Stovky tisíc eur na mzdy, džípy a spreje proti medveďovi. Envirorezort nehnevá len Huliaka

Na zabezpečené stojiská pre medvede našiel envirorezort milióny eur. Pôjdu na džípy a spreje

Ján Dzúr

V júni 2021 sa Dušan (†57) a&nbsp;Anna Mydliarovci z&nbsp;Liptovskej Lúžnej chystali na výlet na bicykli. Keďže sa rozfúkal studený vietor, zmenili program a&nbsp;chlap sa išiel prejsť sám do lesa. Neďaleko dediny, v&nbsp;oblasti, kde bol predtým nespočetnekrát, ho smrteľne zranil medveď. „Manžel ležal celý dokatovaný na zemi. Ruku mal na temene hlavy, zrejme ako si ju chránil,“ opísala nám pani Anna. So štátom, ktorý medveďa hnedého chráni a&nbsp;mal by niesť zodpovednosť za jeho konanie, sa rozhodla súdiť.

Úradníci z&nbsp;ministerstva životného prostredia vdove pár mesiacov po tragédii zaplatili odškodné 20-tisíc eur a&nbsp;náklady na manželov pohreb. Neskôr pani Mydliarovej a&nbsp;jej dvom dcéram okresný súd odklepol náhradu ďalších 60-tisíc eur. Envirorezort sa však v&nbsp;ich prípade odvolal, čo mimochodom necitlivo urobil posledný možný deň. Proces plný emócií pokračoval, a&nbsp;kým pozostalí stavali Dušanovi na mieste tragédie pomník, vtedajší minister Ján Budaj verklíkoval, že s&nbsp;medveďmi sa máme naučiť žiť.

Odškodné za manželovu a&nbsp;otcovu smrť Anne Mydliarovej a&nbsp;jej dcéram prišlo vlani pred Vianocami. Kým tri pozostalé ženy po kadejakých prieťahoch dokopy dostali 80-tisíc eur, už na konci januára tohto roku bolo ministerstvo životného prostredia oveľa rozšafnejšie. Na projekt, ktorý nazvalo Prevencia výskytu medveďa hnedého v&nbsp;blízkosti ľudí a&nbsp;ľudských obydlí, vyčlenilo skoro šesť miliónov eur. Len na vyše sto zabezpečených stojísk kontajnerov vo Vysokých Tatrách má ísť približne 3,8 milióna eur, čo nehnevá len poslanca Rudolfa Huliaka.

„Stoja na miestach, kde žiadne ľudské obydlia nie sú,“ upozornil nás návštevník Vysokých Tatier, ktorý si myslí, že rezort životného prostredia vyhadzuje prostriedky z&nbsp;Európskej únie na nezmyselné veci. Nie je sám. Vo viacerých dedinách, ktoré budovanie zabezpečeného stojiska považujú za zbytočné, tvrdia, že peniaze z&nbsp;európskych zdrojov určené na ochranu prírody sa dajú využiť aj zmysluplnejšie. Trebárs na čistiareň odpadových vôd či vybudovanie zberného dvora, kde by odpad zhromaždili za plotom.

Viac ako trom stovkám obcí, ktoré ležia v&nbsp;horských oblastiach, zákon od roku 2015 ukladá chrániť odpad pred divou šelmou. Nie všetky preventívne opatrenia však zožali aplauz. Stojiská na zabezpečenie odpadu vo Vysokých Tatrách, ktoré v&nbsp;pilotnom projekte pred šiestimi rokmi schválili ministerskí úradníci, stáli 1,2 milióna eur. Keďže medvede sa do nich dostali, museli ich vylepšovať. Dodnes stoja, no envirorezort prišiel s&nbsp;ďalším a&nbsp;vôbec nie lacným riešením. 

Najväčšia karpatská šelma je podľa zoológov opatrná a&nbsp;plachá, no dnes na Liptove žije v&nbsp;kríkoch vedľa diaľnice a&nbsp;po zotmení prevracia v&nbsp;mestských častiach smetné koše. Podľa časti verejnosti sú medvede premnožené, zmenili svoje správanie a&nbsp;prestali sa báť ľudí. Podľa druhej strany ich z&nbsp;tradičných horských biotopov vyháňa masívna výstavba, silnejšie jedince tlačia tie menšie k&nbsp;civilizácii, a&nbsp;preto stretnutí človeka s&nbsp;nimi pribúda. Nech je pravda kdekoľvek, pred rokom 1989 videl v&nbsp;lese medveďa na severe Slovenska len skúsený horár. Dnes sa na ne dedinčania pozerajú z&nbsp;okien.

