V slabej chvíli priznal rodine vraždu a prišlo ultimátum: Buď sa sám udáš, alebo ťa udáme my

Otec Cyntie: Keď večer zaspávam, myslím na to, čo musela dcéra vytrpieť a cítim strašnú bolesť

Otec zavraždenej Cyntie bez obalu: Nech ten potkan zhnije v base. Aby sme zase mohli žiť

Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Stretli sme sa v&nbsp;štúrovskej kaviarni neďaleko cintorína v&nbsp;predvečer pohrebu jeho milovanej dcéry, matky dvoch detí, ktorej vrah najprv urobil zo života peklo a&nbsp;potom jej ho surovo vzal – kusom lana omotaným okolo jej krku. „Tu, v&nbsp;byte nad nami, Cyntia nejaký čas bývala so svojím malým synčekom. Keď bolo ešte dobre, keď sa po materskej znovu chystala rozbehnúť športovú kariéru,“ zamyslene povie Tibor Simsik a&nbsp;sťažka dosadne na pohovku vedľa nás.

Na videách, ktoré obleteli internet, pôsobí ako vyrovnaný silný muž, pri našej otázke sa však trpko pousmeje. „To je klam, potláčam emócie, aby som všetko dokázal zvládnuť. Ale večer, keď zaspávam, sa im neubránim. Myslím na dcérku, na to, čo si musela vytrpieť, a&nbsp;cítim strašnú bolesť.“ Ešte do dnešného predpoludnia (piatka 26. 7.) s&nbsp;manželkou tŕpli, ako dopadne proces na trnavskom súde. Či Cyntiinho partnera neprepustia a bude sa môcť znova priblížiť k&nbsp;deťom, ktorým s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou zavraždil mamu. Až po oznámení, že naňho uvalili kolúznu väzbu, im spadol kameň zo srdca. „Lenže on sa odvolal, tá hrozba tu stále je,“ upozorňuje Tibor. „Nie, teraz sa nesmiem zlomiť, nemôžem dopustiť, aby prišiel do styku so štvorročnou Miou, ktorá je aj jeho dcéra. Preto sa držím, poskytujem rozhovory a&nbsp;upozorňujem na to, aký je nebezpečný človek. Aby polícia, súdy i&nbsp;verejnosť mali všetky dôkazy, aby sa to celé čo najskôr skončilo a&nbsp;ten potkan zhnil v&nbsp;base. Aby sme mohli znovu začať žiť.“

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/otec-cyntie-ked-vecer-zaspavam-myslim-to-co-musela-dcerka-vytrpiet-citim-strasnu-bolest" target="_blank">Úspešná a sama</a>

V&nbsp;rozhovore sa otec vracia do starých čias, keď sa s&nbsp;manželkou tešili z&nbsp;úspechov svojich dvoch zdravých a&nbsp;šikovných dcér. Cyntia (†32) zažiarila v&nbsp;hádzanárskom tíme už ako deväťročná a&nbsp;jej talent si všimli v&nbsp;Budapešti. A&nbsp;tak v&nbsp;ôsmom ročníku zasadla do lavíc tamojšej športovej základnej školy. V&nbsp;maďarskej metropole absolvovala aj športové gymnázium a&nbsp;pokračovala do prvoligového hádzanárskeho tímu v&nbsp;Debrecíne. „Vystriedala niekoľko klubov, kým sa doma v&nbsp;Štúrove stretla s&nbsp;prvou veľkou láskou,“ pokračuje Tibor. „Vtedy sa im narodil Dominik. Žiaľ, s&nbsp;partnerom sa rozišli a&nbsp;ona po materskej pokračovala v&nbsp;športovej kariére v&nbsp;Maďarsku.“

