Jana Čavojská

Kto sa započúva do zvukov vody prúdiacej korytom rieky, zachytí jemné cinkanie. To sa po dne presúvajú kamienky. Silnejší hrmot naznačuje, že sila vody so sebou berie aj väčšie kamene. Celú rieku od prameňa až po ústie môžeme považovať za jeden organizmus. Jeho jednotlivé zložky a súčasti sa presúvajú spolu s vodou. Kedysi tak Dunaj vytváral meandre, ramená aj celé ramenné sústavy s nestálymi ostrovčekmi pevniny. Takto vznikla aj jedinečná delta na úseku Dunaja pod Bratislavou. Ľudská činnosť a regulácia toku však zmenili prirodzené prúdenie a komunikáciu jednotlivých zložiek ekosystému. Ukazuje sa to ako čoraz väčší problém.

Pri pohľade zo vzduchu vidno hlavne pred zdržou v&nbsp;Hrušove obrovské plochy naplavenín. Prietočná zostáva vďaka bagrovaniu plavebná dráha pre lode. Aj keď tie sa za určitých podmienok pri poklese hladiny môžu dostať do ťažkostí. Trid­siateho prvého júla skoro ráno takto kúsok od seba uviazli na plytčinách hneď dve nákladné lode, Aquaplan a&nbsp;Kraszna. To, čo kvôli vodnému dielu Gabčíkovo kedysi zaplavili, akoby si príroda brala naspäť. Rieka sem naviezla také objemy sedimentu, že miestami pripomínajú súvislú pevninu. Na niektorých ostrovčekoch sa už usádza vegetácia.

<h2>Čo je v&nbsp;nich?</h2>
„Bagrovanie sedimentov prebiehalo už aj v&nbsp;minulosti pred výstavbou vodného diela. Bolo to spojené s&nbsp;potrebou štrkov na výstavbu veľkých bratislavských sídlisk, napríklad Petržalky, a&nbsp;zároveň s&nbsp;udržiavaním plavebnej dráhy pre lodnú dopravu,“ vysvetľuje Miroslav Lukáč z&nbsp;oddelenia hydrológie a&nbsp;riečnej morfológie Výskumného ústavu vodného hospodárstva. „Pohyb sedimentov prebieha totiž permanentne bez ohľadu na to, či je tok prehradený alebo nie. No postavenie vodného diela znížilo rýchlosť prúdenia vo vodnom toku a&nbsp;tým výrazne zmenilo podmienky ich transportu. So zanesením časti objemu vodného diela sa počítalo. Ale je ťažké prognózovať, ako sa bude vyvíjať. Pri stavbe Gabčíkova nepredpokladali, že usadenín bude až toľko.“
Ak by aj bagrovacie kapacity stačili, problém je s&nbsp;ich ukladaním. „Podlieha totiž prísnym normám, keďže na sedimenty sa pozerá ako na odpad,“ upozorňuje Miroslav Lukáč. Nikto navyše presne nevie, čo všetko v&nbsp;nich môže byť. Je možné, že obsahujú aj znečistenie podliehajúce špeciálnemu režimu.
Za prirodzených podmienok bolo dunajské podložie v&nbsp;oblasti jeho vnútrozemskej delty hlavne štrkové. „Pôvodné dno v&nbsp;zdrži sa však zanieslo jemnými časticami. To narušilo interakciu medzi povrchovou a&nbsp;podzemnou vodou,“ vysvetľuje Miroslav Lukáč. „Vrstva jemnozrnného sedimentu obmedzuje priesaky vody z&nbsp;povrchu do podzemia. To má vplyv na výdatnosť vodných zdrojov. Ale zatiaľ to nespôsobilo závažné problémy v&nbsp;zmysle, že by ľuďom v&nbsp;okolí diela chýbala pitná voda.“

<h2>Nové druhy</h2>
Život v&nbsp;riečnej sústave sa zmenil. Andrej Somora, referent pre envirovýchovu na Správe chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, konštatuje, že sedimenty už ovplyvnili biodiverzitu rieky. „Ryby, ale aj iné organizmy sú viazané na isté vodné prostredie. Jeho rôznorodosť podmieňuje ich diverzitu. Výstavbou vodného diela sa hrubo zasiahlo do vodného režimu. Ramenná sústava bola odrezaná od Dunaja. Predtým boli ramená prúdivé a&nbsp;gro substrátu ich dna tvorili štrky a&nbsp;štrkopiesky.“ Keďže dno zaniesli jemné častice sedimentov, zmizli z&nbsp;ramennej sústavy ryby, ktoré sú pri rozmnožovaní viazané na štrkový substrát. „Teda na kamienky veľkosti päste,“ rozpráva Andrej Somora. „Tie majú medzi sebou priestory s&nbsp;vyšším objemom kyslíka, ako má jemnozrnný sediment. Pretože dno je zanesené, zmizli z&nbsp;ramennej sústavy druhy ako napríklad zubáč. Predtým, keď rieka fungovala v&nbsp;prirodzenom režime, bol dominantným druhom.“
Somora hovorí, že podobné zmeny pozorovali na Hrone po výstavbe malých vodných elektrární. Kým kedysi boli pre horný tok Hrona charakteristické pstruhy a&nbsp;lipne, prehradenia rieky prostredie tak zmenili, že dnes tam nájdeme hlavne kapry a&nbsp;sumce. „Rovnako ako tu, v&nbsp;ramennej sústave Dunaja, v&nbsp;nížinnej rieke. Dominantné sú ryby, ktoré nemajú problém s&nbsp;bahnom. Namiesto zubáčov a&nbsp;šťúk sú tu kapry a&nbsp;sumce. Sedimenty teda okliešťujú bio­diverzitu. Cieľom ochrany prírody je chrániť natívne druhy a&nbsp;špecifiká vodného toku.“

