<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Dvoma nohami v Bruseli, hlavou stále ešte doma. Lucia Ďuriš Nicholsonová vládu tvrdo kritizuje. Prekáža jej hlavne, že nečerpáme eurofondy. Vraví, že ide o hlúpe politikárčenie, ktoré má za následok smutné príbehy. Europoslankyne, ktorá vystúpila po afére so Sputnikom vlani z SaS a vstúpila do frakcie Obnovme Európu (Renew Europe), sme sa pýtali na sankcie pre Rusko aj na hodnotenie polčasu vlády. S <strong>LUCIOU ĎURIŠ NICOLSONOVOU</strong> sa rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Povedali by ste, že sú to len dva mesiace od výroku Richarda Sulíka, že neverí v&nbsp;sankcie voči Rusku, a&nbsp;rok odvtedy, čo Igor Matovič v&nbsp;rádiu Express odpovedal na otázku, čo sľúbil Putinovi za Sputnik? Zakarpatskú Ukrajinu…

Povedala by som, že páni majú talent na načasovanie takýchto silných vyjadrení. Výrok Matoviča som neregistrovala, ale registrovala som jeho snahy o&nbsp;získanie Sputnika. Vtedy som bola proti a&nbsp;aj v&nbsp;pléne europarlamentu som povedala, že je absurdné robiť takéto obchody s&nbsp;krajinou, s&nbsp;ktorou sme od anexie Krymu v&nbsp;roku 2014 v&nbsp;hybridnej vojne. Nerozumela som chamtivosti Matoviča po Sputniku.

Čo sa jeho týka, bolo to nešťastné vyjadrenie. Komentovala som to vtedy tak, že Richard Sulík bol vždy rusofil. Možno to bolo prisilné, ale už v&nbsp;roku 2014 sa ho novinári pýtali, či považuje Rusko za bezpečnostnú hrozbu, a&nbsp;už vtedy zo seba nevedel dostať jasnú odpoveď. Aj k&nbsp;Putinovi mal vlažný vzťah, ako keby nikdy nedokázal posúdiť to, čoho sa tento agresor dopúšťal, či anexie Krymu, alebo hybridnej vojny. Neprekvapil ma teda, ale je iné počuť podobné vyjadrenia od ministra a&nbsp;šéfa koaličnej strany ako od opozičného poslanca. To je absolútne neprijateľné a&nbsp;pár dní po tom, ako to vyslovil, sa ukázalo, ako hlboko sa mýlil.

Mikuláš Dzurinda všade opakuje, že je nutná európska obrana. Súhlasíte?

Je to niečo, čo veľmi presadzuje Emmanuel Macron. Názory, či áno alebo nie, sa líšia nielen v&nbsp;rôznych frakciách, ale aj vnútri frakcií, aj v&nbsp;našej Renew Europe. Čoraz viac sa však prikláňame k&nbsp;názoru, že posilnenie európskej obrany by bolo vhodné. Keď som bola v&nbsp;SaS a&nbsp;robila kampaň do europarlamentu, situácia bola radikálne iná ako dnes, fakt však je, že sme vtedy boli proti. V&nbsp;SaS sme mali pocit, že spoločná európska armáda by oslabovala NATO a&nbsp;že Severoatlantická aliancia postačuje na ochranu Slovenskej republiky. S&nbsp;kolegami v&nbsp;Renew Europe intenzívne debatujeme, padajú rôzne argumenty a&nbsp;mne to rozšírilo obzory. Dnes už som zástancom toto, aby vznikla spoločná obranná politika Únie.

Aj to, ale niektorí zastávajú názor, že kompetencie NATO sú dostatočné, hovoria, že európska armáda by bolo len duplikovanie existujúceho a&nbsp;že by to narúšalo pozíciu NATO. Mňa skôr presviedčajú argumenty za. Posilnilo by to bezpečnosť našej krajiny, ktorá sa nachádza v&nbsp;bezprostrednej blízkosti Ukrajiny. Každý deň hrozí, že sa konflikt rozrastie. Môžem pokojne spávať len preto, že sme v&nbsp;NATO. Ak by sme mali aj spoločnú európsku armádu, bol by to zduplikovaný pocit bezpečia.

Ale stále je to len debata. Kedy bude spoločná obrana EÚ realitou?

Je to len na úrovni teoretických debát, pretože všetko veľmi dlho trvá. Zosúladiť pozície 27 krajín je náročné. Aj pri Ukrajine to tak bolo, keď sa riešili sankcie, hoci musím povedať, že pri otázke Ukrajiny sme historicky najjednotnejší, aj čo sa rady týka, teda orgánu, v&nbsp;ktorom rozhodujú hlavy členských štátov.