Bol to trochu kočovný život, no ona bola bojovníčka. Odmietala využiť ponuku rodičov, aby dieťa ponechala u&nbsp;nich, kým sama bude zápasiť v&nbsp;turnajoch v&nbsp;zahraničí. Nedokázala sa od neho odtrhnúť, všetko prežívali spolu. „Vytvorili si výnimočný vzťah, sami v&nbsp;cudzom svete, odkázaní jeden na druhého. Niekedy to bolo náročné, musela využiť i&nbsp;služby opatrovníčky, no myslím si, že práve tie drobné úskalia ich ešte viac zblížili. Stalo sa z&nbsp;nich milé dobre zladené duo.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/otec-cyntie-ked-vecer-zaspavam-myslim-to-co-musela-dcerka-vytrpiet-citim-strasnu-bolest" target="_blank">Chmúrna predtucha</a>

Až prišiel rok 2019, keď Cyntia pôsobila v&nbsp;mestečku Csurgó, zhruba tristo kilometrov od Štúrova. Sociálne siete však vzdialenosti nepoznajú a&nbsp;práve tam si ju vyhliadol bývalý príslušník Kriminálneho úradu finančnej správy Juraj Csiffary. Začali si písať a&nbsp;zakrátko došlo k&nbsp;osobnému stretnutiu. „Všetko sa začalo kaziť a&nbsp;myslím si, že vtedy si Cyntia podpísala ortieľ smrti,“ uvažuje jej otec. „Ona bola zlaté dievča, citlivá, dôverčivá duša, ktorá v&nbsp;každom hľadala hlavne to dobré. Nemohla postrehnúť, aký netvor sa v&nbsp;ňom ukrýva. Veď sa mu podarilo obalamutiť aj mňa! Prvé dva roky som ho mal dokonca rád. No potom som si začal všímať, že je to vypočítavý narcistický typ, ktorý vždy stavia seba a&nbsp;svoje záujmy na prvé miesto. Len moja manželka ho prečítala hneď v&nbsp;prvý deň. Povedala mi: ,Toto nedopadne dobre.‘“

Spočiatku to tak nevyzeralo. Keď si Juraj hádzanárku so synom priviedol do pekného domčeka v&nbsp;obci pri Dunajskej Strede, zdalo sa, že je všetko v&nbsp;poriadku. „Až neskôr vysvitlo, že útulné obydlie získal z&nbsp;pôžičky bývalej partnerky. Tá ho opustila, on úver nesplácal, dlhy sa kopili a o&nbsp;dom prišiel,“ dáva Tibor dohromady čriepky informácií, ktoré sa k&nbsp;nemu postupne dostávali.

Čerstvému páru hodili záchranné lano Jurajovi rodičia. Poskytli im bývanie vo svojej nehnuteľnosti vo Veľkom Mederi aj možnosť zarábať na apartmánoch, ktoré k&nbsp;nej patrili. Onedlho sa dvojici narodila dcéra Mia a&nbsp;už štvorčlenná rodinka mala k&nbsp;dispozícii prakticky všetko, čo potrebovala. No, ako hovorí Cyntiin otec, z&nbsp;Csif­faryho sa vykľul nielen ostrieľaný manipulátor, ale aj povaľač, ktorý sa v&nbsp;žiadnej práci dlho neohrial. Nakoniec nerobil nič. Pár stoviek výsluhového dôchodku a&nbsp;sezónne príjmy z&nbsp;ubytovacích priestorov im nemohli stačiť. Navyše rástli dlhy za nezaplatené energie. Keď to videli Jurajovi rodičia, povedali dosť, apartmány im zase vzali a&nbsp;oni zostali prakticky bez prostriedkov.

„Cyntia sa občas posťažovala mame, že to s&nbsp;partnerom nemá ľahké, no vždy dodala, že ho stále ľúbi. Po čase som sa dozvedel, že ju nikam nepúšťal, musela sa starať o dom, o neho o deti. V&nbsp;istom zmysle mu robila slúžku. Dochádzalo medzi nimi k&nbsp;hádkam, niekoľkokrát ju zbil, hrozil jej smrťou. Dcérka všetko nahrávala, takže máme z&nbsp;tých incidentov zvukové záznamy aj fotografie jej dobitej tváre. Asi sa pripravovala na najhoršie, pretože ich nedávno zverila svojej sestre so slovami: ,Ak sa mi niečo stane, odovzdaj to na polícii.‘“

