Jana Čavojská

Arpád Csuri je prvým mužom Oborína už deviate volebné obdobie. Malú obec v juhovýchodnom cípe Slovenska, len kúsok od ukrajinskej hranice a ešte bližšie k tej maďarskej, vedie od roku 1988. V Oboríne žije 730 ľudí, z toho je približne stovka Rómov v miestnej časti Kucany. Obecný rozpočet teda nie je obrovský. Napriek tomu sa starosta rozhodol vybudovať náučný chodník, ktorý sčasti vedie po drevených lávkach na koloch cez zaplavený nížinný les, zrevitalizovať mŕtve rameno Laborca, postaviť vyhliadkovú vežu, prístavisko, opraviť historický dom so stodolou a urobiť tam malé obecné múzeum, kúpiť člny na elektromotor, bicykle a <a href="https://www.ibo.sk/optika/dalekohlady" target="_blank" rel="noopener">ďalekohľady</a>. Má už aj koč, ešte potrebuje dokúpiť koňa a turisti sa okrem prechádzok, výletu na loďkách a bicykloch budú môcť voziť na koči. Projekt za pol milióna eur.

<h2>Uprostred vody</h2>
Cez Oborín preteká Laborec, Latorica a Ondava. Vytvárajú zaujímavé prírodné prostredie so záplavovým nížinným lesom. Rieky sa tu kedysi kľukatili a keď v nich stúpla hladina vody, slobodne sa rozlievali po krajine. Preto si ľudia domy stavali tak, že ich prispôsobili záplavám. Na dome z roku 1890, kde je dedinské múzeum, to veľmi dobre vidno: stojí na kamennej plošine, na nej je trám a stavba je potom z váľkov, nepálených tehál. Aj keď sa rieky vyliali do okolia, voda nedočiahla až k dverám. Obyvatelia boli v bezpečí. A do stredu dediny, ktorý stojí na vyvýšenom kopčeku, sa dopravovali loďkou.
Arpád Csuri hovorí, že má rád prírodu a už dlho rozmýšľal, ako ju ukázať ľuďom. „Okolo náučného chodníka nie je vlastne nič, len príroda. Človek by ani nemyslel, že to bude pre turistov také zaujímavé,“ usmieva sa. Do projektu cezhraničnej spolupráce sa pustil s maďarským národným parkom Aggtelek.
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/oborinsky-zazrak-mala-obec-vychode-slovenska-vybudovala-pol-miliona-tuto-nadheru" target="_blank" rel="noopener">To je nádhera! V GALÉRII si pozrite, ako vyzerá oborínsky zázrak&gt;&gt;</a></h3>
Náučný chodník na koloch ukazuje návštevníkom prirodzené prostredie záplavového lesa. Začína sa neďaleko kostola. Počas prechádzky sa všade ozývajú hlasy vtákov a žiab. Okolo vidno krásne mohutné stromy. Po zaplavenej časti pokračuje chodník k vyhliadkovej veži a ďalej lesom a po hrádzi k zrevitalizovanému mŕtvemu ramenu, ktoré znovu sprietočnili, a po jeho brehu naspäť k malému parkovisku na začiatku chodníka na koloch. Celý chodník má 3,3 kilometra. Kto chce vidieť prírody viac, môže sa dopredu telefonicky objednať na plavbu loďkou po Latorici. Alebo si za symbolický poplatok požičať bicykel a voziť sa po hrádzach. Obec vyznačila aj cyklocestu.
<h2>Za symbolický poplatok</h2>
Keď sa Arpáda Csuriho pýtajú, či by sa do podobného projektu pustil ešte raz, odpovedá, že asi nie. „Nebolo to jednoduché. Problém je, že takéto projekty sú veľmi komplikované. Akoby sme sami sebe ešte všetko robili ťažším. Musel som urobiť jedenásť verejných obstarávaní. Najprv si viac ako pol milióna požičať v banke a celé to zaplatiť. Potom prišla kontrola a všetko puntičkársky preverovala. Hľadala chyby. Chvalabohu, mali sme všetko v poriadku, až na pár maličkostí, ktoré sme jednoducho odstránili. Až potom peniaze refundujú.“

