tak prečo by sa to malo tolerovať pri operatívnych vyťažovaniach polícii?

Ako sudca dokáže vyhodnotiť, či je svedectvo naozaj autentické alebo ovplyvnené sugestívnou debatou?

Nedokážete to odlíšiť. Príde sa na to náhodne, buď tak, že niekto začne rozprávať alebo sa objaví niečo evidentné. Ako v prípade, keď si Ústavný súd všimol intelektuálnu úroveň výpovede &nbsp;a porovnal ju so znaleckým posudkom. Potom môžu byť prípady, že jednotlivé výpovede sú od slova do slova totožné, to tiež nie je normálne. Alebo keď si svedok či obvinený časom spomína čoraz viac a pridáva detaily. Respektíve ak v konaní pred súdom začnú vypočúvané osoby vypovedať, že boli nasmerované na konkrétnu výpoveď políciou, respektíve popisujú ako sa iné osoby učili vypovedať. Nedávno som čítal rozsudok v ešte právoplatne neskončenej veci, kde viacerí svedkovia popisovali snahu operatívy, aby svedkovia spojili konkrétnu osobu so stíhaným skutkom. Ale stále sú to len indície. Zákulisnú policajnú prácu totiž vôbec v spise nevidíte.

V príspevku na Právnych listoch sa zaoberáte aj možnosťami zmien právnej úpravy do budúcnosti, aby sa zúžil priestor na preparačné stretnutia. Navrhli ste, aby sa začali všetky stretnutia s obvinenými a svedkami nahrávať. Ale zdá sa mi to utopistické, viedlo by to iba k neoficiálnym verziám neoficiálnych výsluchov.

Presne tak, nevylúčilo by to, že kým sa zapnú kamery, tak sa uskutoční preparácia. Neviem, čo s tým. Faktom však je, že podozrenia z preparácie sú spojené s väzobným trestným stíhaním, pretože väzba je podstatnou súčasťou tej techniky. Je preto dôležité, že podmienky výkonu väzby sa od januára tohto roku zmiernili. Taktiež kolúzna väzba dostala časové obmedzenie. V uplynulých rokoch sme mali dvakrát toľko kolúznych väzieb ako v Česku a to ich je desať miliónov, nás päť. Bolo to naozaj kritické, takmer každý obvinený, ktorý vinu popieral, skončil vo väzbe a práve vo väzbe sa narodilo aj najviac spolupracujúcich obvinených, ktorí boli po kajúcnom priznaní spravidla ihneď prepustení na slobodu.

Nepomohlo by, ak by vyšetrovací spis obsahoval evidenciu neoficiálnych stretnutí vrátane úradných záznamov? Prečo sa to tam dnes nedáva?

Vyšetrovací spis by mal obsahovať len to, čo je použiteľné ako dôkaz v konaní pred súdom. Nemalo by vás ako sudcu ovplyvňovať nič, čo dôkaz nie je, teda ani rôzne úradné záznamy a operatívne informácie. Občas sa stretnete s tým, že to do spisu zanesie vyšetrovateľ, ale neprihliadate na to. Jednoducho vás nemajú ovplyvňovať neoficiálne informácie a stretnutia operatívy so záujmovou osobou. Pokiaľ by bolo povinnosťou dávať do spisu aj výstupy zo stretnutí operatívy so záujmovou osobou, tak by to bolo podobné ako s kamerami, nezabránilo by to tomu, že obsah úradného záznamu o takomto stretnutí by nemusel odrážať skutočnosť.

Špeciálny prokurátor sa <a target="_blank" rel="noopener" href="https://svabach.sk/marek-vagovic/vecer-mareka-vagovica-kto-manipuluje-s-nahravkami-velkych-korupcnych-kauz/">v talkshow Večer Mareka Vagoviča</a> vo všeobecnosti bránil proti kritike sledovaných protikorupčných stíhaní aj tvrdením, že teraz nezaznievajú iné argumenty na ich spochybňovanie než tie, ktoré kedysi používala takzvaná hrubokrká, násilná mafia. Vtedy im však podľa Daniela Lipšica nikto nepripisoval váhu. Ale keď sa tie isté obhajobné argumenty začali používať pri kriminalite takzvaných bielych golierov, tak sa nimi zapodievame. Nie je to falošný argument? Ani právo nie je statické a vyvíja sa, predpokladám, že to, čo stačilo pred 20 rokmi na schválenie odpočúvania, by bolo dnes nedostatočné.