Pri schvaľovaní sankcií to však tak jednotne nevyzeralo...

Áno, v&nbsp;začiatkoch rozhodovania o&nbsp;tom, aké sankcie voči Rusku prijať a&nbsp;aké silné, sme videli rozdiely medzi krajinami. Pre mňa osobne bol veľkým sklamaním postoj Nemecka. Viac hľadeli na svoje ekonomické záujmy. Rovnako problematický bol postoj Cypru, Talianska a&nbsp;ďalších, ktorí takisto vystupovali proti tvrdým sankciám voči Rusku a&nbsp;návrhy na radikálne riešenia spočiatku blokovali. Neskôr, v&nbsp;treťom a&nbsp;vo štvrtom balíku, sme prikročili k&nbsp;skutočne tvrdým sankciám.

Nie, nemyslím si, že sú dostatočné. My potrebujeme čo najskoršie ukončenie konfliktu. Keď počúvam expertov, myslím, že to nedosiahneme inak ako tak, že necháme Rusko ekonomicky vykrvácať. To sa stane vtedy, keď celý obrovský trh EÚ prestane od Ruska nakupovať ropu a&nbsp;plyn. Má to, samozrejme, veľa argumentov proti, ekonomicky nás to veľmi zasiahne, ale treba si uvedomiť, že posielame Rusku miliardu denne. Od vypuknutia konfliktu si to zrátajme - 30 miliárd sme im poslali. Tie peniaze sú v&nbsp;zbraniach, ktoré dnes používajú na bombardovanie civilistov a&nbsp;pôrodníc. Nemali by sme sa tomu prizerať.

Richard Sulík by s&nbsp;vami asi nesúhlasil…

Keď máme u&nbsp;suseda vojnu, myslím, že je čas skončiť s&nbsp;tabuľkovým premýšľaním, ktoré má on. Ja tomu rozumiem - je zodpovedný za čísla, ktoré má na papieri, je ministrom hospodárstva, vie, o&nbsp;koľko sa zvýšia ceny. Vidí realitu, ako nás to zasiahne. Existujú však analýzy, ktoré hovoria o&nbsp;tom, že by to bolo zvládnuteľné.

Myslím si, že áno. Odborníci hovoria, že by k&nbsp;tomu malo prísť teraz, na konci vykurovacej sezóny. Veľmi vajatavé je v&nbsp;tejto veci Nemecko, tam u&nbsp;mňa naďalej pretrváva sklamanie z&nbsp;kancelára Scholza. Celkovo z&nbsp;jeho správania nemám dobrý pocit. Na druhej strane, aj Nemecko mení svoju taktiku, lebo napríklad bolo od druhej svetovej vojny prvýkrát schopné zásobovať tretiu krajinu zbraňami.

Špajza je plná, len treba nasmerovať peniaze tam, kde majú ísť. Ľudia dennodenne riešia, čo s&nbsp;účtami, a&nbsp;ministri na tých peniazoch sedia.

Sme pomalí, ale časom nebudeme mať kam ustupovať a&nbsp;budeme musieť prijať taký úzus, že prestaneme obchodovať s&nbsp;Ruskom a&nbsp;budeme hľadať alternatívne zdroje. To sme, mimochodom, mali robiť od roku 2014. Pýtam sa, prečo to naše ministerstvo hospodárstva doteraz nerobilo. Do hybridnej vojny s&nbsp;Ruskom sme predsa vstúpili už vtedy a&nbsp;EÚ tlačila na to, aby sme hľadali alternatívne zdroje zásobovania Európy ropou a&nbsp;plynom. Dnes nikto nevie Rusko v&nbsp;plnom rozsahu nahradiť, ale alternatívne zdroje existujú. Mali by sme sa sústrediť na to, aby sme ich získali.

Asi nie ministri, ale naši občania hľadali alternatívne zdroje a&nbsp;nie v&nbsp;energetike, ale v&nbsp;informovaní. Máte vo svojom reálnom, nevirtuálnom okolí niekoho, kto je na strane Putina?

Nie, nemám. Mám v&nbsp;okolí ľudí, ktorí tejto situácii nerozumejú. Nevedia to vyhodnotiť. Dostáva sa k&nbsp;nim aj ruská propaganda o&nbsp;tom, že aj Ukrajinci robili zle, vraždili deti a&nbsp;podobne. Sú zmätení. Takýchto ľudí zopár osobne poznám. Väčšinou ide o&nbsp;dôchodcov, ktorí príliš veľa sledujú sociálne siete a&nbsp;nevedia sa v&nbsp;tom ukotviť. Pretrváva v&nbsp;nich aj spomienková nostalgia na komunizmus, keď mali istotu úplne všetkého. V&nbsp;mojej kaviarenskej bubline, ako by to nazval Richard Sulík, je však oveľa viac takých, ktorí jednoznačne chápu, o&nbsp;čom je konflikt - o&nbsp;agresivite ruského režimu Putina -, a&nbsp;sú za to, aby sankcie boli čo najtvrdšie aj za cenu, že to zasiahne aj nás.

