Filip Szórád

Vonku je ešte tma, ľudia sa prebúdzajú do nového dňa, no oni už majú svoju šichtu takmer na konci. V malej rodinnej pekárni, ktorá sídli v nenápadnom ružinovskom dome, je skoro ráno čulý ruch. Vladimíra Čongu oslovíme vo chvíli, keď vyberá z pece čerstvo upečené žem­le. „Burgery. To je pečivo, ktoré od nás reštaurácie najviac berú. Voľakedy pred koronou aj tristo kusov denne,“ prehodí, keď ukladá produkty z plechov do koša. „Sme už pomaly hamburgerová pekáreň.“ Na chodbe čakajú v škatuliach pripravené rožky, chlieb i pagáče. Ďalší pracovník ich nakladá do dodávky, ktorou budú cestovať do obchodov.

„Každú noc vyrábame sto druhov výrobkov,“ hovorí nám majiteľ pekárne Stanislav Hurbanič, ktorý sa na&nbsp;chode rodinnej firmy podieľa so svojou ženou už vyše tridsať rokov. Za&nbsp;ten čas si museli zvyknúť najmä na&nbsp;nočné zmeny. „Manželka chodí spávať o&nbsp;ôsmej večer a&nbsp;o&nbsp;jednej ráno už musí byť v&nbsp;prevádzke. Ja robím od&nbsp;tretej až do&nbsp;večera. Takto ťaháme,“ opisuje rutinu. „Chlieb vyrábame na&nbsp;zákazku firmám, ale málo. Hlavné produkty sú rôzne druhy pečiva, celozrnné kornšpice či praclíky. Denne od&nbsp;nás odíde zhruba tona pekárenských výrobkov.“

Miloška Gajičová, ktorá prišla do&nbsp;Bratislavy až zo Srbska, nám ukazuje prípravu štrúdlí. Pečie ich i&nbsp;balí. „Toto sú ťahané, nie tie bežné z&nbsp;lístkového cesta. Vyžadujú si viac času, ale potom sú takmer ako domáce, čo voľakedy robili staré ženy. Keď je veľa objednávok, spravím za&nbsp;šichtu aj dvanásť plechov,“ pochváli sa.

Pracuje tu trinásť ľudí, ktorí sa musia každú noc obracať, aby stihli zásobiť takmer šesťdesiatku odberných miest. No nebyť Françoisa Mitterranda, zrejme by sa živili inak. Za&nbsp;nápadom založiť malú pekáreň je totiž predovšetkým idea bývalej hlavy Francúzska. „Ešte v&nbsp;roku 1991 francúzsky prezident doviezol do&nbsp;bývalého Československa päťdesiat technológií na&nbsp;malé pekárne,“ hovorí Stanislav Hurbanič. „Niečo osta­lo na&nbsp;Slovensku, niečo v&nbsp;Česku a&nbsp;prefinancované to bolo cez francúzsku banku. Päť rokov sme platili úver na&nbsp;technológie.“

Ako vyštudovaný strojár automechanik sa vtedy rozhodol využiť príležitosť a&nbsp;zo dňa na&nbsp;deň od&nbsp;základu zmenil svoj život. „Predtým som robil v&nbsp;autoservise v&nbsp;Lamači hlavného majstra. Brat mi vtedy povedal: Skúsme, keď je možnosť. Tak som to po&nbsp;20 rokoch v&nbsp;servise zabalil a&nbsp;vydal sa na&nbsp;novú dráhu. Spočiatku pomaly s&nbsp;problémami. Vtedy boli divoké roky.“ Do&nbsp;kariet mu nezahralo ani rozdelenie Československa. „Platili sme úvery vo frankoch a&nbsp;po&nbsp;odtrhnutí sa kurz zmenil. Dlh sa nám zvýšil o&nbsp;dvadsať percent. Myslel som, že padnem na&nbsp;hubu, ale nejako sa nám podarilo dať sa dohromady.“

Po&nbsp;počiatočných ťažkostiach sa pekárni začalo dariť. Až do&nbsp;začiatku pandémie. „Dodávali sme produkciu pre firmy, sieť veľkých reštaurácií a&nbsp;hotely, nakúpil som nové stroje a&nbsp;autá. Potom prišiel kovid a&nbsp;v&nbsp;roku 2020 padlo všetko,“ priblížil s&nbsp;tým, že najťažšie časy zažíval počas lockdownov. „Mám štyri obchody a&nbsp;žil som z&nbsp;nich. Sem-tam prišla nejaká jednorazová zákazka. Tri mesiace sme rozvážali pečivo po&nbsp;Ružinove a&nbsp;robili, čo sa dalo. Všetky úspory som dal do&nbsp;firmy a&nbsp;teraz začínam od&nbsp;nuly.“

Ani v&nbsp;ťažkých časoch však nechcel prepúšťať. „Zamestnancov som si podržal, lebo by som ich už nedostal naspäť. A tak som za&nbsp;nich musel sociálnej a&nbsp;zdravotnej poisťovni platiť všetko v&nbsp;plnej výške. To nám nikto neodpustí, nanajvýš sa platby posunú o&nbsp;rok-‑dva. Štát nám pomáhal v&nbsp;prvých mesiacoch a&nbsp;potom sa na&nbsp;to vykašľal,“ zhrnie smutne majiteľ pekárne.

