Lívia Černická

Mínus dvesto miliónov eur. Toľko peňazí stoja slovenských pestovateľov lacné ukrajinské obilniny. Sklady majú plné, a&nbsp;to sa do&nbsp;žatvy rátajú už len týždne. Prečo sa obilie, ktoré malo pôvodne smerovať do&nbsp;krajín ohrozených hladomorom, objavilo na&nbsp;európskom trhu?

Verejnosť na&nbsp;problém, ktorý sa objavil už vlani, zareagovala až vo chvíli, keď ministerstvo pôdohospodárstva upozornilo, že v&nbsp;pšenici z&nbsp;Ukrajiny môžu byť vysoké dávky pesticídov. A&nbsp;to takých, ktoré sa na&nbsp;európskych poliach nepoužívajú tretím rokom. Kontroly síce spotrebiteľov ako‑tak upokojili, ale problém lacného obilia z&nbsp;krajiny zmietanej vojnou zostal. 

Vráťme sa do&nbsp;minuloročného februára, keď Rusko zaútočilo na&nbsp;nášho suseda. Okrem iného ostreľovalo prístavy, z&nbsp;ktorých Ukrajina expedovala do&nbsp;sveta až 90 percent svojich produktov. Pripomeňme, že predtým vyvážala 75 percent obilia, ktoré vyprodukovala. Bola to pätina národných ročných príjmov z&nbsp;vývozu. 

Cesta cez more je komplikovaná, preto Únia zriadila takzvané koridory solidarity po&nbsp;súši. Teda cesty - aj cez Slovensko, ktorými sa mal železnicou či kamiónmi vyvážať ukrajinský tovar von, ale aj dovážať všetko, čo krajina potrebuje. Podľa údajov EÚ sa cez koridory vyviezlo 23 miliónov ton obilnín a&nbsp;ďalších produktov. Časť obilia zostala priamo v&nbsp;krajinách Únie, a&nbsp;tak sme si zarobili na&nbsp;problém. Celkom veľký.

Vlani v&nbsp;júli Združenie pestovateľov obilnín upozorňovalo, že „obilie z&nbsp;Ukrajiny sa začalo predávať za&nbsp;oveľa nižšiu cenu na&nbsp;Slovensku, ako je bežná“. Šéf združenia Peter Marko vtedy hovoril o&nbsp;strate 50 až 80 eur na&nbsp;tonu. Dnes už poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan konštatuje, že je tu „obchodná vojna“ a&nbsp;straty slovenských farmárov vyčísľuje „len pri obilninách a&nbsp;spracúvaní olejnín na&nbsp;dvesto miliónov eur“.

Marko pre PLUS 7 DNÍ povedal, že už minulý rok žiadali o&nbsp;kontroly na&nbsp;hraniciach, ktoré by dokumentovali všetok tovar poľnohospodárskej produkcie. „Z&nbsp;našej oblasti záujmu to boli hlavne komodity rastlinnej výroby ako potravinárska a&nbsp;kŕmna pšenica, sladovnícky a&nbsp;kŕmny jačmeň, kukurica, ale aj slnečnica, sója a&nbsp;iné,“ spresnil.

Prečo je ukrajinská pšenica taká lacná? „Európska únia tlačí na&nbsp;čo najekologickejšiu produkciu, čo ju v&nbsp;konečnom dôsledku aj predražuje,“ odpovedá Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a&nbsp;potravinárskej komory (SPPK).

Ukrajinskí pestovatelia nemusia dodržiavať európske normy limitov pesticídov, priemyselných hnojív či správnej farmárskej praxe. Navyše majú iné mzdové, kontrolné a&nbsp;ďalšie náklady. A&nbsp;to všetko tiež vplýva na&nbsp;cenu. Čiže majú lacnejšiu pracovnú silu a&nbsp;nedávajú toľko peňazí na&nbsp;kontrolu kvality. 