Už aj ona cítila, že odchod je jediné riešenie, no vedela, že by jej nedovolil vziať si Miu. „Prechovával k&nbsp;nej doslova opičiu lásku. Rozmaznával ju, kŕmil... Štvorročné dieťa! Napriek tomu Cyntia hľadala cestu, ako sa z&nbsp;nezdravého vzťahu vymaniť, vybavovala si prácu, aby výchovu sama utiahla, a&nbsp;aj my sme boli pripravení pomôcť. Žiaľ, už to nestihla,“ skonštatuje utrápený otec. Možno práve jej plán na zásadnú zmenu bol dôvod, prečo v&nbsp;stredu 17. júla skončila uškrtená a&nbsp;zabalená v&nbsp;piatich vrstvách igelitu vo vodovodnej šachte. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

O&nbsp;nezdravom vzťahu 44-ročného muža k&nbsp;dievčatku nám hovoria aj niektorí obyvatelia Veľkého Medera. Ďalší, vrátane susedov, ktorých sme oslovili a&nbsp;vedľa ktorých žili partneri takmer štyri roky, zase priznávajú, že ich poznali len zbežne. „Ju som videla sporadicky, jeho častejšie. Ráno pravidelne vozil deti do školy a&nbsp;škôlky, vždy slušne pozdravil. Nemôžem o&nbsp;ňom povedať nič zlé, pripadalo mi, že by ani muche neublížil. Preto bol pre mňa šok, keď som sa dozvedela, čo sa stalo,“ stručne zhrnie staršia dáma. Jej názor je v&nbsp;menšine. Skôr počúvame o&nbsp;sporoch, výčitkách, že Juraj nikde nerobí, o&nbsp;jeho údajnom gamblerstve a&nbsp;užívaní narkotík.

„Už keď pracoval na colnici, kolegovia o&nbsp;ňom hovorili, že je divný. Aj že odtiaľ neodišiel dobrovoľne,“ dozvedáme sa od hostí v&nbsp;neďalekej záhradnej reštaurácii. „Problém bol možno aj v&nbsp;tom, že ho rodičia dlho chránili pred realitou života, poskytli mu všetko. Asi si na to zvykol.“ Ojedinele zaznejú aj obavy z&nbsp;jeho návratu. Z&nbsp;toho, že by sa mohol dostať na slobodu a&nbsp;ublížiť niekomu ďalšiemu.

Málokto pochybuje, že za strašným činom stojí Juraj Csiffary. Nakopilo sa príliš veľa indícií, ktoré naňho ukazujú. O&nbsp;viacero z&nbsp;nich sa postaralo dobrovoľnícke združenie Občianska stráž SR, sídliace pár domov od miesta, kde dvojica žila. Vzniklo pred piatimi rokmi a&nbsp;jeho vyše tridsať členov sa odvtedy zapojilo do zhruba 220 pátracích akcií, zväčša v&nbsp;spolupráci s&nbsp;políciou. Bez nároku na odmenu. Predseda Kristián Szedlák nám tvrdí, že zo svojho podnikania investoval do vybavenia takmer stotisíc eur. „Moje možnosti však nie sú neobmedzené, a&nbsp;tak na chod organizácie prispievajú aj naši členovia či priaznivci. Vyslovene platíme za to, aby sme mohli pomáhať,“ hovorí s&nbsp;úsmevom. Dnes združenie disponuje kvalitnými termodronmi, miniponorkami, terénnymi vozidlami, sonarmi, záchrannými člnmi a&nbsp;ďalšou technikou, ktorá pomohla aj pri pátraní po tele zavraždenej Cyntie.