Aktuálne sa jeho podnik musí vyrovnať s&nbsp;problémom, ktorému čelia všetci pekári na&nbsp;Slovensku. Skokové zvyšovanie cien potravín sa prejaví aj pri výrobe pečiva. „Všetko išlo hore - pekárenské zmesi, soľ, múka od&nbsp;rakúskej firmy, energie. A&nbsp;od&nbsp;energií sa odvíja všetko,“ vyratúva Hurbanič. Pekári podľa neho nemajú na&nbsp;výber a&nbsp;zdražovaniu sa nedokážu vyhnúť. „Máme plynové pece, tak­že plyn musím kúpiť tak či tak. Len to premietnem do&nbsp;ceny a&nbsp;uvidím, ako zareaguje trh.“

Problém vidí najmä vo firmách, ktoré dodávajú pečivo pre veľké supermarkety. To nie je jeho prípad. „Tam je boj. Odhadujem však, že chlieb o&nbsp;viac ako dvadsať či tridsať centov nezdražie. Rožok možno o&nbsp;dva-tri centy,“ prognózuje. Sám zvyšovať ceny chleba a&nbsp;rožkov neplánuje. Najmä preto, lebo to nie sú pre neho podstatné položky. Ostatné pečivo však pôjde hore. „Ak teraz stojí bratislavský rožok šesťdesiat centov, po&nbsp;novom to bude osemdesiat. A&nbsp;keď to nepôjde, budem robiť niečo iné. Trh ukáže, čo budú zákazníci schopní akceptovať,“ priznáva na rovinu. Neobáva sa, že by ľudia zrazu prestali nakupovať. „Musíme si uvedomiť, že sa bavíme o centoch, čo si mnohí ani nevšimnú." Podľa neho sa tým bude bežný zákazník zaoberať týždeň a časom zabudne.

Rekordné zvyšovanie ceny chleba v&nbsp;roku 2022 avizuje aj pekárenský zväz. Príčinou sú podľa neho nielen neustále stúpajúce náklady na&nbsp;energie a&nbsp;suroviny, ale aj absolútna absencia pomoci pre odvetvie zo strany štátu. „Ceny potravinárskej pšenice budú vysoko nad tristo eur. Ceny masla, maku či orechov dosahujú rekordy a&nbsp;pri obalových materiáloch rastú v&nbsp;desiatkach percent. Každý mesiac zdražuje logistika aj vzhľadom na&nbsp;extrémne ceny pohonných hmôt a&nbsp;nedostatok pracovných síl. Energie lámu celoeurópske maximá,“ uviedol predseda predstavenstva Slovenského zväz pekárov, cukrárov a&nbsp;cestovinárov Milan Lapšanský.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/rekordne-drahy-chlieb-slovaci-zas-budu-musiet-nacriet-hlbsie-penazeniek-vsetko-ide-hore/2" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII ►►►</a>

Upozornil, že mnohé pekárne na&nbsp;Slovensku sa preto dostanú do&nbsp;existenčnej krízy. „Štát pritom ani po&nbsp;troch vlnách pandémie nebol schopný aspoň odkopírovať schémy pandemickej pomoci pre potravinársky sektor z&nbsp;iných členských štátov EÚ. Celé bremeno zdražovania necháva padať na&nbsp;občanov, ktorí budú musieť siahnuť do&nbsp;peňaženiek hlbšie,“ doplnil. Zatiaľ Ministerstvo pôdohospodárstva a&nbsp;rozvoja vidieka SR (MPRV SR) vyhlasuje, že dotácie na&nbsp;kompenzáciu nižších cien nepovažuje za&nbsp;efektívne investované. „Vylepšujú iba zisk obchodných reťazcov. MPRV SR bude preto podporovať pekárov a&nbsp;cukrárov cez dotácie na&nbsp;modernizáciu ich prevádzok, ktorá prinesie úsporu vstupných nákladov,“ uviedol rezort.

Rekordne drahý chlieb: Slováci zas budú musieť načrieť hlbšie do peňaženiek. Všetko ide hore

Výber pre vás

Rekordne drahý chlieb: Slováci zas budú musieť načrieť hlbšie do peňaženiek. Všetko ide hore

Súvisiace články

Pozor, zmena! Domáca izolácia pozitívnej osoby sa skráti na päť dní: Tento príznak si všímajte

Očkovanie Sputnikom neuznávame: Rusi do Vysokých Tatier neprišli

Variant omikron by mohol znamenať koniec pandémie v Európe, ale je potrebná maximálna opatrnosť

Svet oplakáva smrť rockového speváka († 74): Smutné, čo legendu skolilo!

Štát sa pripravuje na novú korona vlnu: Omikron bude krátky, prudký a zasiahne veľa sektorov

Výber pre vás