Európska únia tlačí na&nbsp;čo najekologickejšiu produkciu, čo ju v&nbsp;konečnom dôsledku aj predražuj

Marko zo združenia obilninárov dáva Korpášovi za&nbsp;pravdu. Vyratúva, že mesačná mzda v&nbsp;prvovýrobe je v&nbsp;prepočte 311,36 eura. „Podobne je to s&nbsp;plynom, energiou, hnojivami… Len ťažko im môžeme v&nbsp;cene konkurovať,“ vysvetľuje.

Od&nbsp;začiatku tohto roka musia farmári v&nbsp;Európskej únii plniť prísnejšie environmentálne požiadavky. Marko rozpráva o&nbsp;úhorových plochách, biopásoch, nárazníkových zónach. „Minimálne päť percent plôch sú neprodukčné, ale treba sa o&nbsp;ne starať, čo stojí roľníkov nemalé finančné prostriedky, no ekonomický osoh z&nbsp;týchto plôch nemajú žiaden,“ vysvetľuje s&nbsp;tým, že roľníci mimo Európskej únie túto povinnosť nemajú.

Čo všetko ešte vplýva na cenu obilia? O tom hovoríme s farmármi na druhej strane.

Okrem toho sa začínajú obmedzenia v&nbsp;rámci Zelenej dohody EÚ. Do&nbsp;roku 2030 musia farmári znížiť používanie pesticídov, priemyselných hnojív a&nbsp;podobne. „Tieto opatrenia znižujú úrodnosť,“ upozorňuje Marko. Ukrajinci zasa môžu používať pesticídy, ktoré sú u&nbsp;nás zakázané, no zároveň sú účinnejšie a&nbsp;lacnejšie.

„Ak si budeme na&nbsp;naše územie púšťať produkciu, ktorá nemusí plniť európske požiadavky, a&nbsp;jej cena bude bezkonkurenčne nižšia, prejde hranice bez kontroly a&nbsp;cla, nemáme šancu, ale ani motiváciu v&nbsp;hospodárení pokračovať,“ tvrdí Marko.

„Je veľmi dôležité povedať aj to, že ukrajinskí poľnohospodári sa snažia odpredať svoju produkciu za&nbsp;každú cenu, pretože trhy, kam kedysi smerovala ich produkcia, do&nbsp;značnej miery pokrylo Rusko,“ pripomína Korpáš s&nbsp;tým, že za&nbsp;„každú cenu“ znamená aj výrazne podhodnotený predaj.

Problém sa netýka len hospodárov blízko ukrajinskej hranice, ale aj ostatných po&nbsp;celom území Slovenska. Vlani sa ukrajinské obilniny začali dovážať v&nbsp;čase žatvy. Keď­že cena za&nbsp;tonu slovenských zrnín sa pohybuje okolo sumy 200 až 220 eur, zostala vlaňajšia úroda v&nbsp;skladoch. Za&nbsp;tonu ukrajinských obilnín však výkupcovia platili o&nbsp;päťdesiatku až stovku eur menej. Pritom dve stovky je suma, pri ktorej sa ešte vrátia výrobné náklady a&nbsp;farmári majú perspektívu, že sa im oplatí podnikať práve v&nbsp;agrorezorte. 

„V&nbsp;priebehu krátkeho obdobia sa na&nbsp;európsky trh dostalo pomerne veľké množstvo relatívne lacného obilia, ktoré najmä v&nbsp;okolitých krajinách spôsobilo, že trh sa stal takmer nelikvidným. Predať väčšie množstvo bolo takmer nemožné,“ opisuje situáciu pre týždenník PLUS 7 DNÍ Martin Timko zo spoločnosti Agrotim zo Zemplínskej Novej Vsi - Zemplínskeho Klečenova.

Je začiatok mája a&nbsp;do&nbsp;žatvy zostávajú naozaj len dva mesiace. „Nielen na&nbsp;Slovensku, ale vo všetkých krajinách, ktoré susedia s&nbsp;Ukrajinou, sa hromadí minuloročná úroda. Podľa odhadov sú zásoby na&nbsp;150-percentnej úrovni,“ konštatuje Korpáš.