Priebeh päťdňového pátrania sa premlel už viacerými médiami, pripomeňme si len to najpodstatnejšie. Hneď na druhý deň, keď bolo jasné, že zmiznutie mladej mamičky nie je prirodzené, zverejnilo občianske združenie na sociálnej sieti informáciu o&nbsp;jej nezvestnosti. Správu videlo viac ako 250-tisíc ľudí, no nikto nezareagoval. Popritom ju sami hľadali – na tereniakoch, štvorkolkách, pýtali sa v&nbsp;okolí. Nič. To nebolo normálne a&nbsp;Kristián dospel k&nbsp;názoru, že Cyntia s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou dom vo Veľkom Mederi vôbec neopustila. Keď však žiadal Juraja, aby obydlie mohli prezrieť, odmietol. Vraj on aj polícia to už urobili a&nbsp;nič nenašli. Podozrenie rástlo, a&nbsp;tak sa šéf občianskej stráže rozhodol pre niekoľko chytákov. „Najprv som sa ho spýtal, či náhodou nemá lano. On to poprel, hoci sme ho s&nbsp;dronom zaznamenali pohodené na jeho dvore. Potom som na internete zverejnil informáciu, že videli osobu podobnú Cyntii, ako stopuje na ceste, a&nbsp;vymyslel som si, že mala so sebou špecifický ruksak. Samozrejme, Csiffary sa hneď začal zaujímať, a&nbsp;tak som ho požiadal, aby prehliadol dom a&nbsp;zistil, či fiktívny ruksak nechýba. Zakrátko mi telefonoval, že práve taká batožina skutočne zmizla. Vtedy bolo úplne zrejmé, koľko bije, a&nbsp;tieto indície sme posunuli polícii.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Juraj musel byť zúfalý aj preto, že dobrovoľníci pred jeho dom postavili hliadku, takže sa mŕtvoly nevedel nijako zbaviť. A&nbsp;definitívne ho dorazilo nedeľné stretnutie s&nbsp;bratrancom, sesternicou a&nbsp;s&nbsp;ich partnermi, o&nbsp;ktorom nám porozprával opäť Tibor Simsik. „Priamo na neho zaútočili otázkou: ,Ďuri, čo si tomu dievčaťu urobil?‘ Vtedy sa zosypal a&nbsp;priznal, že Cyntiu uškrtil. Ženy s&nbsp;plačom utiekli do vedľajšej miestnosti, muži sa na neho najprv vykričali a&nbsp;potom mu dali ultimátum. Buď sa do hodiny sám udá, alebo ho udajú oni. Dokonca pred budovu polície v&nbsp;Dunajskej Strede prišli skontrolovať, či tam skutočne príde.“

Prišiel. Ešte v&nbsp;nedeľu, neskoro v&nbsp;noci. Ibaže priznanie si rozmyslel. Tvrdil, že partnerku našiel obesenú, spanikáril, zabalil ju do igelitu a&nbsp;schoval. Najprv do vodovodnej šachty pod ihriskom, kde sa hrávali ich deti, potom ju presunul do apartmánu v&nbsp;rodičovskom dome. Preto sa príbuzní rozhodli vypovedať a&nbsp;zopakovať jeho slová pred vyšetrovateľom. „Úplne sa od Juraja dištancovali,“ spomína Tibor. „Povedali mi, že pre nich už neexistuje. Sú to dobrí ľudia, s&nbsp;takým strašným tajomstvom by nevedeli žiť.“ Ich výpoveď zrejme definitívne viedla k&nbsp;rozhodnutiu sudcu umiestniť Csiffaryho do kolúznej väzby.

Malá Mia udalosti príliš neregistrovala, no dráma zasiahla deväťročného Dominika. Ten počas pátrania netušil, čo sa s&nbsp;jeho mamou stalo, na otázky mu nikto neodpovedal. Keď však minulý pondelok prišla informácia o&nbsp;jej násilnom skone, Tibor s&nbsp;manželkou stáli pred dilemou, ako mu desivú správu oznámiť. „Spojili sme sa so&nbsp;psychologičkou a&nbsp;tá nám odporučila hovoriť priamo, len pravdu a&nbsp;nič nezatajovať. Tak sme chlapca posadili k&nbsp;stolu a&nbsp;otvorene povedali, že mu zomrela mamička. Buchol do stola, rozplakal sa a&nbsp;utiekol do izby. Potom sme už museli na more otázok odpovedať . Bez vykrúcania. Zostali sme mu oporou, pomáhali mu zvládať traumu.“

