Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Koronavírus zabíja nielen ľudí, ale aj ekonomiku. Svetové finančné trhy sa otriasajú, ceny akcií klesajú, obrovské straty pociťuje cestovný ruch, doprava, služby, kultúra, výrobné sektory takmer v každej krajine. Fabriky obmedzujú alebo úplne zastavujú produkciu, počet nezamestnaných pomaly, ale isto rastie. Už aj u nás.

Podľa manažéra investičnej skupiny Infinity Capital Strategies Petra Bálinta utlmenie ekonomiky by síce prišlo tak či tak, vzhľadom na&nbsp;tvrdé opatrenia v&nbsp;súvislosti s&nbsp;pandemickým šírením koronavírusu nás však čaká nielen hlboká recesia, ale ak sa neurobia rozsiahle plošné opatrenia, hrozí nám depresia podobná tej v&nbsp;tridsiatych rokoch minulého storočia v&nbsp;USA.

Epidémia zaútočila v&nbsp;čase, keď bola ekonomika najzraniteľnejšia, globálne škody môžu dosiahnuť až bilión dolárov a&nbsp;kúpna sila obyvateľstva sa vo všeobecnosti výrazne zníži. Sen o&nbsp;hospodárskom raste vystriedali obavy z&nbsp;bankrotov a&nbsp;chudoby. Svet skrátka zmení svoju tvár a&nbsp;nielen bežných ľudí, ktorí aj v&nbsp;„normálnych časoch“ živorili od&nbsp;výplaty k&nbsp;výplate, čakajú zrejme veľmi ťažké časy.

Podľa vzoru zahraničia aj slovenské fabriky utlmujú výrobu alebo ju dočasne prerušujú. Mnohí zamestnanci sedia doma s&nbsp;otázkou, čo ich čaká. Najviac to cítiť v&nbsp;prípade automobiliek, ktoré sú hlavným pilierom našej „prosperity“.

Najprv zavreli brány všetky tri závody Volkswagenu, nasledoval Peugeot, Jaguar a&nbsp;posledný silný hráč automotive - žilinská Kia - poslal svojich ľudí domov minulý pondelok. Predbežne na&nbsp;dva týždne. Čo však potom?

Vírus je stále na&nbsp;vzostupe a&nbsp;aj ak budeme veriť optimizmu populárneho slovenského infektológa profesora Krčméryho, lekára s&nbsp;bohatými skúsenosťami z&nbsp;lokalít zasiahnutých epidémiami SARS, MERS, cholery či eboly, najskôr sa vražednej pliagy zbavíme koncom mája. Dva mesiace je presne ten čas, na&nbsp;ktorý majú, podľa ekonómov, silné, zdravé firmy rezervy a&nbsp;dokážu zamestnancom platiť časť mzdy. Obvykle šesťdesiat percent.

Zatvorenie veľkých výrobných spoločností nevyhnutne vytvára reťazovú reakciu a&nbsp;likviduje dodávateľov. Len v&nbsp;našom automobilovom odvetví je ich vyše 340. To je viac ako stopäťdesiattisíc ľudí, ktorí môžu dočasne zostať bez príjmu alebo úplne bez práce.

Celkovo je epidémiou priamo ohrozených viac než 15-tisíc firiem. Niektoré už skončili, zhruba polovica hlási, že bez pomoci štátu neprežijú.

V&nbsp;súčasnej situácii preto neprekvapuje, že podnikatelia hľadajú všemožné kľučky, ako ušetriť. Aj nelegálne. Šéf občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc registruje stovky sťažností, podnetov a&nbsp;otázok od&nbsp;občanov, ktorí netušia, kde je hranica medzi krízovým prístupom a&nbsp;porušovaním zákona.

„Zamestnávatelia pracovníkom nariaďujú dovolenky, pričom nedodržujú 14-dňovú lehotu na&nbsp;jej oznámenie,“ vypočítava. „Dávajú na&nbsp;výber - buď dovolenka, alebo neplatené voľno. Prípadne ich posielajú k&nbsp;lekárovi, aby si vybavili práceneschopnosť. Ďalší im jednoducho oznámia, že krátia pracovný čas, a&nbsp;žiadajú ich, aby podpísali dodatok k&nbsp;zmluve. Ak odmietnu, kričia na&nbsp;nich, že musia, že je výnimočný stav a&nbsp;nepodpísanie je trestný čin! Prípadne nariaďujú prácu z&nbsp;domu, ale s&nbsp;nižšou mzdou.“

To je len stručný výber praktík, ku ktorým sa majitelia uchyľujú. Nájdu sa spoločnosti, ktoré pracovníkom dávajú náhradnú robotu. Neraz takú, ktorá nemá nič spoločné s&nbsp;ich profesiou či pracovnou zmluvou. Nemusia ju prijať, ale alternatívou môže byť aj úrad práce.