Kým slovenská vláda teraz v&nbsp;apríli nezastavila dovoz z&nbsp;Ukrajiny na&nbsp;Slovensko, bola namieste aj obava, že novú úrodu už nebudú mať farmári komu predať. Najmä menší poľnohospodári majú problémy so skladovacími kapacitami. „Pritom sú v&nbsp;našich krajinách často odkázaní na&nbsp;príjmy zo zá­kladnej rastlinnej výroby ako obilniny a&nbsp;olejniny,“ zdôrazňuje Korpáš s&nbsp;tým, že niečo stojí aj ošetrovanie obilia v&nbsp;skladoch.

Aj Agrotim, ktorý funguje od&nbsp;roku 1993, má problém predať vlaňajšiu úrodu. „Ku koncu roka nám zostalo v&nbsp;sklade približne 3&nbsp;500 ton obilia. Po&nbsp;prijatí zákazu dovozu obilia a&nbsp;vybraných druhov tovaru z&nbsp;Ukrajiny sa situácia zlepšila,“ vysvetľuje Timko. Dúfa, že do&nbsp;novej úrody sa im podarí predať tú, ktorú zožali vlani v&nbsp;lete.

Ak by sa totiž sklady nevyprázdnili, čiže by farmári svoju produkciu nepredali, museli by rozmýšľať nad tým, ako pokryť svoje straty. „Zadlžia sa, prípadne odpredajú nejaký majetok a&nbsp;podobne,“ vyratúva Korpáš možné riešenia. Tvrdí, že nechce robiť paniku a&nbsp;hovoriť o&nbsp;prípadnom prepúšťaní či krachoch. „Apelujeme však na&nbsp;prijímanie opatrení, ktoré takýmto scenárom zabránia,“ hovorí.

Podľa Marka sa prepad ukáže v&nbsp;plnej nahote až po&nbsp;tohtoročnej žatve. „Ak vezmeme do&nbsp;úvahy napríklad pšenicu, tak Slovensko je sebestačné na&nbsp;160 percent. Vyrobí 1,8 milióna ton a&nbsp;na&nbsp;všetky domáce použitia sa spotrebuje približne jeden milión ton. Sme teda čistý vývozca tejto komodity. Na&nbsp;čo je nám potom prísun ďalších približne tri­stotisíc ton ročne?“ pýta sa Marko nahnevane.

Timko ráta škody firmy zo Zemplínskeho Klečenova rádovo v&nbsp;státisícoch eur. Napriek tomu však v&nbsp;tejto chvíli neuvažujú o&nbsp;prepúšťaní či „dodatočnom externom financovaní“.

Mlynár či spracovateľ kŕmnych zmesí si logicky kúpi lacnejšiu pšenicu. Ceny potravín lámu rekordy, vidno to už aj v&nbsp;prázdnych nákupných košíkoch. Slovenskí pestovatelia však ukrajinskému obiliu určite nedokážu konkurovať cenou, hovorí Korpáš z&nbsp;SPPK. Vysvetľuje, že cenu u&nbsp;nás určujú burzy. „Aktuálne dochádza k&nbsp;rýchlemu poklesu cien. Ponuka výrazne prevyšuje dopyt a&nbsp;dopyt po&nbsp;obilninách a&nbsp;olejninách je nižší,“ vysvetľuje s&nbsp;poznámkou, že „predávať za&nbsp;aktuálne ceny je pre poľnohospodárov nerentabilné“.

Spoločnosť Agrotim má odberateľov na&nbsp;Slovensku, v&nbsp;Poľsku a&nbsp;Maďarsku. Teda v&nbsp;krajinách, kde je situácia rovnaká. Timko hovorí, že nikde vyslovene neodmietajú slovenské obilie. „Jednoducho, momentálne je na&nbsp;trhu veľká nerovnováha. Ponuka bohato prevyšuje dopyt a&nbsp;spracovatelia uprednostňujú lacnejší tovar napriek tomu, že o&nbsp;jeho pôvode nemáme žiadne informácie,“ lakonicky konštatuje.