Keď chodník vlani otvorili, práve prišla pandémia. Ľudia nemohli cestovať, tak začali chodiť po Slovensku. Aj do Oborína. „Teraz ich chodí toľko, až sa niektorí obyvatelia sťažujú, že prišli o svoj pokoj. Cez víkendové dni príde aj tristo ľudí. Minule som narátal 82 áut,“ hovorí Arpád Csuri. Nie všetci turisti sú disciplinovaní. Niečo už aj poškodili. A odhadzovali odpadky. Na trase chodníka boli pritom smetné koše. Starosta ich dal odstrániť. Odvtedy sa situácia zlepšila a ľudia si odpadky odnášajú.
Vstup na chodník aj parkovanie sú zadarmo, rovnako prehliadka múzea. Vystavujú tam okrem expozície tradičnej oborínskej domácnosti artefakty z vykopávok. Táto oblasť je osídlená tisícky rokov. Všetko sú to originály, len soška takzvanej oborínskej Venuše je kópia. Starosta však uvažuje aspoň o symbolickom poplatku za parkovné. „Chodník treba udržiavať, opravovať, natierať. Okolie kosiť. Ľudia chcú aj viac informačných tabúľ...“ Najradšej by bol, keby sa našiel človek, ktorému by obec prenajala za symbolickú sumu koč aj s koňom. „Keby to robil zamestnanec obce, všetky peniaze by išli na odvody. Ja to popri starostovaní nestíham. Ak by sa o to staral súkromník, určite by to prosperovalo.“ Obec už zamestnáva kapitána na plavbu po Latorici a správkyňu, ktorá sa stará o múzeum a požičiava bicykle.
Efekt projektu sa už ukazuje. Práve pred pár dňami skolaudovali novopostavenú reštauráciu. Zvýšil sa aj záujem o kúpu domov a pozemkov v Oboríne. A keď starosta niekam ide, všetci hneď vedia: „Oborín, náučný chodník.“ Nezamestnaných, zapojených do menších obecných prác, je v dedine šesť ľudí. Starosta konštatuje, že pomaly nemá kto kosiť. Ľudia pracujú na družstve a dochádzajú do miest.
<h2>Ochrana namiesto ťažby</h2>
Náučný chodník nie je jediné, čo sa v Oboríne podarilo. Začiatkom roka vyhlásili v rámci Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Latorica prírodnú rezerváciu Oborínsky luh s piatym stupňom ochrany. Aj v tom má prsty Arpád Csuri. Starosta je totiž aj predsedom miestneho urbárskeho spoločenstva. „Hospodárime na 1 200 hektároch, 316 hektárov z toho bol hospodársky les, kde sa ťažilo. Nebolo to však jednoduché. Lesy boli súčasťou CHKO. Okrem toho je to územie európskeho významu, Natura 2000, chránené vtáčie územie. Všetko to má svoje pravidlá, ktoré treba dodržiavať.“ V lese sa nehospodárilo ľahko. Hladina Laborca dokázala stúpnuť za noc aj o jeden a pol metra. Kým zaplavila iba les, stromom to neprekážalo. No ak tam práve bolo nejaké vyťažené drevo, zaliala ho voda, blato. Znehodnotilo sa. „Okrem toho je ten les nádherný. Rastú tam tri storočné duby. Keby sme rúbali, nezostalo by nič. Možno by bolo pre urbariát aj pre našich potomkov výhodnejšie ten les tam nechať,“ uvažoval Csuri.
Návrh na ochranu územia predniesol štyrom stovkám urbárnikov na valnom zhromaždení. Podarilo sa mu ostatných presvedčiť, aby namiesto výnosov z hospodárenia akceptovali vyplácanie kompenzácií od štátu. To, o čo sa márne snažia napríklad na území Tatranského národného parku, dosiahol starosta malej obce pri maďarskej a ukrajinskej hranici.