O&nbsp;ruskej propagande sa hovorí dlhšie. Prečo sme sa prebudili až teraz?

Dovolím si tvrdiť, že som bola jednou z&nbsp;najhejtovanejších slovenských političiek. V&nbsp;tom virtuálnom svete určite. Musela som sa niekoľkokrát brániť proti dezinformáciám a&nbsp;v&nbsp;drvivej väčšine ich rozširovali ľudia, o&nbsp;ktorých síce neviem, či boli priamo súčasťou ruskej trolovej farmy, ale veľmi výrazne šírili azbukou písané veci prichádzajúce z&nbsp;Ruska, a&nbsp;to hovoríme o&nbsp;období hlboko v&nbsp;minulosti, pred desaťročím. Bola som v&nbsp;ich hľadáčiku asi aj preto, že som sa nikdy netajila, že som rusofób. Nie vo vzťahu k&nbsp;Rusom ako k&nbsp;ľuďom, ktorých osudy ma mrzia, aj teraz, keď pocítia sankcie, ale vždy som mala problém s&nbsp;Putinom, s&nbsp;ruskou agresivitou, ktorá dnes vyeskalovala.

EÚ aj USA roky komunikovali s&nbsp;Putinom, pozývali ho na štátne návštevy, ako keby túžili mať s&nbsp;ním čo najlepšie vzťahy, a&nbsp;pritom vedeli, že špióni aj trolovia na internete, niektoré ruské médiá písané, vysielané v&nbsp;cudzích jazykoch rozširovali zavádzajúce informácie. Prečo, keď politici mali toľko informácií a&nbsp;dnes vyzerajú, akoby spadli z&nbsp;jahody…

Európa aj USA pod Donaldom Trumpom podcenili informácie, ktoré dostávali od informačných služieb. No a&nbsp;oveľa viac prevyšovali pri rozhodovaní ekonomické záujmy nad všetkými inými. Už dávno sme mali prestať pchať hlavu do piesku pred tým, ako sa správal Putin, minimálne od roku 2014. Anexia Krymu a&nbsp;konflikt na Donbase nás na chvíľu zdvihli zo stoličiek, ale prakticky svet neurobil nič, čo by donútilo Putina zastaviť sa. Naopak, on celé tie roky snoval plány na vojnu a&nbsp;my sme sa tvárili ako mŕtvi chrobáci a&nbsp;vo veľkom sme obchodovali s&nbsp;Ruskom.

A&nbsp;čo sa dezinformácií týka, tak súhlasím, padli sme z&nbsp;jahody. Považujem za šialené, že Zem a&nbsp;vek, Infovojna, Hlavné správy si tu mohli roky písať, čo chceli. Ľudia ako bývalí siskár Pavol Forisch aj o&nbsp;mne rozširovali bludy, že som obchodovala v&nbsp;Kanade s&nbsp;deťmi a&nbsp;dávala ich na prostitúciu. Obvinil ma z&nbsp;vlastizrady, že som špiónka CIA, len za to, že som bola vydatá za Toma Nicholsona, a&nbsp;preto, že som sa nehanbila hovoriť, že treba niečo s&nbsp;agresivitou Ruska robiť. To boli všetko riadené záležitosti. Roky som volala po tom, aby sme sa pozreli na financovanie dezinformačných webov ako Hlavné správy. Dnes sa to zrazu stalo len preto, že umierajú civilisti na Ukrajine a&nbsp;vidíme nebezpečenstvo manipulácie a&nbsp;Putinovej administratívy v&nbsp;plnom rozsahu. Sme však na tenkom ľade, lebo obmedzenie informácií sa vždy spája so slobodou prejavu. EÚ ide napríklad teraz prijať digital act, teda ide stanoviť, kedy čo vypínať, čo považovať za dezinformáciu, čo za klamstvo. V&nbsp;členských štátoch to zatiaľ máme zadefinované veľmi rôzne.

Spomenuli ste exmanžela. Čo dnes robí Tom Nicholson po odchode zo Slovenska?

Sme v&nbsp;kontakte, práve včera sme si písali. O&nbsp;vojnu na Ukrajine aj o&nbsp;dianie na Slovensku sa stále zaujíma. Pracuje v&nbsp;sociálnych službách, má novú manželku. Publikuje články aj komentáre, pokiaľ viem, prispieva do magazínu Politico. Darí sa mu veľmi dobre a&nbsp;myslím si, že veľmi rád otočil list za Slovenskom. Takisto ho zasiahlo, že mu s&nbsp;nástupom sociálnych sietí ľudia vypisovali, že je americký agent.