Korpáš to vidí jasne: „Spotrebiteľ dnes hľadí predovšetkým na&nbsp;cenu. Ak vidí na&nbsp;pulte obchodu zdanlivo dve rovnaké potraviny, no jedna má výrazne nižšiu cenovku, pravdepodobne práve tá skončí v&nbsp;jeho nákupnom košíku.“ A&nbsp;je jedno, či je od&nbsp;domáceho výrobcu či dovezená. „Ak by sme mali väčší potravinový patriotizmus, bol by to aj väčší záväzok pre našich výrobcov, že o&nbsp;ich tovary majú záujem.“

Plne podporujeme všetky formy pomoci, ale je potrebné ich zabezpečiť, aby nenarušili poľnohospodárske trhy Európskej únie.

Kúpou domáceho produktu totiž zákazník podporuje domácu ekonomiku, teda slovenských poľnohospodárov, potravinárov. „Jesť a&nbsp;piť sa bude stále, takže agropotravinárstvo je mimoriadne potrebné. Často sa debatuje o&nbsp;ekológii. Nie je teda ekologickejšie konzumovať slovenské jogurty, zeleninu či mäso ako tie potraviny, ktoré pobudnú v&nbsp;kamiónoch aj niekoľko dní? Určite áno,“ presvedčivo tvrdí Korpáš.

Problém ukrajinskej pšenice sa musí podľa Timka jednoznačne riešiť na&nbsp;úrovni Európskej únie. „Plne podporujeme všetky formy pomoci, ale je potrebné ich zabezpečiť, aby nenarušili poľnohospodárske trhy Európskej únie.“ Podľa neho by mohla Únia priamo nakúpiť obilie na&nbsp;Ukrajine a&nbsp;exportovať ho na&nbsp;africké či ázijské trhy. Teda tam, kam pred rokom tovar z&nbsp;Ukrajiny smeroval takmer automaticky.

Potrebujeme na Slovensko dovážať obilie? Nedokážeme si ho dopestovať? Viac o tom hovoríme v ďalšej časti.

Slovensku platí od apríla zákaz dovozu jedenástich produktov z Ukrajiny - je medzi nimi pšenica, kukurica, ale aj med. Takmer po&nbsp;roku, čo sa otvoril európsky trh, problém iba narástol. V&nbsp;tejto chvíli sa nedá hovoriť o&nbsp;znižovaní sebestačnosti Slovenska, veď obilia je prebytok. „Ak by však v&nbsp;budúcnosti pokrývala Ukrajina aj európske potravinárske potreby, tak by to určite malo vplyv aj na&nbsp;jednotlivé členské štáty a&nbsp;ich sebestačnosť v&nbsp;dôležitých potravinách,“ myslí si Matej Korpáš z SPPK.

Peter Marko zo Združenia pestovateľov obilnín vidí problém širšie. „Máme nesmierne rezervy v&nbsp;spracovateľskom priemysle. Aj v&nbsp;živočíšnej výrobe. Ak by sme dokázali dobudovať liehovary, škrobárne, pekárne, výrobu kŕmnych zmesí, kde by sa domáce obilie mohlo spracovať na&nbsp;potravinárske či priemyselné použitie, ak by sme mali viac hospodárskych zvierat, dokázali by sme spotrebovať celú domácu produkciu obilnín a&nbsp;nemuseli by sme ju vyvážať,“ konštatuje.

artin Timko, agropodnikateľ, hovorí, že lacné obilie nie je jediný problém, ktorý poľnohospodárov trápi. „Z&nbsp;dlhodobého hľadiska však vidíme potenciál v&nbsp;podnikaní v&nbsp;agrorezorte,“ uzatvára zapálene .

Slovenskí farmári nedokážu konkurovať cenám obilia z Ukrajiny

Výber pre vás

Slovenskí farmári nedokážu konkurovať cenám obilia z Ukrajiny

Súvisiace články

Ďuriš Nicholsonová chce členov Jablka posielať na psychotesty

Špeciálny spôsob parkovania poslanca Ňarjaša. Policajti za to účtu päťdesiatku

Môžu vás vydierať? Aj to chce štát vedieť pri bezpečnostnej previerke

Progresívci lovia aj vo vodách OĽaNO: Matovičovi uchmatli odborníkov spred nosa

Vyvolená Kozelová: Mesto jej nemôže zvýšiť nájomné

Výber pre vás