„Je úplne zrejmé, že teraz sme na&nbsp;jednej lodi a&nbsp;krvácať budú všetci. Aj podnikatelia. Preto by zamestnanci mali zvážiť, či budú trvať na&nbsp;presnej litere zákona alebo spoločne so zamestnávateľmi budú hľadať férový kompromis,“ uzatvára Kuruc, ktorý je presvedčený, že v&nbsp;podnikoch, kde fungovalo zdravé pracovné prostredie a&nbsp;optimálne vzťahy, sa vždy dá dohodnúť tak, aby boli v&nbsp;rámci možností všetci spokojní.

Aj keď sa k&nbsp;nám z&nbsp;prostredia automotive doniesli hlasy, ktoré nutnosť zatvorenia firiem spochybňujú a&nbsp;tvrdia, že zbytočne umelo vyrábame mnohomiliónové straty v&nbsp;období, keď je na&nbsp;celom Slovensku len niekoľko stoviek infikovaných, generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu Ján Pribula tvrdí, že tento krok nebol predčasný.

„Výrobné závody na&nbsp;Slovensku sú súčasťou nadnárodných koncernov a&nbsp;ich predstavitelia majú aj praktické skúsenosti s&nbsp;tým, ako sa vírus prejavuje, šíri a&nbsp;ako to ovplyvňuje pracovné procesy. Využitím týchto poznatkov a&nbsp;zároveň ako prejav zodpovednosti za&nbsp;zdravie zamestnancov pristúpili k&nbsp;zastaveniu výrob. Ich rozhodovanie by bolo možno jednoduchšie, keby boli dostupné prostriedky osobnej ochrany a&nbsp;dezinfekčné prípravky, aby sa minimalizovali možnosti vzájomného nakazenia. Žiaľ, vzhľadom na&nbsp;pandemický priebeh epidémie ich je na&nbsp;celom svete nedostatok.“

Myslí si, že situácia nebola zvládnutá hlavne na&nbsp;úrovni Európskej únie. V&nbsp;priestore jednotného otvoreného trhu s&nbsp;voľným pohybom osôb nemôžeme v&nbsp;takýchto situáciách pripustiť rozhodovanie o&nbsp;zásadných opatreniach na&nbsp;úrovni vlád členských štátov. Je presvedčený, že bolo treba a&nbsp;musí sa postupovať spoločne a&nbsp;koordinovane.&nbsp;

Pravdou je, že u producentov automobilov zďaleka nejde len o ohrozenie zdravia pracovníkov. Problém majú s dodávkami aj odberateľmi. Volkswagen Slovakia dokonca predĺžil prerušenie výroby až do Veľkej noci. Dôvodom je podľa jeho hovorkyne "pretrvávajúci klesajúci dopyt po vozidlách a obmedzenia v dodávateľskom reťazci". Do opätovného rozbehu výroby sa nehrnú ani ďalší hráči v tomto odvetví.

Nikola Richterová zo spoločnosti Profesia zdôrazňuje, že naďalej sú najohrozenejšie spoločnosti, ktoré pôsobia v&nbsp;cestovnom ruchu, gastre, eventové skupiny či kamenné obchody so sortimentom nepatriacim do&nbsp;skupiny nevyhnutných vecí pre život. Podnikatelia, ktorí môžu, aspoň čiastočne vykrývajú straty predajom cez internet. „Už teraz vnímame obavy zamestnávateľov, že pri ozdravovaní budú musieť ohlásiť aj prepúšťanie. Na&nbsp;druhej strane máme odvetvia, ktoré prosperujú. Napríklad obchody s&nbsp;potravinami nevyhnutne potrebujú prijímať stovky nových ľudí.“

To však nič nemení na&nbsp;skutočnosti, že celkovo práce ubúda. „Ešte nedávno sme informovali o&nbsp;tom, ako firmy na&nbsp;Slovensku zvyšujú počet voľných miest a&nbsp;prakticky jediné problémy, ktoré riešili, bol nedostatok pracovnej sily. Viaceré preto naliehali, aby mohli prijímať aj zamestnancov z&nbsp;tretích krajín. Dnes je všetko inak a&nbsp;dá sa predpokladať, že miera nezamestnanosti porastie.“

Ako dodáva, mimoriadna situácia zasiahla nepripravený podnikateľský sektor takmer na&nbsp;celom svete rovnako. Rozdiel je v&nbsp;tom, že v&nbsp;zahraničí sa o&nbsp;podpore podnikateľov rozpráva v&nbsp;súčasnosti viac.

