Jana Čavojská

Veľké kľúče hrkocú v kovových zámkoch a otvárajú masívne dvere gotických chrámov. Ohromený návštevník prechádza očami po nádhernej freskovej výzdobe, ktorá vznikla pred storočiami rukou neznámych majstrov. Kostolíky v Gemeri a Malohonte ukrývajú dôležité kultúrne dedičstvo. Ich príbehy sú neodmysliteľne späté s príbehmi ľudí, ktorým prirástli k srdcu.

Napríklad Peter Palgut. S&nbsp;kamarátmi prišiel asi pred šiestimi rokmi na Gemer a&nbsp;do gotických kostolov prvýkrát. Zostali doslova s&nbsp;otvorenými ústami nad tou nádherou. Čo to je? Každý kostolík v&nbsp;každej malej dedine skrýval šesťstoročné fresky. Kedysi boli takzvanou Bibliou chudobných. Obyčajní ľudia, v&nbsp;tomto kraji väčšinou baníci, nevedeli čítať a&nbsp;písať a&nbsp;keďže farári vtedy kázali Božie slovo v&nbsp;latinčine, nerozumeli vôbec nič. Bibliu a&nbsp;život Ježiša Krista im mali priblížiť maľby. No Gemeru sa v&nbsp;súčasnosti až tak nedarí. Kedysi bohatý región nazývali železné srdce Slovenska. Ťažili tu železnú rudu a&nbsp;farebné kovy a&nbsp;prekvital hutnícky priemysel. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa však Gemer dostal z&nbsp;centra monarchie na okraj nového štátu. Ďalšiu ranu mu zasadilo zatvorenie fabrík vlastnených socialistickým štátom - aj keď môžeme polemizovať o&nbsp;tom, že z&nbsp;hľadiska ochrany životného prostredia to bolo často požehnaním. Strata pracovných príležitostí ľudí z&nbsp;Gemera vyháňala. Pamiatky chátrali. Alebo zostávali zatvorené a&nbsp;zamknuté bez záujmu turistov.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/svetova-vzacnost-kostoliky-gemeri-malohonte-skryvaju-nevidane-poklady" target="_blank" rel="noopener">V GALÉRII si pozrite nádherné stredoveké nástenné maľby&gt;&gt;</a>

To sa však v&nbsp;posledných rokoch mení. Ľudia z&nbsp;občianskeho združenia Gotická cesta chceli spropagovať hlavne vzácne kostolíky. Najprv v&nbsp;spolupráci s&nbsp;pamiatkovým úradom organizovali dve-tri podujatia do roka a&nbsp;publikovali na sociálnych sieťach. Cez fundraising a&nbsp;dve percentá sa pre farnosti a&nbsp;cirkevné zbory snažili získavať zdroje na povinné päťpercentné spolufinancovanie projektov obnovy pamiatok. Aby mohli byť aktívnejší a&nbsp;rozbehnúť spoluprácu medzi kňazmi, cirkevnými zbormi, obcami a&nbsp;samosprávnymi krajmi, odsťahoval sa Peter Palgut z&nbsp;Bratislavy na Gemer. Výsledky nadviazaných kontaktov sú hmatateľné - po roku práce všetkých zúčastnených získali fresky značku európskeho dedičstva Euro­pean Heri­tage Label.

V&nbsp;Gemeri a&nbsp;Malohonte je dvadsaťtri kostolov s&nbsp;unikátnou freskovou výzdobou. „Gotické kostoly a&nbsp;fresky sú aj inde na Slovensku. Ale tieto sú špecifické tým, že sa zachovali vo veľmi dobrom stave. Kým inde reformácia fresky zničila, na Gemeri ich, paradoxne, zachránila - tým, že ich zatreli vápnom, pomohli ich uchovať,“ vysvetľuje Peter Palgut. „Súbor takého množstva stredovekých fresiek v&nbsp;úplne maličkých dedinách na takom malom území je obrovská vzácnosť.“

Keďže tu žilo veľa ľudí nemeckej národnosti, reformácia sa šírila rýchlo. V&nbsp;protestantských kostoloch sa kázalo po nemecky, po česky alebo po maďarsky. Reformácia navyše kládla dôraz na vzdelanosť. „Kresby na stenách už neboli potrebné, takže ich zatreli vápnom,“ pokračuje Peter Palgut. Objavil ich až Istvan Groch, profesor z&nbsp;budapeštianskej fakulty výtvarných umení, začiatkom 20. storočia. Odkrýval staré maľby a&nbsp;zachytával ich ako akvarelové maľby.

