venuje sa  hlavne súdnictvu a slovenskej mafii

Ľudmila Lacková

Stále čakám, že sa vráti, - hovorí Martina Lučanská s melancholickým úsmevom a spomína na zvuk „flekovania“ auta, ktorý sprevádzal každý príchod bývalého policajného prezidenta domov. Priznáva, že ešte nenašla silu na zrušenie manželovho profilu na Facebooku a celkom iracionálne občas pošle esemesku na jeho mobil. Nemôže uveriť, že už prešiel rok odvtedy, čo ho obliekala do rakvy. Síce zakázali rozzipsovať vak, v ktorom jej muža poslali, ale&nbsp; doma už nad ňou nestáli kukláči s dlhými zbraňami, ako keď sedela na JIS-ke pri jeho nemohúcom tele. Príkaz ignorovala a generála Milana Lučanského vychystala na cestu na onen svet do obľúbeného poľovníckeho mundúra a svetra, ktorý mu dávnejšie daroval najlepší kamarát, bývalý šéf NAKA Braňo Zurian.

<h2>Vášnivá láska</h2>
S&nbsp;Martinou Lučanskou sme sa stretli opakovane a&nbsp;vždy sa snažila udržiavať dobrú náladu. Drží sa totiž hesla, že nikto nemá rád smutné návštevy a&nbsp;navyše, väčšina jej spomienok na manžela ostáva veselá.
„Ľudia ho poznajú z&nbsp;novinových fotografií či zo záberov v&nbsp;televíznych správach, na ktorých sa tváril vážne. Ja som ho poznala úplne iného,“ vyťahuje rodinný album a&nbsp;ukazuje fotografiu, na ktorej niekdajší najmocnejší muž slovenskej polície pózuje s&nbsp;igelitovým vreckom na hlave s&nbsp;grimasou s&nbsp;prižmúreným okom. „Takto si ho pamätám ja, takýto bol v&nbsp;skutočnosti. My sme sa stále smiali, uťahovali sme si z&nbsp;každého a&nbsp;zo všetkého.“
Spoznali sa vo vlaku v&nbsp;roku 1990. On sa vracal z&nbsp;vojenskej prísahy a&nbsp;hneď, ako sa jej tento 188 centimetrov vysoký chlapisko prihovoril, preskočila iskra. V&nbsp;čase zoznámenia mali obaja partnerov, no vzájomná príťažlivosť bola taká silná, že ich oboch načisto pobláznila. Svadba sa konala už o&nbsp;tri mesiace. „A&nbsp;to som už bola v&nbsp;šiestom týždni tehotenstva,“ smeje sa Martina Lučanská.

Nebola jediná, koho si on okamžite získal. „Moja stará mama na neho hneď prepísala urbár. Snažila som sa jej to vyhovoriť - však je to úplne cudzí človek. Ale stará mama trvala na svojom, ona ho milovala.“
Z&nbsp;prvého pôrodu sa Martina dlho zotavovala, nalepili sa na ňu všetky možné zdravotné problémy, takže o&nbsp;syna Jakuba sa Milan Lučanský staral prvé mesiace prakticky sám. Vyváral látkové plienky, varil. Po druhom synovi Adamovi už ona o&nbsp;ďalšom dieťati neuvažovala, no ako chlapci vyrastali, Milan Lučanský čoraz častejšie hovoril o&nbsp;dcére.
„Nebola som už najmladšia, no toľko ma prehováral, že som povedala dobre. Paradoxom je, že práve dcéra Saška, ktorú som rodila ako tridsaťdeväťročná, bola naším jediným plánovaným dieťaťom.“

<h2>Manželku naučil strieľať</h2>
Na svoje deti nedal Lučanský dopustiť, ale ako to už v&nbsp;rodinách úspešných mužov chodí, domácnosť stála na pleciach jeho ženy. Častejšie bol v&nbsp;práci ako doma a&nbsp;boli aj obdobia, keď Lučanského šéfovanie v&nbsp;policajných protimafiánskych zložkách nepríjemne zasahovalo do života rodiny. Napätie cítili hlavne v&nbsp;rokoch, keď zaťato šiel po vtedy ešte stále obávanom Mikulášovi Černákovi. Pre prípad, že by do auta niekto nastražil výbušninu, štartoval Lučanský zásadne skôr, ako doň nastúpili žena s&nbsp;deťmi. Ju učil, kam si má sadnúť vo verejných priestoroch tak, aby mala v&nbsp;každej chvíli prehľad o&nbsp;okolitej situácii. Naučil ju aj strieľať.
Bývalá prokurátorka Eva Mišíková považovala Milana Lučanského za policajta s&nbsp;výnimočnými schopnosťami, ktorý mafiánov prenasledoval mimoriadne sofistikovane. Z&nbsp;jeho hlavy vyšla stratégia, vďaka ktorej sa podarilo získať svedectvá k&nbsp;najohavnejším vraždám organizovaného zločinu z&nbsp;prvej ruky. Zároveň bol Lučanský chlapom, ktorý cez voľné víkendy na vlastných pleciach vynášal desiatky kíl zásob na vysokohorské chaty. Domov kúpil dvadsať sliepok a&nbsp;dva kohúty, lebo jeho žena stále zháňala domáce vajíčka. A&nbsp;skôr ako odišiel na týždňovku do Bratislavy, on, policajný generál, naplnil zásobníky zrna pri kuríne.

Rok po smrti Lučanského prehovorila jeho žena: "Po pomste netúžim"

Autor článku

Ľudmila Lacková

Výber pre vás