K&nbsp;tomu patril aj sobotňajší pohreb. Hoci si Cyntia želala, aby ju po smrti spopolnili, psychologička to neodporučila. „Dôrazne nám povedala, aby sme to nerobili. Chlapec musí vidieť, že jeho mama stále niekde je, že ju niekam uložia, aby to dokázal pochopiť, prijať, aby sa s&nbsp;ňou mohol naposledy rozlúčiť.“

V&nbsp;sobotu sa hrob nad nešťastnou ženou zavrel, sviečky pred bránou apartmánového domu vo Veľkom Mederi dohoreli, kvety uschli. Smútok a&nbsp;bolesť však v&nbsp;srdci jej najbližších zostanú dlho. Možno navždy. Aj dve nevinné deti. Budú potrebovať všetku lásku, ktorú im starkí dokážu dať. A&nbsp;to si Tibor uvedomuje.

„Viem, že keď sa to celé skončí, všetko na nás naplno doľahne. Rátam aj s&nbsp;odbornou pomocou. Ten pocit prázdnoty, obrovskej straty a&nbsp;nekonečného žiaľu budeme musieť s&nbsp;manželkou prekonať, aby sme mohli Dominika a&nbsp;Miu plnohodnotne vychovávať. Dať im všetko, čo potrebujú. Zatiaľ nás drží aj vedomie, že množstvo ľudí stojí pri nás. Nikdy by sme si nemysleli, že sa na Slovensku zdvihne taká obrovská vlna podpory. Za to sme všetkým vďační. Veľmi, veľmi pekne ďakujeme."

Polícia v&nbsp;utorok 23. júla začala trestné stíhanie pre prečiny usmrtenia a&nbsp;hanobenia mŕtveho v&nbsp;súvislosti s&nbsp;prípadom ženy nájdenej bez známok života v&nbsp;meste Veľký Meder v&nbsp;okrese Dunajská Streda. Po súhlase prokurátora zadržali 44-ročného muža a&nbsp;umiestnili ho v&nbsp;cele policajného zaistenia.
Už na ďalší deň ho vyšetrovateľ na základe získaných informácií a&nbsp;zaistených dôkazov obvinil z&nbsp;obzvlášť závažného zločinu vraždy, za ktorý mu v&nbsp;prípade dokázania viny môže hroziť trest odňatia slobody na 25 rokov až doživotie.
V&nbsp;piatok 26. júla sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava po vyše dvojhodinovom pojednávaní rozhodol, že obvinený bude stíhaný vo väzbe. Kolúzny dôvod väzby je založený na obave z&nbsp;možného ovplyvňovania svedkov, preventívny pre obavu z&nbsp;pokračovania v&nbsp;trestnej činnosti.
Obvinený podal proti rozhodnutiu sťažnosť. O&nbsp;tej bude rozhodovať Krajský súd v&nbsp;Trnave.

V slabej chvíli priznal rodine vraždu a prišlo ultimátum: Buď sa sám udáš, alebo ťa udáme my

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás

V slabej chvíli priznal rodine vraždu a prišlo ultimátum: Buď sa sám udáš, alebo ťa udáme my

Autor článku

Peter Galan

Súvisiace články

Sirota východu: Mohla patriť ku klenotom nášho kúpeľníctva. Namiesto toho v nej skapal pes

Dobrodruh z Košíc: Za ozbrojenú ochranku v nebezpečných oblastiach platil 500 dolárov denne

Kuriozity týždňa: Balónom na kraj vesmíru, bláznivé umenie v Amerike i lietajúce žabky v objatí

Dostane Paci Pac baci bac? Predstavitelia Starej Bystrice sa vraj budú problémom vážne zaoberať

Zaujímavosti zo sveta: Humanoid za volantom, svadba súrodencov aj čierňava nad Amerikou

Výber pre vás