Vaše spoločné deti zostali v&nbsp;Európe. Bavili ste sa aj o&nbsp;bezpečnosti?

Lilly je s&nbsp;nami v&nbsp;Bruseli, Dominik sa pohybuje medzi Českom a&nbsp;Slovenskom, takže áno, deti sú tu. Trápi ho to, čo sa tu deje, a&nbsp;áno, bavili sme sa, asi ako každá iná rodina, čo by bolo keby a&nbsp;ako by to bolo s&nbsp;Vancouver Island, či by sme tam možno mohli prísť v&nbsp;prípade vojny, hlavne deti.

Ja by som nebola schopná odísť. Utiecť.

Ponúkli ste svoje ubytovanie na Slovensku utečencom? Máte tam už nejakých?

Nie, nemám tam nikoho. Myslím si, že to je preto, že tu na Slovensku vlastne nie som. Keby som tu bola, idem na hranice, nejakú rodinu by som isto ubytovala. Svoju chalupu som zaregistrovala na webe Človeka v&nbsp;ohrození. Aj mi prišiel potvrdzovací e-mail, že to registrujú a&nbsp;ďakujú.

Budete si žiadať o&nbsp;príspevok, ktorý vláda schválila ako „lex Ukrajina“?

Nie, určite by som si nežiadala. Je veľa ľudí, ktorí pomáhajú nezištne, a&nbsp;za to som na Slovákov veľmi hrdá. Po dlhom čase som veľmi pyšná na to, ako zareagovali. Pomoc na hraniciach dlho stála na mimovládnych organizáciách a&nbsp;na jednotlivcoch bez toho, aby prispel štát. Ale čo sa samotnej možnosti získať príspevok na ubytovanie týka, je, myslím, v&nbsp;poriadku, niečo podobné existuje aj v&nbsp;iných štátoch.

Ako by ste zhodnotili krízovú pomoc od štátu - počúvame, že keby dobrovoľníci z&nbsp;hraníc odišli, skolabovalo by to. Sťažujú sa aj samosprávy, na cudzineckej polícii vidíme dlhé rady...

Mimovládne organizácie sú často odnožami svetových organizácií, a&nbsp;teda majú skúsenosti z&nbsp;vojnových konfliktov. Mali know-how, vedeli, ako má prebiehať presun na hranicu, ako vyhľadávať ľudí, ako s&nbsp;nimi komunikovať. Štát s&nbsp;tým nemá skúsenosti. O&nbsp;to viac mala prísť koordinácia z&nbsp;najvyšších miest. Naša armáda, vojaci, sú schopní mnohé veci zabezpečiť, ale musia mať dobrú inštruktáž a&nbsp;tu to zlyháva.

Na Slovensku sa odkladá veľká daňovo-odvodová reforma, argument je, že pre vojnu na Ukrajine. Vy v&nbsp;europarlamente riešite aj iné témy a&nbsp;inú legislatívu ako pomoc Ukrajine?

Dianie na Ukrajine prebíja všetko, je aj našou ústrednou témou, ale život, aj ten legislatívny v&nbsp;Bruseli, ide ďalej. Reagujeme na aktuálnu situáciu aj smernicou Temporary Protection Directive o&nbsp;dočasnej ochrane, ktorá vznikla po vojne v&nbsp;Juhoslávii a&nbsp;doteraz nebola ani raz aktivovaná. Všetci sa zhodli, že teraz je potrebná. Znamená v&nbsp;praxi, že utečenci nemusia prejsť zdĺhavým azylovým procesom, ale je im priznaný štatút odídenca. Je im hneď priznaný prístup na náš pracovný trh, k&nbsp;zdravotnej starostlivosti či na školy pre deti. Veľmi som na to tlačila z&nbsp;pozície koordinátorky výboru pre sociálne veci a&nbsp;zamestnanosť.

Už pred začatím konfliktu sme mali na Slovensku najvyššiu infláciu za posledné roky. Smer búši na vládu, že by mala riešiť, ako z&nbsp;tohto na konci roka vyjdú Slováci. Aj prezidentka volá po pomoci najslabším. Čo je podľa vás prijateľná cena za vojnu u&nbsp;suseda, pochopia všetci, že treba zaťať zuby, utiahnuť si opasky a&nbsp;pomáhať?

