Lívia Černická

Vláda doslova tlačí na čo najrýchlejšiu novelizáciu trestných kódexov a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Minister obrany a bývalý advokát Robert Kaliňák tvrdí, že to problém nie je a poslancom stačí rozprava v parlamente. Odvoláva sa pritom na rozhodnutie Ústavného súdu SR z minulého roka.

Poďme však najskôr trocha do minulosti. Po voľbách 2020 vznikla pomerne rýchlo vládna koalícia a tri týždne od volieb prezidentka vymenovala novú vládu. Ešte čerstvá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (vtedy strana Za ľudí, dnes SaS) obvolala členov Súdnej rady, ktorých nominovala vláda a povedala im, že im nedôveruje. V podstate im odporučila, aby sa sami vzdali miesta v rade. Podľa vtedy platného zákona však zaniklo členstvo v Súdnej rade až dva mesiace odo dňa doručenia ich oficiálneho oznámenia, že odchádzajú.

Kolíková však odchádzajúcich členov požiadala, aby na zasadnutia už ani nechodili. No a problém, aby rada mohla fungovať a čo najskôr nastúpiť noví politickí nominanti, ministerka vyriešila po svojom: rázne a rýchlo. 

Vláda Igora Matoviča (vtedy OĽaNO, dnes Slovensko) schválila mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. A v rámci nich novelizovala aj zákon o súdnej rade. V podstate išlo o to, aby po členovi, ktorý sa vzdal, mohol ihneď nastúpiť nový nominant. Napríklad aj terajší šéf súdnej rady Ján Mazák.

Hádam všetky opatrenia, ktoré boli spojené práve s koronavírusom, parlament prerokovával v skrátenom legislatívnom konaní. Tak aj novelu o súdnej rade. Skupina poslancov sa však obrátila na Ústavný súd SR, zastupoval ich vtedy advokát Kaliňák. 

Namietal, že dôvodová správa nevysvetľuje, prečo by mala parlamentom prejsť zrýchlene práve táto novela, chýbala mu odborná diskusia a poukázal aj na to, že zloženie súdnej rady nesúvisí s ochorením COVID-19. A navyše, nutnosť zmien v zákone o súdnej rade vláda spôsobila sama, keďže chcela čo najrýchlejšie dosadiť svojich nominantov do súdnej rady.

Ústavný súd v máji 2022 jeho návrhu nevyhovel. V zdôvodnení vysvetlil, že prípadom by sa mohol zaoberať, keby „bola hrubo alebo úplne obmedzená rozprava, možnosť poslancov verejne zaujať stanovisko a vyjadriť sa k návrhu zákona, alebo by v celej procedúre bolo množstvo nedostatkov, ktoré by vo výsledky mali rovnaký efekt“.

Ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v demokratickom štáte je založené „len na vzájomnej diskusii dvoch poslancov“ alebo výmene stanovísk, na základe ktorej možno dospieť k názoru, či je nejaký návrh akceptovateľný pre väčšinu. „Poslanci teda musia mať možnosť oboznámiť sa s návrhom zákona, predniesť k nim svoje výhrady, prípadne navrhnúť jeho zmeny či doplnenia,“ pokračuje Ústavný súd. A teraz priamo k tomu, na čo sa v roku 2020 sťažovali samotní poslanci. „Poslanci mali vedomosť o tom, o akej právnej norme rokujú a hlasujú, čo vyplýva z priebehu diskusie v Národnej rade,“ hovorí sa v náleze Ústavného súdu s tým, že posudzuje skrátené legislatívne konanie v súvislosti s ochranou diskusie a vôle poslancov a nie izolovane.

Súčasná vláda vo využívaní skráteného legislatívneho konania pokračuje v praxi predchádzajúcej vlády.

Ústavnému súdu neprekáža, že v jednom návrhu bol zákon o opatreniach v rámci boja s koronavírusom a justičné orgány, pretože mali svoje vlastné dôvody na skrátenie legislatívneho konania. Ako upozorňuje sudca a člen súdnej rady Peter Šamko, o dôvodoch zrušenia úradu špeciálnej prokuratúry a dokonca aj špecializovaného trestného súdu, sa diskutuje minimálne od leta tohto roku. Veď časť politikov chcela zakotviť ich existenciu do Ústavy SR, v predvolebnej kampani zasa strany hovorili verejne o tom, že chcú fungovanie oboch inštitúcii prehodnotiť, dokonca, že ich chcú zrušiť.

Rovnako sa už dlho diskutuje o znižovaní sadzieb či zavádzaní alternatívnych trestov.

Šamko vo svojom príspevku na webe pravnelisty.sk podotýka, že „súčasná vláda vo využívaní skráteného legislatívneho konania pokračuje v praxi predchádzajúcej vlády“. Ak by zákon prešiel parlamentom a prezidentka Zuzana Čaputová by ho vetovala, čo v podstate už aj avizovala, novela by sa vrátila do Národnej rady opäť len do skráteného konania. Súčasná opozícia už vyhlásila, že je ochotná sa obrátiť na Ústavný súd. „Bude to narážať na prísne limity, ktoré Ústavný súd stanovil vo svojom rozhodnutí a zrejme len ťažko bude navrhovateľ hľadať odlišnosti od situácie v roku 2020, ktoré sa týkali bleskových zmien v súdnej rade,“ konštatuje Šamko.

Vláda naháňa čas. Opozícii sa to nepáči, ale robila to isté

Výber pre vás

Vláda naháňa čas. Opozícii sa to nepáči, ale robila to isté

Súvisiace články

Lovenie dôkazov, zdĺhavé rozhodovanie. Pri rušení ÚŠP sa spomínajú desiatky porušení práv

Lipšic obviňuje z manipulácie, pritom sám nehovorí pravdu

Prezidentka kritizuje zámer skráteného konania v prípade návrhu na zrušenie ÚŠP

Prezidentka bude s vysokou pravdepodobnosťou vetovať vládnu novelu Trestného zákona

Výber pre vás