Na&nbsp;porovnanie, napríklad v&nbsp;USA registrujú najvyššiu nezamestnanosť za&nbsp;posledné štyri desaťročia, v&nbsp;Nórsku vyletela z&nbsp;dvoch percent takmer na&nbsp;jedenásť. U&nbsp;nás? Odhady Národnej banky Slovenska rátajú s&nbsp;prírastkom až 130-tisíc nových nezamestnaných. Toto číslo môžu ešte dramaticky zvýšiť ľudia, ktorí stratili prácu v&nbsp;zahraničí a&nbsp;vracajú sa domov.

O&nbsp;tom, že výkon našej ekonomiky citeľne klesne, dnes už niet pochýb. Odborníci opatrne hovoria o&nbsp;šiestich až desiatich percentách. Situácia sa však mení zo dňa na&nbsp;deň a&nbsp;s&nbsp;úplnou istotou sa nedá tvrdiť prakticky nič. Nie všetci sú však pesimisti. Niektorí naznačujú, že po&nbsp;doznení vírusu by sa situácia mohla relatívne rýchlo vrátiť do&nbsp;pôvodných koľají.   

„Covid-19 okrem iného spôsobuje ponukový a&nbsp;dopytový šok, narušenie distribučných sietí po&nbsp;celom svete, čo môže smerovať k&nbsp;recesii,“ hovorí analytik Inštitútu zamestnanosti Alexej Dobroľubov. „Najviac je zasiahnutý maloobchod s&nbsp;výnimkou potravín, výrobu ukončili automobilky a&nbsp;ich dodávatelia, trh s&nbsp;nehnuteľnosťami je tiež prakticky zamrznutý. Podobný osud postupne čaká väčšinu sektorov, azda okrem zdravotníctva, poľnohospodárstva či potravinárstva.“

Ako pokračuje, podniky, ktoré nechávajú ľudí doma a&nbsp;platia im časť mzdy, postupujú správne, pretože udržať si zamestnancov do&nbsp;času, než sa prevádzky opäť rozbehnú, je ekonomickejšie a&nbsp;sociálnejšie. Otázka je, ako dlho vydržia.

„Malá reštaurácia môže počítať maximálne týždne, veľká, zisková fabrika s&nbsp;podporou bánk niekoľko mesiacov. Podstatné je udržať ich aj s&nbsp;pomocou vlády čo najdlhšie v&nbsp;kondícii, schopné čo najskôr obnoviť výrobu. Treba pripomenúť, že na&nbsp;Slovensku tvoria malé a&nbsp;stredné podniky zhruba dve tretiny zamestnanosti. Preto na&nbsp;ich prežitie nesmieme zabúdať. Budú najdôležitejšie pre rýchlu sanáciu tejto katastrofy.“

Nepopiera, že stabilizácia bude trvať nejaký čas, predpokladá však, že obnova príde pomerne rýchlo a miera nezamestnanosti sa vráti do predkrízových čias. „Žiaľ, Slovensko, ale aj ostatné svetové ekonomiky si budú musieť požičať na&nbsp;fiškálne stimuly - zvýšenie verejných výdavkov, prípadne znižovanie daní. To budeme musieť splácať do&nbsp;budúcnosti.“

Analytik INESS Radovan Ďurana je v&nbsp;tomto smere skeptickejší. „Problém súčasného stavu spočíva aj vo veľkej miere zadlženosti, ktorú v&nbsp;uplynulom období stimulovali centrálne banky,“ reaguje na&nbsp;naše otázky. „Je preto otázne, či predchádzajúci hospodársky rast stál na&nbsp;pevných nohách.“

Ako pokračuje, vzhľadom na&nbsp;negatívny výhľad situácie v&nbsp;Nemecku, Rakúsku, vo Francúzsku či v&nbsp;Spojenom kráľovstve, čo sú naši hlavní obchodní partneri, problémy nepominú v&nbsp;horizonte týždňov, ale mesiacov. „Keďže ekonomika Európskej únie    mala isté problémy už pred koronavírusom, nepredpokladám, že sa dočkáme prudkého a&nbsp;rýchleho oživenia.“

Dodáva, že vláda by mala spolupracovať so súkromným sektorom a&nbsp;umožniť čo najvyššiu flexibilitu, aby si dlžníci a&nbsp;veritelia mohli v&nbsp;maximálnej miere pomôcť sami.