Energetická chudoba vzniká, to nevyšlo z&nbsp;hlavy Roberta Fica. Je to termín, ktorý veľmi rezonuje v&nbsp;Európskom parlamente. K&nbsp;obrovskému nárastu cien energií príde. Práve na to sú určené veľké peniaze vo fondoch EÚ. Slovensko bude môcť získať financie nielen zo sociálneho fondu, stimuly a&nbsp;dotácie pre nízkopríjmové rodiny, ktoré budú mať problém platiť za energie. Preto hovorím, že by odpojenie od ruského plynu a&nbsp;ropy bolo únosné. Máme totiž za sebou veľký vankúš peňazí. K&nbsp;Ficovi sa vyjadrovať nebudem, lebo on témy len populisticky zneužíva a&nbsp;Smer sa pre mňa stal stranou, ktorá je za červenou líniou už odvtedy, ako sa stavali ku kovidu. Je však fakt, že nás čakajú ťažké časy a&nbsp;je na členských štátoch, ako si zadefinujú ľudí, na ktorých bude dosah najmarkantnejší. A&nbsp;najmä musia nájsť spôsob podpory tých najzraniteľnejších, peniaze na to sú.

Nezdražuje sa len energia, ale aj potraviny. Pani prezidentka každý týždeň opakuje, ako žijú rodiny s&nbsp;chorými rodičmi, s&nbsp;jednorodičovými domácnosťami alebo mnohopočetné rodiny. Vy ste to opísali v&nbsp;štýle: peniaze sú v&nbsp;Bruseli, ale nepovedali ste, kedy cez ten zložitý systém dostanú ľudia, ktorí to potrebujú najviac, reálnu bankovku do peňaženky.

Vtedy, keď sa zobudia naši ministri. Je to plne v&nbsp;ich kompetencii. To, že na takéto situácie nevieme pružne reagovať, sa ukázalo už pri kovide a&nbsp;pokovidovej pomoci pre firmy aj pre jednotlivcov. Bola to úplná tragédia. Od začiatku som poukazovala na to, ako sa schémami štátnej pomoci prepadávajú rodiny, zraniteľné skupiny. Fatálne sme zlyhali. Celá vláda. Nabaľuje sa to. Nedostatočne sa vyriešila popandemická pomoc. O&nbsp;tom bola moja pamätná tlačovka, keď som poukázala na to, že nečerpáme dosť.

Janka Cigániková sa od vás vtedy dištancovala a&nbsp;Veronika Remišová žiadala, aby ste sa jej za kritiku ospravedlnili. Stojíte si stále za tým?

Doteraz si za tou tlačovkou stojím. Vtedy sme mali možnosť dať peniaze ľuďom aj z&nbsp;Fondu regionálneho rozvoja a&nbsp;IROP - ktorý do dnešného dňa nečerpáme a&nbsp;ešte nám aj doň pribudli peniaze, je pod Remišovou, jej rezort je za to zodpovedný. Nezazmluvnené peniaze sme vtedy mohli presunúť do Európskeho sociálneho fondu - ten je pod ministrom práce Milanom Krajniakom. On mal asi najviac schém pomoci pre rodiny a&nbsp;jednotlivcov. U&nbsp;neho sa peniaze minuli, ale ďalšie peniaze neboli, pretože Remišová sedela na miliardách, ktoré nechcela presunúť inému ministrovi z&nbsp;inej strany. Celý problém teda vznikol čisto pre takúto krátkozrakú politiku.

Roky sme tvrdili, že keď prídeme k&nbsp;moci my, všetko bude iné a&nbsp;podľa mňa sme to v&nbsp;mnohých smeroch úplne pokazili. Mám strach, čo bude s&nbsp;krajinou po ďalších voľbách.

EÚ vyzvala Remišovú dvakrát, aby Slovensko tie peniaze presunulo. Doteraz trvám na tom, že prepadli. Prepadli vo vzťahu k&nbsp;ľuďom. Pomoc pre nich mohla byť dvojnásobná. Bavíme sa tu o&nbsp;1,8 miliardy eur nezazmluvnených peňazí z&nbsp;jej fondov, ktoré sme mohli dať ľuďom. Dnes sa to nabaľuje o&nbsp;energetickú krízu, o&nbsp;to, ako trpia domácnosti. Je len na našich ministroch - na ministrovi hospodárstva, ministrovi práce -, aby vytvorili taký finančný mechanizmus, také stimuly, ktoré ľuďom nedovolia spadnúť do chudoby. Neviem o&nbsp;tom, že by sme dnes už mali zadefinované vôbec niečo také základné ako pojem energetická chudoba, nieto ešte návrhy riešení. Čo sa týka potravín, sú tam mnohé riešenia, napríklad zníženie DPH. Všetko je na vláde. Ak chce teda „babka“ od Banskej Štiavnice vedieť, kde sú tie peniaze, ktoré ju majú vytrhnúť z&nbsp;chudoby, v&nbsp;ktorej uviazla, nech napíše list premiérovi Hegerovi. Máme viac ako sedem miliárd eur nevyčerpaných peňazí zo starého rozpočtu a&nbsp;všetko je to neschopnosť našich ministrov čerpať EÚ zdroje tak, aby to v&nbsp;týchto ťažkých časoch pocítili ľudia. EÚ dáva peniaze, ale toto nie je materská škola, že nám bude presne diktovať, ako si ich vziať, rozdeliť. Dlhodobo čerpáme najmenej z&nbsp;EÚ.