<h2>Niekde veľa, inde málo</h2>
Problém na Dunaji je už medzinárodný. Pretože to, čo sa usadí u&nbsp;nás, chýba potom nižšie. Až v&nbsp;dunajskej delte pociťujú nedostatok sedimentov, ktoré tam tisícročia prirodzene vytvárali novú pevninu aj ostrovy súše v&nbsp;rozľahlej vodnej krajine. Preto Medzinárodná komisia na ochranu rieky Dunaj uskutočnila v&nbsp;uplynulých rokoch projekt Danube Sediment. Spolupracovalo na ňom deväť podunajských krajín. Experti sa snažili nájsť čo najlepšie riešenia, pretože usadeniny nielen komplikujú plavbu a&nbsp;vplývajú na biodiverzitu, ale ovplyvňujú aj prúdenie podzemných vôd a&nbsp;situáciu pri povodniach. Výsledky prvých výskumov ukazujú, že na rumunskom a&nbsp;bulharskom úseku Dunaja pokleslo množstvo naplavenín oproti minulosti, keď ešte vodné diela nestáli, až o&nbsp;šesťdesiat percent.
Samozrejme, častice sedimentov sa usádzajú nielen vo vodných dielach, ale prirodzene aj vo vodných tokoch. Pri rakúskom Hainburgu vyskúšali zaujímavé opatrenie. Revitalizovali rameno Johler, ktorým kedysi vody Dunaja prirodzene meandrovali. Teraz doň opäť prúdi voda a&nbsp;prinieslo to okrem obnovy prirodzeného prostredia lužného lesa ďalší pozitívny efekt - zmenilo sa prúdenie v&nbsp;rieke a&nbsp;v&nbsp;dunajskej zákrute sa už neusádza toľko naplavenín ako predtým. Robert Tögel z&nbsp;rakúskeho Viadonau, štátneho podniku na ochranu a&nbsp;rozvoj vodnej cesty na Dunaji, potvrdil, že hoci niektorí vodohospodári varovali pred priveľkým poklesom hladiny hlavného vodného toku, ktorý mal podľa nich až ohroziť plavbu, nič také sa nestalo. Voda pokojne tečie ďalej a&nbsp;stačí aj na naplnenie revitalizovaného ramena.
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/usadene-problemy-sedimenty-hrusovskej-zdrze-ohrozuju-podzemne-vody-cely-ekosystem" target="_blank" rel="noopener">FOTO v GALÉRII&gt;&gt;</a></h3>
Vodné diela na rakúskom úseku Dunaja sú podstatne menšie než naše Gabčíkovo. Navyše sú postavené priamo v&nbsp;hlavnom koryte rieky. Gabčíkovo vybudovali na derivačnom kanáli, ktorý odkláňa vodu z&nbsp;bývalého hlavného toku Dunaja. „Pri vyšších prietokoch vody sa časť sedimentov cez nádrž dostane,“ potvrdzuje Miroslav Lukáč. „Prejdú derivačným kanálom a&nbsp;ramennou sústavou. Časť z&nbsp;nich sa tam zachytí, časť pokračuje cez staré koryto do hlavného toku. Ale ide iba o&nbsp;malé množstvo jemnozrnných častíc.“ Menšie rakúske vodné diela môžu používať systém preplachovania. V&nbsp;Gabčíkove k&nbsp;takým hydraulickým podmienkam, ktoré by zaistili efektívne prepláchnutie zdrže, nemôžu dospieť.

Usadené problémy: Sedimenty z Hrušovskej zdrže ohrozujú podzemné vody a celý ekosystém

Výber pre vás

Usadené problémy: Sedimenty z Hrušovskej zdrže ohrozujú podzemné vody a celý ekosystém

Súvisiace články

Oborínsky zázrak: Malá obec na východe Slovenska vybudovala za pol milióna túto nádheru!

Kontroverzné názvy slovenských obcí: Rómska osada Jánošikovo a Štúrovo s maďarskou väčšinou

FOTO Svet v malom: Hrali ste sa s takýmito hračkami? Ak áno, už nie ste práve najmladší

FOTO Neodolateľné kopanice: Ako si správne obliecť kroj? Je to celá veda!

Najstarší lekár: Karol Mika ordinuje už neuveriteľných šesťdesiatšesť rokov!

Výber pre vás