No vráťme sa k&nbsp;príbehu vzniku fresiek na Gemeri. Dokazuje, že už v&nbsp;14. storočí existovala kultúrna výmena medzi územím dnešného Slovenska a&nbsp;Talianskom - hoci ten príbeh sa začal vojnou. Presnejšie, trestnou výpravou kráľa Ľudovíta do Neapolského kráľovstva po tom, ako tam kráľovná zabila kráľa, Ľudovítovho brata Ondreja. Zabezpečiť s&nbsp;Ľudovítom spravodlivosť sa vybralo dvanásťtisícové vojsko. Medzi veľmožmi boli aj Juraj a&nbsp;Peter Bubekovci. Členovia významného rodu na Gemeri, ktorý mal sídlo na Krásnej Hôrke a&nbsp;pod palcom dôležité banícke mestá Plešivec či Štítnik. O&nbsp;Jurajovi Bubekovi dobové dokumenty píšu, že mal veľké diplomatické nadanie.

Veľmoži si cestou prezreli Rím, Padovu a&nbsp;ďalšie mestá. Juraja uchvátili fresky od Giotta v&nbsp;kostoloch, ktoré videl. Chcel niečo z&nbsp;toho umenia priniesť aj na Gemer. Trestná výprava bola úspešná. Vojsko Neapol dobylo. No v&nbsp;Stredomorí sa začala šíriť čierna smrť. Epidémia pľúcneho moru. Preto sa Ľudovítova armáda urýchlene vrátila do Uhorska.

„Z&nbsp;historických záznamov sa nedozvieme, či s&nbsp;vojskom prišli na Gemer z&nbsp;Talianska nejakí umelci alebo prišli neskôr na základe nadviazaných kontaktov,“ hovorí Peter Palgut. „Ale hoci to nie je potvrdené, je pravdepodobné, že kostol v&nbsp;Plešivci maľoval taliansky majster. Sú tam výjavy totožné s&nbsp;výjavmi v&nbsp;konkrétnych kostoloch v&nbsp;Taliansku. A&nbsp;sú to najkvalitnejšie fresky na našom území.“ Po Plešivci vymaľovali kostol v&nbsp;Štítniku. Tam sú tri vrstvy fresiek - zo 14., z&nbsp;15. a&nbsp;zo 16. storočia a&nbsp;obrovská plocha stále nie je odkrytá. A&nbsp;potom maľovali kostolíky v&nbsp;okolitých baníckych dedinkách.

Mená ľudí, ktorí ich múry vyzdobili freskami, nepoznáme. Fresky na múry ochtinského kostola maľoval koncom 14. a&nbsp;začiatkom 15. storočia umelec, ktorého nazývajú Majster ochtinského presbytéria. „Nie sú vyslovene talianske. Vychádzajú z&nbsp;fantázie autora. Dostal možnosť namaľovať svoju predstavu o&nbsp;živote Krista a&nbsp;urobil tu svoje celoživotné dielo. Vieme, že štyridsať rokov maľoval len kostol v&nbsp;Ochtinej a&nbsp;Koceľovciach,“ hovorí evanjelický diakon Martin Dudáš. Prvé pohľadnice s&nbsp;fotografiami kostola dal pred dvadsiatimi piatimi rokmi vytlačiť za peniaze požičané od rodičov. Rodáka z&nbsp;Oravy poslala do gemerskej dedinky evanjelická cirkev, aby tu slúžil približne tridsaťčlennému cirkevnému zboru. Uvedomil si, akú tu má v&nbsp;podobe fresiek a&nbsp;kostola vzácnosť. V&nbsp;druhej polovici 90. rokov sa veľký chrám v&nbsp;neďalekom Štítniku dostával do povedomia ľudí a&nbsp;turisti začínali prichádzať aj do ochtinského kostola. Odvtedy Martin Dudáš ochotne otvára kostolnú bránu na prehliadky a&nbsp;rozpráva.

Cirkevný zbor sa medzitým scvrkol na zopár aktívnych ľudí. Ochtiná má okolo 540 obyvateľov. Asi 70 percent z&nbsp;nich tvoria Rómovia. Z&nbsp;bohatého baníckeho mestečka sa stala dedinka vo vyľudňujúcom sa regióne. Evanjelické cirkevné zbory musia navyše po nedávnej reforme čiastočne platiť svojich duchovných. Utiahnuť údržbu a&nbsp;rekonštrukciu kostola je pre maličký cirkevný zbor náročné. Martin Dudáš už dal na letnú sezónu vyrobiť magnetky. Vie a&nbsp;verí, že práve turisti môžu kostolíku a&nbsp;freskám pomôcť. Celá jedna stena ešte čaká na reštaurátorov, ktorí by odkryli, čo sa skrýva pod vápenným náterom.