Ako to, veď vydali správu, kde sa hrdia, že od nástupu súčasnej vládnej koalície v&nbsp;marci 2020 do konca minulého roka, teda za rok a&nbsp;deväť mesiacov, vzrástlo čerpanie o&nbsp;3,37 miliardy eur, čiže o&nbsp;68,5 percenta, a&nbsp;miera čerpania sa zvýšila o&nbsp;17,6 percentuálneho bodu.

Ja tu mám informácie z&nbsp;ministerstva financií k&nbsp;31. 12. 2021, programovacie obdobie 2014 - 2020. Sme na chvoste. Čerpáme na úrovni 49 percent, bežne okolo 60 percent. Medzi rokmi 2014 - 2020 sme čerpali asi sedem miliárd eur a&nbsp;teraz máme za dva roky vyčerpať toľko isto. To je mission impossible. Nebudeme čerpať len peniaze zo starého programového obdobia, ale navyše je tu fond obnovy a&nbsp;nové programovacie obdobie. Špajza je plná, len treba nasmerovať peniaze tam, kde majú ísť. Ľudia dennodenne riešia, čo s&nbsp;účtami, a&nbsp;ministri na tých peniazoch sedia. Nedokážu využiť ani historickú možnosť presúvať peniaze medzi jednotlivými fondmi, aby sa pomoc dostala k&nbsp;ľuďom. Keď to EÚ umožnila, na rozdiel od ostatných členských štátov, ktoré to využili, naši si svojimi úradníckymi zadkami sadli na peniaze a&nbsp;povedali - nedám. A&nbsp;tak ľudia nemajú. Paradoxne, práve ukrajinskí utečenci môžu pomôcť Remišovej zachrániť aspoň sčasti čerpanie. Je to absurdné. Poliaci minú každý jeden cent a&nbsp;tá krajina aj vyzerá inak, odhliadnuc od toho, akú majú vládu. Slovensko dlhodobo nie je schopné využívať peniaze, ktoré nám dávajú. Všetci nad tým v&nbsp;Bruseli krútia hlavou, som v&nbsp;kontakte s&nbsp;ľuďmi z&nbsp;Európskej komisie. Je to maslo na hlave tej predošlej vlády, ale dnes najmä Veroniky Remišovej. Teraz prijala zákon, ktorý má byrokraciu zjednodušiť, ale kým vojde do platnosti… Pýtam sa, kde boli doteraz, čo robili dva roky, keď pred voľbami sľubovali, ako nakopnú čerpanie a&nbsp;znížia byrokratickú náročnosť?

Išli by ste do Kyjeva za Zelenským, keby vás pozvali?

Áno, išla by som. Nastúpiť do vlaku, ktorý vás odvezie do krajiny vo vojne, je veľmi silná symbolická vec. Pred lídrami, ktorí to urobili, klobúk dolu. Prísť osobne za prezidentom, ktorý bojuje za svoju krajinu, je veľká vec. Nedoviezli v&nbsp;tom vlaku zbrane ani nešli bojovať s&nbsp;ním, ale symbolicky je to veľké gesto aj smerom k&nbsp;Ukrajincom. Každý deň totiž bojujú aj za naše hodnoty. Prakticky nám získavajú čas. Ak to Putin myslí so svojim plánmi vážne, stále existuje hrozba, že vojna sa rozšíri. Zelenskému za to patrí obdiv a&nbsp;vďaka. A&nbsp;toto bola jedna unikátna možnosť, ako mu obdiv, vďaku a&nbsp;podporu prejaviť - sadnúť do vlaku a&nbsp;ísť mu potriasť rukou do Kyjeva.

Prekvapil vás Eduard Heger svojím rozhodnutím nezúčastniť sa?