Slovensko je z&nbsp;pohľadu občanov jednou z&nbsp;najzadlženejších krajín Európy. Mnohí majú niekoľko pôžičiek, hypotéky, exekúcie, nedoplatky v&nbsp;zdravotnej i&nbsp;sociálnej poisťovni, čo z&nbsp;rodinných rozpočtov neraz ukrajuje viac než polovicu. K&nbsp;tomu treba prirátať obyvateľov žijúcich z&nbsp;minimálnej mzdy, ktorí ledva stačia uspokojiť najnutnejšie potreby aj v&nbsp;„dobrých časoch“.

Náhly výpadok pravidelného príjmu ich ľahko môže dostať na&nbsp;hranicu chudoby. Nehovoriac o&nbsp;tom, že stratia schopnosť uspokojiť nároky veriteľov a&nbsp;bez pomoci štátu bude už aj tak extrémne vysoký počet exekúcií rásť.

Milan Kuruc z&nbsp;Pracujúcej chudoby vidí jedinú cestu: „Banky musia dlžníkom splátky na&nbsp;čas odpustiť. Buď na&nbsp;príkaz štátu, alebo si ľudia vybavia odklad individuálne. Vláda by takisto mala pomôcť tým, ktorí bývajú v&nbsp;prenájmoch a&nbsp;nemajú na&nbsp;zaplatenie, lebo prišli o&nbsp;prácu. Zjednodušene: Musí dostať peniaze k&nbsp;ľuďom a&nbsp;granty k&nbsp;ohrozenému biznisu. Lenže z&nbsp;toho, čo som videl, nič také neplánuje.“

Niečo však predsa. S&nbsp;návrhom „záchranného balíčka“ na&nbsp;zmiernenie dôsledkov koronavírusu prišla už minulá garnitúra a&nbsp;nová vláda ho vo svojej pracovnej verzii ešte rozšírila. V&nbsp;nedeľu konečne predstavili prvé reálne kroky a&nbsp;plánujú ďalšie.

Zostáva len veriť, že sa čo najskôr dostanú do praxe a epidémia sa v relatívne krátkom čase pominie. Inak hrozí, že vyprodukuje nových bezdomovcov, nemajetných a sociálne vylúčených ľudí, ktorých už aj tak máme na Slovensku viac než dosť...&nbsp;

Pomoc štátu zamestnancom, firmám a živnostníkom dostáva konkrétne obrysy. Prvé zásadné body zverejnili vládni predstavitelia v nedeľu. Podľa ministra financií Eduarda Hegera nás vyjdú pri priamej pomoci na miliardu eur mesačne a v bankových zárukách na pol miliardy. Časť bude finan­covaná z eurofondov, na zvyšok si bude musieť Slovensko požičať. O čo konkrétne ide?

— Štát plánuje preplatiť 80 percent platu zamestnancov vo firmách, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté. Takisto poskytne príspevky pre živnostníkov a&nbsp;zamestnancov podľa konkrétnej miery poklesu tržieb danej firmy.

— Vláda poskytne bankové záruky vo výške 500 miliónov eur mesačne, aby boli schopné refinancovať podnikateľov za&nbsp;výhodných podmienok.

— Zamestnancom v&nbsp;karanténe a&nbsp;rodičom na&nbsp;OČR bude hradených po&nbsp;celý čas 55 percent ich hrubej mzdy.

— Vláda pripravila odklad platby odvodov za&nbsp;zamestnávateľa pri poklese tržieb o&nbsp;viac ako 40 percent a&nbsp;odklad preddavkov dane z&nbsp;príjmu pri poklese tržieb o&nbsp;viac ako 40 percent. Podnikatelia si budú môcť tiež započítať naraz doteraz neuplatnenú stratu od&nbsp;roku 2014.

Minister hospodárstva Richard Sulík zároveň upozornil, že pomoc sa nebude vzťahovať na&nbsp;zamestnancov vo výpovednej lehote. Podmienkou teda bude zachovanie pracovných miest.

Posledný zhasne: Automobilky sa do rozbehnutia výroby nehrnú. Nemá kto kupovať

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás

Posledný zhasne: Automobilky sa do rozbehnutia výroby nehrnú. Nemá kto kupovať

Autor článku

Peter Galan

Súvisiace články

Odmena pre milenku?! Šéf štátneho podniku dal svojej asistentke plat 3900 eur!

Opatrenia nášho najväčšieho zamestnávateľa: Slovenský VW asi ukončí výrobu alebo jej časť

Obhorená diera na sedadle vodiča: Strašnú smrť žiarskeho poslanca už rieši súd

Dieselový škandál: Audi malo po jeho prevalení mazať a skartovať tisíce dokumentov

Výber pre vás