V&nbsp;kostole v&nbsp;neďalekých Koceľovciach majú najsúvislejšiu stredovekú výmaľbu na Slovensku. Viac ako dvesto štvorcových metrov vzácnych fresiek. Peter Palgut vysvetľuje, že metódu zapúšťania pigmentov do vlhkej omietky volali giornata. „Z&nbsp;taliančiny. Znamená to, že maľba musela byť hotová za deň. Toľko totiž vydrží omietka vlhká. Keď vyschne, vďaka chemickému procesu sú tam maľby naveky. Môžeš ich premaľovať, môžeš ich pretrieť vápnom, kým ich aj s&nbsp;omietkou mechanicky neodstrániš, zachovajú sa.“

Bránu kostola v&nbsp;Koceľovciach otvára obrovským kovovým kľúčom farárka Emília Velebírová. Rovnako ako Martin Dudáš, aj ona rada turistom podá aj výklad. Ak je to čo len trochu možné, lebo má dve malé deti a&nbsp;ďalšie povinnosti. Štítnik býval počas letnej sezóny otvorený nonstop, vďaka brigádnikovi, farárke a&nbsp;bývalej pani starostke, ktorí sa snažili sprevádzať všetkých záujemcov. Štítnická farárka má však na starosti tri kostoly, všetko národné kultúrne pamiatky. Katolícky kňaz z&nbsp;Jelšavy dokonca dvanásť. Ťažko od nich žiadať, aby boli popri svojej práci duchovných aj projektoví manažéri, manažéri obnovy pamiatok a&nbsp;zároveň na každé zavolanie návštevníka pribehli s&nbsp;kľúčom. Niekde majú otváranie kostolov turistom na starosti kostolníci a&nbsp;kostolníčky. Niektorí sú už v&nbsp;pokročilom veku a&nbsp;jednoducho nevládzu. V&nbsp;Kraskove zdedil povolanie kostolníka po svojej starej mame Pavel Ilčík. Evanjelický kostolík na kopci nad dedinou mu prirástol k&nbsp;srdcu rovnako ako jej. No pracuje v&nbsp;Rimavskej Sobote na zmeny a&nbsp;nemôže byť stále k&nbsp;dispozícii.

A&nbsp;práve to je kameň úrazu, s&nbsp;ktorým sa teraz snažia dobrovoľníci z&nbsp;občianskeho združenia Gotická cesta pohnúť - ako zabezpečiť, že kostolíky budú aspoň v&nbsp;júli a&nbsp;auguste prístupné verejnosti? Minimálne cez víkendy v&nbsp;určených hodinách? Zatiaľ to funguje tak, že na webstránke zverejňujú telefónne čísla, na ktorých možno dohodnúť otvorenie kostola. Návštevníci by mali zavolať deň-dva dopredu a&nbsp;vedieť aj približný čas svojej návštevy.

No Peter Palgut si vie predstaviť, že pod značkou európskeho dedičstva a&nbsp;v&nbsp;spolupráci s&nbsp;kňazmi, cirkevnými zbormi, obcami a&nbsp;so samosprávnymi krajmi by sa to podarilo nejako vyriešiť. Podobne, ako to videl v&nbsp;opevnených kostoloch v&nbsp;Rumunsku. „Boli sprístupnené, takmer v&nbsp;každom boli toalety, suveníry a&nbsp;o&nbsp;návštevníkov sa starali brigádnici,“ hovorí. Je presvedčený o&nbsp;tom, že aj kostolíky v&nbsp;Gemeri a&nbsp;Malohonte majú potenciál, aby bolo rentabilné brigádnikov na letnú sezónu zamestnať. Že Gemer sa stáva čoraz obľúbenejším miestom na výlety a&nbsp;zaujímavé spoznávanie. Hoci tu stále chýba infraštruktúra a&nbsp;napríklad jediné prístupné toalety na Gotickej ceste sú zrejme v&nbsp;kaviarni v&nbsp;Štítniku. Gemer priťahuje šikovných ľudí. V&nbsp;kostoloch už plánujú koncerty, workshopy, konferencie, prezentácie remesiel, pripravené sú ďalšie projekty na obnovu a&nbsp;reštaurovanie aj na digitalizáciu pamiatok. Možno to všetko navráti život do zabudnutých dediniek so vzácnymi freskami na múroch kostolov.

Svetová vzácnosť: Kostolíky v Gemeri a Malohonte skrývajú nevídané poklady

Výber pre vás

Svetová vzácnosť: Kostolíky v Gemeri a Malohonte skrývajú nevídané poklady

Súvisiace články

Kedysi české sklo nakupovali bohaté Rusky vo veľkom, teraz môže vojna položiť sklárov na kolená

Nepísala pre slávu: Kláru Jarunkovú si viac vážili v zahraničí než doma

Útok duchov na hrade Šášov! Zlyhala technika, počuli hlasy, videli hmlisté postavy

Previnili sme sa: Európska komisia zažalovala Slovensko

Toto musí dať na 100 percent každý Slovák! Spoznáte mestá podľa jedinej fotky? Otestujte sa

Výber pre vás