Neprekvapil ma. Považujem ho síce za oveľa lepšieho premiéra, akým kedy bol Igor Matovič, ale Eduard Heger nie je typ odvážneho lídra. Ani keď bol poslancom, nebol typom odvážneho politika. On chcel byť s&nbsp;každým za dobre, nikoho neuraziť. Na reprezentatívnu funkciu je to fajn. Ale v&nbsp;časoch, ktoré žijeme, musí mať líder aj inú pridanú hodnotu a&nbsp;to je odvaha. Keď čítam, že v&nbsp;tom Kyjeve bolo Česko, Poľsko, Slovinsko, veľmi mi tam chýba Slovensko. Hľadala som a&nbsp;dočítala som, že Edo Heger cukol.

Vy hovoríte symbol, niektorí vravia, že nezmeškal politické PR. Ukrajincov prekvapilo, že lídri o&nbsp;svojej ceste informovali dopredu, čo asi nebolo najrozumnejšie z&nbsp;hľadiska bezpečnosti. Magda Vášáryová komentovala, že išlo o&nbsp;prapodivnú cestu a&nbsp;že stretnutie mohlo zaťažiť ukrajinské policajné sily, aby chránili troch premiérov.

Neviem, či by mal Putin odvahu zaútočiť na takýto vlak. To je iná kniha ako tá, ktorú si píše s&nbsp;Ukrajinou. Nie som odborník ani na bezpečnosť, ani na diplomaciu. Je možné, že má pani Vášáryová pravdu, ale ja osobne by som do vlaku nastúpila - lebo vaša otázka bola, či áno. Jednoznačne. Je mi ľúto aj ako občianke, aj ako političke, ktorá zastupuje v&nbsp;EÚ Slovensko, že náš Eduard Heger na tom stretnutí chýbal.

Má štyri malé deti, vy tri. Veľa ľudí vo vojne teraz posiela deti do bezpečia aj s&nbsp;matkami. Akú rolu hrá rodina pri rozhodovaní politika? Pri vašom vlastnom?

Samozrejme, také úvahy u&nbsp;mňa hrajú veľkú rolu. Ľudsky mu preto rozumiem, ako matka troch detí to chápem. Ale on nie je len Edo Heger, otec detí. On je lídrom krajiny, je premiér susednej krajiny, ktorá má s&nbsp;Ukrajinou silný vzťah. Vôbec si nemyslím, že išlo o&nbsp;nejaké PR tých troch lídrov. Český premiér Petr Fiala má napríklad tri deti a&nbsp;neviem, koľko majú ostatní, ale ak aj deti nemajú, každý má nejakú blízku rodinu, ktorej by chýbal, keby sa niečo stalo, ako iste aj všetkým hovorila o&nbsp;rizikách spravodajská služba, zvažovali to rovnako ako Eduard Heger. Oni sa rozhodli, on sa rozhodol. Zelenskyj aj jeho žena sú na Ukrajine, jeho deti tiež. Tak sa správa hrdina, líder. Inak, som si istá, že Zuzana Čaputová by do toho vlaku nastúpila.

Ste za výchovu ku kritickému mysleniu, na sociálny sieťach voláte po lepšom vyučovaní v&nbsp;tejto oblasti s&nbsp;hashtagom „dosť bolo Uhríkov“. Nezdá sa vám, že takto mu skôr prihrávate body, odkazujete upozorňujete na to, čo robí?

Obávam sa, že v&nbsp;tomto nezohrávam rolu. Jediný argument, ktorý platí, je, že sa prihováram k&nbsp;nesprávnej bubline. Tá moja už dávno vie, že Milan Uhrík je jedna veľká hanba pre Slovensko. Klopem na dvere tých ľudí, ktorí to dávno vedia, takže asi na to, že o&nbsp;ňom píšem, vydávam zbytočnú energiu. Chcela som len ukázať na jeho dvojtvárnosť. Tu robí ramená, presviedča ľudí, aby neboli ovce, keď nosia rúška, a&nbsp;v&nbsp;lietadle je poslušný, lebo vie, že tam nikoho nezaujíma, že on je nejaký Uhrík zo Slovenska.

Zdá sa vám z&nbsp;Bruselu slovenská domáca politika taká malá?

Nachádzam sa v&nbsp;istej schizofrénii. V&nbsp;Bruseli je to všetko také salónne. Pekne diskutujeme, je to uhladené. Na druhej strane mi tam chýba adrenalín a&nbsp;väčší zmysel boja za niečo. Stále ma lákajú debaty v&nbsp;našom parlamente, hoci tie s&nbsp;ĽSNS a&nbsp;dezolátmi, ruskými trolmi sú stokou, ktorá sa v&nbsp;Európskom parlamente už nenosí. Tu si uvedomujem malosť slovenskej politiky, ale zas niekedy by som sa do nej rada vrátila, lebo na Slovensku, ak niečo dobré prejde, má to zmysel pre krajinu.

