reportáže zo Slovenska, zdravotníctvo

Peter Kubínyi

Veľký červený klobúk, ktorý jej zakrýva oči, a&nbsp;ústa narúžované rovnakou farbou. Do očí sa jej pozrieť nemôžete, je namaľovaná, je to obraz. Obraz so zvláštnym názvom Názor. A&nbsp;slová jeho autorky: „Možno časom dospejeme k&nbsp;názoru, že nie na všetko musíme mať názor.“ S&nbsp;vysvetlením, že „žiadna kvetina ešte nevyrástla a&nbsp;nerozkvitla tak, že ju nasilu ťahali k&nbsp;nebesám“.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/silna-zena-veronika-poraza-muzov-pretlacani-tou-istou-rukou-maluje-nezne-obrazy" target="_blank" rel="noopener">V galérii si pozrite obrazy, ktoré namaľovala šampiónka v armwrestlingu&gt;&gt;</a>

Čo si má o&nbsp;tom človek myslieť? Keď sa na to spýtate Veroniky Očipovej, ktorá ho namaľovala vlani v&nbsp;októbri, povie len, že takto zachytila svoj pocit. Keď sa dožadujete odpovedí pri druhom obraze nazvanom Pochopenie, na ktorom je zobrazená sediaca žena, aby ste pochopili, dozviete sa: „Ona ne­chce pochopenie odo mňa, ale od samej seba.“ Ak ste boli doposiaľ zmätení, potom sa nadobro stratíte pri obraze s&nbsp;názvom Čokoľvek. Nedefinovaný priestor, v&nbsp;ktorého centre je „hranatá“ žena. Nuž a&nbsp;hrany majú podľa autorky vyjadrovať pocity tej ženy.

V&nbsp;umení sa vraj fantázii medze nekladú, tobôž ak je ich autorkou žena, ktorej životný príbeh by zrejme nevymyslel ani tvorca filmových scenárov. Má iba tridsať rokov, ale už stihla byť majsterkou Slovenska v&nbsp;arm­wrestlingu, čiže v&nbsp;pretláčaní rukou, maliarkou, spisovateľkou, esbéeskárkou, a&nbsp;to sa vždy chcela stať policajtkou.

„Bola som zakríknuté dieťa a&nbsp;na základnej škole mi učiteľka povedala: Ty nič v&nbsp;živote nedosiahneš, z&nbsp;teba nikdy nič nebude, ty ani len strednú školu nedoštuduješ. Vraj na vysokú školu nemám pozerať ani len z&nbsp;diaľky. Niekoho by takéto slová učiteľa zrejme zlomili, ale pre mňa to bola asi najväčšia výzva v&nbsp;živote. Však ja ti ukážem, povedala som si, ale netušila som, ako to vlastne urobiť,“ hovorí. A&nbsp;tak sa spoľahla na to, čo je charakteristické aj pre jej obrazy, na pocity. „Ten prvý je vždy najsprávnejší, je za ním intuícia. Tie ostatné, to je už len špekulovanie.“ Tak sa napríklad rozhodla, že ona, ktorá túžila stať sa fitnes­kou, skončila pri armwrestlingu.

„Mala som sedemnásť rokov, keď ma oslovil telocvikár, či nechcem ísť na súťaž Silná ruka pre stredné školy, kde práve hľadali talenty. Zmocnil sa ma dobrý pocit, že sa môžem aspoň na jeden deň vyhnúť vyučovaniu, a&nbsp;súhlasila som!“ Netušila, že sa práve pohla správnou cestou, hoci na tej strednej škole bola len preto, aby sa raz stala policajtkou. „Povedali mi, že ma ľahšie prijmú na policajnú akadémiu, ak budem mať technickú školu. Tak som sa prihlásila na strednú stavebnú. Skončila som ju, nevzali ma. Tak som sa dala na Vysokú školu bezpečnostného manažérstva v&nbsp;Košiciach, študovala kriminalistiku, zákony, učila sa o&nbsp;zbraniach, že ak ju skončím, hádam ma tí policajti vezmú. Nevzali, hoci som bola jediná žena z&nbsp;tristopäťdesiatich uchádzačov, ktorá prešla fyzickými testami. A&nbsp;vtedy ma prepadol iný pocit - už nikdy sa nebudem hlásiť za policajtku!“ Vlastne ani nemusí. Z&nbsp;davu už dávno vystúpila.