Podrobný rozpočet plánu, ktorý má šelmám vraj zabrániť chodiť k&nbsp;ľudským obydliam, je dostupný v&nbsp;centrálnom registri zmlúv. Okrem státisícov na mzdy ochranárov, desiatok tisíc na džípy a&nbsp;600-tisícových nepredvídateľných výdavkov je tu zahrnutý vývoj mobilnej aplikácie Medvede a&nbsp;ľudia. Stála 63-tisíc eur a&nbsp;ni­kde sme ju nenašli. Na 1&nbsp;035 sprejov proti šelmám envirorezort minul 89-tisíc eur, tie vraj plánuje požičiavať aj návštevníkom Vysokých Tatier, ktorí sa boja stretnutia s&nbsp;medveďom. Najviac však zmysly návštevníka dráždia kontajnerové stojiská, ktorých cena sa blíži k&nbsp;hodnote mobilného domu.

„Zabezpečenie odpadu je najlepším riešením problémov s&nbsp;medveďmi, ktoré sa naučili vyberať kontajnery. Keď maco pochodí celé Tatry a&nbsp;k&nbsp;žiadnym nedojedkom sa nedostane, bude tak nenásilným spôsobom nútený vrátiť sa do hôr a&nbsp;hľadať si obživu tam. Okrem medveďov tak chránime najmä ľudí. Priestor stojiska osvetľuje solárne osvetlenie, človek si priestor kontajnera otvorí tlačidlom alebo čipom. Na streche, ktorá spĺňa normy takzvanej zelenej infraštruktúry, sú vysadené odolné rastliny, aby stojiská čo najlepšie zapadli do tatranského prostredia,“ obhajuje projekt vedúci odboru osobitného určenia TANAP-u&nbsp;Peter Dzurilla a&nbsp;aj on si pomôže číslami.

V&nbsp;meste Vysoké Tatry v&nbsp;roku 2020 občania, samospráva a&nbsp;podnikatelia zabezpečili 45 percent komunálneho odpadu. To sa do vlaňajška podarilo rapídne vylepšiť, čo sa podľa ochranárov prejavilo aj na počte hlásení výskytu medveďov v&nbsp;blízkosti chát, bytoviek či penziónov. Kým v&nbsp;roku 2020 zaznamenal zásahový tím v&nbsp;Starom Smokovci 128 hlásení, o&nbsp;dva roky neskôr už iba štyri. V&nbsp;celom meste Vysoké Tatry klesol počet hlásení v&nbsp;priebehu dvoch rokov z&nbsp;202 na 18. Takže cesta je to správna. „Kontajnerové stojiská sme projektovali na miestach, kde sa medveď v&nbsp;priebehu piatich rokov opakovane vyskytoval. Alebo tam, kde vieme, že sa nachádza nezabezpečený odpad z&nbsp;ľudských obydlí,“ dopĺňa Peter Dzurilla. Niekedy obyvatelia bytoviek z&nbsp;dôvodu šíriaceho sa zápachu alebo pre estetické dôvody ochranárov požiadali, aby stojiská postavili ďalej od vchodov. Z&nbsp;pohľadu víkendového návštevníka Tatier to môže vyzerať, že nemajú majiteľa, no určite to tak nie je.

„Rozumiem aj tomu, že niekomu sa cena môže zdať privysoká, no všetko prebehlo v&nbsp;súlade s&nbsp;legislatívou verejného obstarávania. Ak sa nám podarí zabrániť čo len jednému tragickému stretnutiu zvieraťa s&nbsp;človekom, určite to tak draho vnímané nebude,“ dodá doktor Dzurilla. Ochranári si uvedomujú, že návštevníci veľhôr majú zo zabezpečených stojísk rozporuplné pocity, projekt však nie je ukončený a&nbsp;skutočné výsledky budú dostupné až po jeho odovzdaní.

V tesnej blízkosti ľudských sídel nám každý rok odrastajú nové medvieďatá, ktoré už strach z človeka nemajú. Tým si vytvárame do budúcich rokov obrovský problém, keďže v medveďoch nepriamo podporujeme zmenu ich správania, píše vo svojom stanovisku Národné lesnícke centrum, ktoré v lete zosumarizovalo doterajšie údaje a dokumenty týkajúce sa stavu, problémov a manažmentu medveďa hnedého na Slovensku. Uviedlo, že za ostatných 22 rokov obsadil nové územie s výmerou 4 800 štvorcových kilometrov, čo je nárast areálu o 42 percent. Doplnilo, že ak urýchlene nedôjde pri manažmente medveďa hnedého k zásadnej zmene, budú sa problémy s ním stupňovať. 

Stovky tisíc eur na mzdy, džípy a spreje proti medveďovi. Envirorezort nehnevá len Huliaka

Súvisiace články

Poznáme pesničky, ktoré vlani najviac zarobili. Jednu z nich napísal primátor Matúš Vallo

Rytmus aj Dara pohoreli: Najúspešnejší album môže mať hudobník, ktorý je desaťročia po smrti

Najhoršie zemetrasenie za sto rokov si v Bratislave nevšimli. Východniari sa hnevajú na vládu

Donutil a Polívka sa pochválili vývrtkami na víno. Najviac však prekvapil prezident Miloš Zeman

V Jasnej velebia Andreja Danka. Na Chopok sa vďaka nemu vyvezú aj tí, ktorí by tam nikdy nešli

Výber pre vás