Áno. Pravdepodobne najlepšie to vidieť na väzobných rozhodnutiach. Keď som začínal ako sudca, tak to bolo niekedy jeden a pol stranové rozhodnutie. Teraz sú uznesenia o vzatí do väzby pomaly ako rozsudky. Majú podrobnú argumentáciu a musíte reagovať na mnohé obhajobné tvrdenia. Podobne je to aj s príkazmi na použitie odpočúvania. Aj doktor Rašla to v knihe, kde rieši preparáciu, spomína: plynutím doby by sa mala zvyšovať latka zákonnosti. Ak niečo niekedy stačilo alebo sa ticho tolerovalo, tak dobre, ale keď sa zistí, že to pokračuje alebo by to mohol byť problém z hľadiska zákonnosti, treba na to reagovať. Je to podobné, ako keby sme tolerovali bitie obvinených pri výsluchoch s tým, že veď v minulosti bola tortúra zákonná. Mne sú často vytýkané kritické príspevky na Právnych listoch. Minule sa ma jeden policajt pýtal, či mi ide o zákonnosť alebo spravodlivosť. Snažil sa mi vysvetliť, že niekedy, ak má byť dosiahnutá spravodlivosť, tak tá zákonnosť môže ísť výnimočne trochu bokom, lebo veď cieľ je spravodlivý.

Myslím si, že treba dosahovať zákonnú spravodlivosť. Ak štát nastavil mantinely v zákonoch, tak by sa podľa nich malo postupovať a nie ich dávať bokom, keď mi nevyhovujú. Ak predstavujú problém, tak nech sa tie zákony zrušia a potom si môžeme povedať, že cieľ je spravodlivosť, nech sa dosiahne akýmikoľvek prostriedkami. Nie je možné síce tvrdiť, že by preparácia obvineného bola bežnou praktikou konania polície, na to nie sú dôkazy, avšak taktiež nemožno tvrdiť, že by využívanie takejto nekalej vyšetrovacej praktiky neexistovalo. Sľuby, nátlakové presviedčanie či zasahovanie do pamäte obvineného podsúvaním informácií z iných dôkazov namiesto riadneho dokazovania, je niečo, čo by v trestnom konaní nemalo byť vôbec prítomné.

Často sa stretávam s podobným argumentom. Ako reaguje vaša sociálna bublina, keď im vysvetlíte, že cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami a treba dávať pozor na tie niekedy rigidné pravidlá, lebo chránia aj nás samých?

Ľudia často hovoria, že veď my vieme, že ten a ten je strašná sviňa a treba ho dostať do väzenia za každú cenu. Ale je úplne jedno, čo si kto myslí, lebo to, či je niekto sviňa treba v trestnom konaní dokázať a to zákonným spôsobom. A môže sa stať, že si to niekto bude myslieť aj o vás. Potom budete radi, že máte nejaké práva, že ten prístup vo vyšetrovaní má úroveň danú zákonom, že sa dodržiavajú nastavené pravidlá, že vás nikto nenúti do priznania väzbou, že vám nikto nepodsúva vlastné videnie skutkového deja a tak ďalej. Budete sa dovolávať toho, že na odsúdenie nemá stačiť to, že niekto niečo povie, ale treba to preveriť, overiť a dokázať. Neoverené tvrdenie nie je totiž skutkovým zistením, ale len obyčajnou výpoveďou. Nás kedysi učili a platí to stále, že aj zavrhnutiahodný vrah má právo na riadne vyšetrovanie, obhajobu a zachovanie zákonných pravidiel. Ale toto nie je vecou iba orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Manipulatívne techniky vidíte aj v mediálnom priestore. Ak je niekto obvinený, je podľa médií vinný. Obvinenie je častokrát podávané ako stopercentné objasnenie skutku. Trestný čin sa stal, lebo bolo vznesené obvinenie. Obvinený má ísť do väzby, lebo to je trest. Ak sudca vezme obvineného do väzby, tak v titulku je, že do väzby ho vzal súd. Ak ho sudca do väzby nevezme, automaticky sa poukazuje na konkrétne meno sudcu, aby bolo koho mediálne nenávidieť. Keď sledujete v médiách najmä vyjadrenia predstaviteľov polície, tak niekedy zjavne majú problém rozlišovať, čo je zákonnosť a čo spravodlivosť, čo by malo mať prednosť a či vôbec by niečo malo mať prednosť.

Peter Šamko (1976) V rokoch 2002 až 2008 bol prokurátorom. Najprv na Okresnej prokuratúre Bratislava III, neskôr na Krajskej prokuratúre v Bratislave. Od roku 2008 je trestným sudcom. Na Krajskom súde v Bratislave vedie trestnoprávne kolégium. Prevádzkuje web <a target="_blank" rel="noopener" href="http://pravnelisty.sk">pravnelisty.sk</a>, kde pravidelne publikuje. Prednáša a venuje sa pedagogickej činnosti.

Už sa nerozbíja hlava o stôl, ovplyvňovanie obvineného je o psychológií (rozhovor)

Výber pre vás

Už sa nerozbíja hlava o stôl, ovplyvňovanie obvineného je o psychológií (rozhovor)

Súvisiace články

Má obrovskú podporu: Do Súdnej rady mieri kritik systému kajúcnikov aj čurillovcov

Súdna rada riešila „my a oni“, prinieslo to zaujímavú diskusiu

Facka pre Kolíkovú? Súdna rada navrhla zrušiť ohýbanie práva

„Vieme detaily. Porozmýšľajte...“ Čo ukazuje ďalšia nahrávka z kancelárie NAKA

Výber pre vás