V&nbsp;časoch, keď sme tam stáli my, mali sme pocit, že vždy, keď sme sa postavili k&nbsp;rečníckemu pultu alebo sme vystúpili s&nbsp;faktickou poznámkou, bojujeme o&nbsp;budúcnosť tejto krajiny proti hydre, ktorá nám tu vládla. Po smrti Jána Kuciaka to boli neuveriteľné emócie a&nbsp;možno sme mali až taký mesiášsky pocit. Podľa mňa sa nám však vôbec nepodarilo priniesť nádej ľuďom ani zmenu, ktorú sme im sľubovali. Veľmi ma to mrzí. Vystúpila som z&nbsp;SaS, ale nie preto, že by som sa z&nbsp;tých neúspechov chcela vyviniť. Ani nevravím, že všetko, čo urobili, urobili zle, ale mrzí ma, že ľudia majú pocit, že nie je alternatíva. Roky sme tvrdili, že keď prídeme k&nbsp;moci my, všetko bude iné, a&nbsp;podľa mňa sme to v&nbsp;mnohých smeroch pokazili. Veľmi sa bojím, čo bude so Slovenskom po ďalších voľbách. Dnes by som už nemala odvahu povedať „prinesieme vám zmenu“, lebo to nebola pravda.

Takže nejaké vyššie ceny ste si pri nákupoch, pri účtoch nevšimli?

Musím povedať, že dennú starostlivosť o&nbsp;rodinu zabezpečuje manžel.

Ale nie ste taká odstrihnutá, že by ste mi teraz nevedeli povedať, koľko stojí liter mlieka.

U&nbsp;nás na Slovensku? Fúha, úplne presne by som vám to nevedela povedať.

V&nbsp;supermarkete, plnotučné, v&nbsp;škatuli.

To je asi dvojnásobok, ale nie je to dramatické, trafili ste do takého lepšieho biomlieka a&nbsp;bližšie v&nbsp;obchode k&nbsp;Bruselu ako ku Košiciam. Vláda je v&nbsp;polčase vládnutia. Akú známku by ste im dali?

Asi tri mínus. Boli snahy, ktoré sa podarili, iné, ktoré nevyšli. Vládu ťahá zopár ľudí ako Ivan Korčok a Martin Klus. Ministerstvo zahraničných vecí bolo podľa mňa vždy také zaznávané. Dnes podľa mňa je prvé, ktoré sledujeme. Títo dvaja sú ľudia, za ktorých sa nemusíme hanbiť, ani keď prídu do Bruselu. Ich vystupovanie, jazykové znalosti aj to, ako ich vnímajú ostatní. Diplomacia, ktorú prezentuje Korčok, je porovnateľná s inými krajinami. Vylepšujú priemer tejto vlády.

Sú aj iní, ktorí mu pomohli? Ste kamarátka s&nbsp;Braňom Gröhlingom. Sklamal vás v&nbsp;niečom?

Niektoré jeho rozhodnutia počas pandémie som kritizovala. Zatváranie škôl u nás som porovnávala s tým, ako sa k tomu stavali v Belgicku. Sledujem aj to, čo má na tanieri pre reforme vysokých škôl. Čítam to tak, že sa ocitol v podobnej situácii ako Mária Kolíková pri súdnej reforme. Rypli do hniezda ľudí, ktorí spali roky v statuse quo. Keď ich vyrušíte, prinášate zmenu, veľmi sa proti nej bránia. Možno s nimi mohol viac komunikovať, viac ich vtiahnuť do prípravy zákona, ale celkovo Braňo nepatrí medzi najhorších ministrov vo vláde. Takisto ma aktuálne milo prekvapuje minister obrany Naď. Myslím, že na rozdiel od ministra vnútra Mikulca pochopil rezort dobre, aj vďaka štátnemu tajomníkovi Majerovi. Naď vie, na akej je strane, nebojí sa to povedať, rieši veci kontinuálne, nebojí sa, čo si jeho voliči myslia a tak by mal robiť minister. Mikulec je sklamanie od začiatku.&nbsp;

Nicholsonová si nedá pokoj s Remišovou: Špajza je plná, len úradníci zadkami sedia na peniazoch

Výber pre vás

Nicholsonová si nedá pokoj s Remišovou: Špajza je plná, len úradníci zadkami sedia na peniazoch

Súvisiace články

Reportáž spoza leopoldovských múrov: Takto ste najťažšiu väznicu ešte nevideli

FOTO Boris Kollár nachytaný s peknou brunetou v centre Bratislavy: Čo si to naložil do dodávky?

Babyboom v parlamente: Okrem multiotecka Kollára čaká prírastok aj veľký obranca Matoviča

Súhlasíte? Matovičova pravá ruka v parlamente zhodnotila polčas vládnutia ZNÁMKOU

Výber pre vás