Ten deň, keď sa rozhodla nejsť na vyučovanie, nikdy neoľutovala. Súťaž o&nbsp;silnú ruku vyhrala. A&nbsp;tá jej ruka je dnes taká silná, že všetky jej víťazstvá na rôznych súťažiach sa sotva pomestia na jednu husto popísanú stranu. Svietia medzi nimi dva triumfy - dvakrát sa stala slovenskou šampiónkou a&nbsp;na Svetovom pohári vo Varšave v&nbsp;roku 2013 získala bronz. Len to akosi nejde dokopy s&nbsp;tou jemnou blondínou, ktorá stojí pred vami.

„Vo Varšave bolo v&nbsp;mojej kategórii osem žien z&nbsp;celého sveta. Sledovala som ich športovú kariéru vopred, ale priznám sa, keď mi chytili ruku, bola som šokovaná. Netušila som, že žena môže byť taká silná!“ hovorí a&nbsp;dodáva, že armwrestling mnoho ľudí vníma ako neženský šport. „Mala som súperky z&nbsp;východných krajín, ktoré naozaj boli mužatky, ale Sloveniek sa to netýka. Niektoré vyzerajú ako modelky.“ Dodá, že aj pretláčanie rukou je šport ako každý iný, a&nbsp;keď ju vyprovokujete otázkou, či sa na ňom dá dobre zarobiť, zasmeje sa. Za tretie miesto vo Varšave dostala 400 dolárov. Navyše, nevyžaduje si len silu rúk, trénovať musíte celé telo. Stačí sa nad tým zamyslieť a&nbsp;pochopíte - potrebujete pevné boky, aby sa ruka mala o&nbsp;čo oprieť, pevné nohy, aby ste sa mali čím zaprieť. A,&nbsp;ako vraví Veronika Očipová, silu musíte mať aj v&nbsp;hlave!

Nielen na to, aby ste ignorovali mužské chválenkárstvo a&nbsp;pokusy zvíťaziť nad ženou, ale aj na to, aby ste sa nerozosmiali, keď tú mužskú ruku zložíte na stôl ako steblo trávy a&nbsp;vzápätí vás obvinia, že ste vyhrali len vďaka naučenej technike. S&nbsp;takými rukami sa nemusíte báť ani behať po nociach, aby ste si zlepšili vytrvalosť a&nbsp;kondíciu, a&nbsp;môžete pomôcť aj kamarátovi, ktorý zapadol autom v&nbsp;jarku. Trochu ho potlačíte... Mužskú galantnosť si aj tak váži a&nbsp;rada prijme ponuku, že ťažkú tašku odnesie chlap.

„Nič nežiadam, nič si neprajem, všetko som odovzdala...“ Text k&nbsp;jednému z&nbsp;troch ženských aktov, ktoré doposiaľ namaľovala. Čo obraz, to príbeh. Záhadný príbeh. To o&nbsp;obrazoch Veroniky Očipovej tvrdí Lenka Pribulová z&nbsp;Mestského múzea a&nbsp;galérie vo Veľkom Šariši, kde má práve výstavu. Hovorí, že nerobia štandardné výstavy a&nbsp;je to vraj prvýkrát, čo dali priestor lokálnemu umelcovi. A&nbsp;lokálna umelkyňa zabodovala. „Už sme tu mali hostí z&nbsp;Floridy, Rumunska či zo Švajčiarska,“ spomína. Každý zrejme, tak ako my, rozmýšľal nad tým, prečo maľuje práve ženy. Maľuje sama seba? Maľuje svoje pocity?

„Nie, maľujem myšlienky. Ženy mávajú negatívne aj pozitívne pocity, môžu si to dovoliť. Podľa mňa sú silnejšie než muži, vo všetkom. Zvládnu viac emócií a&nbsp;dokážu prekonať všetky psychické ťažkosti. Viem to veľmi dobre, lebo s&nbsp;nimi pracujem,“ dodáva Veronika. A&nbsp;sme pri jej ďalšom naplnenom životnom sne - stala sa fitnes­kou a&nbsp;trénerkou armwrestlingu, pomáha iným ženám.