Lenže vláda prírodnú rezerváciu nevyhlásila a keď urbárnici po prvom roku požiadali o kompenzácie, zamietli im ich. „No, pekne sa to začína, urbárnici ma azda obesia,“ povzdychol si Arpád Csuri. „Potom mi zavolal nejaký štátny tajomník z ministerstva životného prostredia, aby sme boli trpezliví a počkali do konca roka. Nakoniec prírodnú rezerváciu vyhlásili a kompenzácie sme dostali.“
Oborínsky luh sa rozprestiera na druhom brehu Laborca oproti dedine. Z Oborína tam treba ísť dvadsaťdva kilometrov cez najbližší most vo Vojanoch. Vraj to malo aj výhody: Rómovia tam nechodili kradnúť drevo. Je to ďaleko od Oborína aj od akejkoľvek inej obce. Preto sa tam, v medzihrádzovom území Laborca a Latorice, zachovali vŕbovo-topoľové a dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lesy, pravidelne zaplavované vodou. Ide o takzvaný tvrdý luh. Na Slovensku ich už veľa nemáme. Okrem iných vzácnych rastlín je v Oborínskom luhu jedno z najväčších nálezísk zákonom chráneného kostihoja močiarneho.
<h2>Oživenie ramien</h2>
Arpád Csuri už desiatykrát kandidovať nechce. No má ešte veľký sen. Oborínsky luh by si podľa neho zaslúžil, aby ho ukázali turistom. „Náš náučný chodník by sme mohli spojiť s luhom. Chodník by pokračoval až k sútoku Laborca a Latorice. K tristoročným dubom, mohutným topoľom. Záplavy tam prinášajú živiny. Vegetácia má v lete aj tri metre. Žije tam veľa zveri, vzácne živočíchy. Aj veľa komárov... Chodník by mal osem kilometrov a návštevníci by mohli pešiu turistiku spojiť s plavbou loďou.“ Starosta by rád videl sprietočnené aj ďalšie mŕtve ramená, ktorými v okolí dediny kedysi meandrovali rieky. V 50. rokoch minulého storočia však postavili hrádze. Ramená zostali odrezané od hlavného toku riek a vyschli. Roky sa o ne nikto nestaral. Treba ich vyčistiť a v spolupráci s vodohospodármi do nich púšťať vodu, ako to urobili s ramenom blízko kostola.
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/oborinsky-zazrak-mala-obec-vychode-slovenska-vybudovala-pol-miliona-tuto-nadheru" target="_blank" rel="noopener">To je nádhera! V GALÉRII si pozrite, ako vyzerá oborínsky zázrak&gt;&gt;</a></h3>
V Oboríne zakúsili v rokoch 2004 a 2010 rozsiahle povodne. V roku 2010 sa pretrhla hrádza na ľavom brehu Ondavy. Časť obyvateľov museli evakuovať. „Hrádzu mali zvyšovať. Ale nestalo sa. Keby prišla taká istá voda, tak nie sme chránení,“ pripomína starosta svoju ďalšiu starosť. A hoci po viac ako trid siatich rokoch na stoličke starostu sa v budúcich voľbách už kandidovať nechystá, v hlave má stále veľa plánov. Napríklad na ubytovanie priamo v obci. Už kúpili a zrekonštruovali polyfunkčný dom. Stačí nájsť peniaze na jeho zariadenie.

Oborínsky zázrak: Malá obec na východe Slovenska vybudovala za pol milióna túto nádheru!

Výber pre vás

Oborínsky zázrak: Malá obec na východe Slovenska vybudovala za pol milióna túto nádheru!

Súvisiace články

Opatrovateľ hlucháňov: „Ruky mám krvavé, nohy tiež,“ usmieva sa Marián Figura

FOTO Oživená história: Bez týchto mašiniek by Tatry neboli tým, čo sú!

FOTO Svet v malom: Hrali ste sa s takýmito hračkami? Ak áno, už nie ste práve najmladší

FOTO Štetcom proti skaze: Strastiplná záchrana pokladov jasovského kláštora

Výber pre vás