„Je to práca, pri ktorej sa dozvedám neuveriteľné ľudské príbehy. Príbehy, ktoré sú na niečom založené, a&nbsp;kým nezistíme na čom, nepohneme s&nbsp;nimi. Trénovala som tridsiatničku, ktorej odhalili nádor. To bol prvý šok. Túžila po rodine a&nbsp;deťoch, ale vzápätí ju opustil partner ako - neperspektívnu. Zrútila sa a&nbsp;s&nbsp;plačom prišla cvičiť. Povedala som jej, že to ten jej partner nebol perspektívny. Zrazu chcela byť zdravá, ochotná bojovať za seba, odišla zo stresujúceho zamestnania a&nbsp;našla si iné. Nuž a&nbsp;stav sa jej začal prudko zlepšovať.“

Prirovnáva to k&nbsp;sebe samej. Spomína, že kým aktívne športovala, bola nepokojná, stále myslela na konkurenciu, obávala sa, že raz príde mladšia a&nbsp;zvíťazí. „Aj prišla! Pochopila som, že človek takto nemôže chápať konkurenciu a&nbsp;že ja v&nbsp;živote hľadám skôr spoluprácu, túžim s&nbsp;inými niečo vytvoriť, pomôcť im.“ Rozhovorí sa aj o&nbsp;tom, že keď mala schudnúť desať kilogramov pred zápasom, jednoducho to nešlo. „Keď sa človek znásilňuje, nič sa mu nepodarí. Keď prestane bojovať, zrazu to ide. Ide o&nbsp;to, ako sa nastavíme v&nbsp;hlave. Myslieť si - schudnem dvadsať kilogramov a&nbsp;svet bude iný, to je omyl. Kým nezmeníme seba samých zvnútra, zostane rovnaký.“ Znie to pekne? Vedzte, že Veronika Očipová napísala aj dve knihy!

Maľovať začala v&nbsp;roku 2019 po tom, čo sa pre zranenia oboch lakťov musela prestať aktívne venovať armwrestlingu. „Bola som v&nbsp;Prahe a&nbsp;videla som, ako robia mandaly. Zapáčili sa mi, povedala som si - ja si také namaľujem. Prečo by som to neskúsila? Vždy keď s&nbsp;niečím začínam, poviem si, že to chcem len vyskúšať.“ Maľovanie odskúšané, jej obrazy sú už aj v&nbsp;zahraničí.

Písanie? „Mám profil na sociálnej sieti, začala som si tam písať denník. Foto, myšlienka. Mala som pocit, že by to nemuselo byť zlé. A&nbsp;zrazu mi vravia - vydaj knihu! Nemal kto, tak som si ju vydala sama. Tá prvá je nielen o&nbsp;mne, ale aj o&nbsp;ľuďoch, ktorých trénujem.“ Stačia názvy pár kapitol, aby ste vedeli, čo v&nbsp;nej môžete nájsť - Sebapremena, Očakávania, Presvedčenia, Rozhodnutia, Ilúzie mysle. Tá druhá je o&nbsp;jej pocitoch a&nbsp;pocitoch ľudí, ktoré ich dakam vedú. „Treba začať! Nebáť sa! Nestačí len chcieť, treba aj začať!“ Pokojne dodá, že ak by ju premkol pocit, že by mala hrať na gitare, tak začne. Vy si pomyslíte, že o&nbsp;nej raz možno budete písať ako o&nbsp;našej hudobnej legende. Veď čoho sa táto žena chytí, v&nbsp;tom je úspešná!

Len jedna otázka stále zostáva nezodpovedaná - kto vlastne je? Športovkyňa? Maliarka? Spisovateľka? „Nechodím do práce, mám čas robiť to, čo ma baví. Zvolila som si cestu neistoty a zistila som, že môžem robiť, čo chcem. Prioritou je pre mňa vzdelávanie a práve preto sa nebojím o prácu. Pretože to, čo nás baví a v čom sa zdokonaľujeme, to nás aj uživí. Len si treba veriť a nebáť sa. Preto sa tento rok vrátim k armwrestlingu.“&nbsp; Žena, ktorá sa cíti silná nielen fyzicky, ale aj psychicky.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/silna-zena-veronika-poraza-muzov-pretlacani-tou-istou-rukou-maluje-nezne-obrazy" target="_blank" rel="noopener">V galérii si pozrite obrazy, ktoré namaľovala šampiónka v armwrestlingu&gt;&gt;</a>

Silná žena: Veronika poráža mužov v pretláčaní a s tou istou rukou maľuje nežné obrazy

Výber pre vás

Silná žena: Veronika poráža mužov v pretláčaní a s tou istou rukou maľuje nežné obrazy

Súvisiace články

Nespútané žúry slovenských hercov. Táto chata by mohla rozprávať

Britským premiérom bude Boris Johnson: Všetko, čo musíte vedieť o blond lídrovi konzervatívcov

Módni maniaci?! Dôchodca Slováček (76) v smiešnych ponožkách: Takto si ladí outfity s milenkou!

Špecialita Pabla Picassa: Sebavedomé a emancipované ženy menil na otrokyne lásky

Výber pre vás