Dvaja americkí vojaci ma opakovane znásilnili. List spred 80 rokov odhaľuje kruté tajomstvo

Moja matka sa obetovala, ochránila ma, opakovane ju znásilnili. Dôchodkyňa odhalila tajomstvo 

Po vylodení Američania znásilnili tisícky žien. Až 21 vojakov popravili

Vivien Cosculluela

O znásilnení svojej matky tesne po vylodení Spojencov v&nbsp;Normandii mlčala neuveriteľných 80 rokov. S&nbsp;blížiacim sa výročím dňa D, keď približne 156-tisíc príslušníkov ozbrojených síl prišlo oslobodiť Francúzsko, sa však 99-ročná dôchodkyňa Aimée Dupré rozhodla prehovoriť. Ohavný čin totiž spáchali dvaja americkí vojaci. Keď prvýkrát prišli po ňu na rodinnú farmu, jej matka Aimée Helaudais Honoré ich dokázala odbiť. „Potom sa presunuli k&nbsp;susedom, kde im, žiaľ, naliali pálenku. Vrátili sa o&nbsp;hodinu a&nbsp;boli ako zmyslov zbavení. Manžel im blokoval vchod, tak naňho dvakrát vypálili, jedna guľka mu prevŕtala baretku. Jeden z&nbsp;vojakov môjmu mužovi potom namieril na čelo,“&nbsp;opísala obeť traumu v&nbsp;liste, ktorý jej dcéra zverejnila pre agentúru AFP. Keď sa priblížili k&nbsp;jej dieťaťu, žena sa rozhodla poslúchnuť a&nbsp;nasledovať ich. Zobrali ju na neďaleké pole, kde ju znásilnili. Každý štyrikrát. „Moja matka sa obetovala, aby ma ochránila. Keď ju prznili, s&nbsp;otcom sme čakali v&nbsp;tme a&nbsp;nevedeli sme, či sa vráti živá alebo či ju zastrelia,“ hovorí dnes už stará dáma.

Nešlo ani zďaleka o&nbsp;ojedinelý prípad. Pred súd sa postavilo 116 amerických vojakov obvinených z&nbsp;rovnakého skutku. „Reálne množstvo znásilnení bolo značne vyššie ako počet obžalovaných a&nbsp;odsúdených. Môj odhad sa pohybuje v&nbsp;rozmedzí 1 500 až 3 620,“ po­vedal pre PLUS 7 DNÍ J. Robert Lilly, profesor sociológie a&nbsp;kriminológie na Northern Ken­tucky University. Rozdiel medzi číslami sa dá vysvetliť celkom jednoducho. Okolie obete si neprialo, aby sa o&nbsp;znásilnení hovorilo. Je to hanba, mysleli si. Žena musela prekonať ich nesúcitný nátlak. „Išlo o&nbsp;naliehanie rodiny, ale aj priateľov, celej komunity a&nbsp;cirkvi,“ dopĺňa Lilly. Navyše panovalo celospoločenské šťastie, národ oslavoval svojich osloboditeľov. Keď obete napriek všetkému našli silu nahlásiť útoky, museli zohnať amerického či francúzskeho úradníka, ktorý by ich oznámenie prijal. Išlo o&nbsp;zložitú záležitosť, vysvetľuje profesor. Americká armáda totiž prenasledovala Nemcov a&nbsp;neprestajne sa presúvala, niekedy veľmi rýchlo. „Úradníci nemuseli byť k&nbsp;dispozícii, a&nbsp;ak aj boli, často nemali záujem prijať sťažnosť o&nbsp;znásilnení. Vyžadovalo to veľa papierovania, času a&nbsp;kooperáciu iných pracovníkov verejnej správy,“ približuje Lilly. A&nbsp;za oznámenia týkajúce sa trestných činov nedostali policajti odmenu.

Šiesteho júna 1944 sa v&nbsp;Normandii vylodilo 156-tisíc spojeneckých vojakov – 133-tisíc po mori a&nbsp;23-tisíc letecky. Nemeckú obranu prelomili vo všetkých piatich útočných sektoroch. Ľudské straty boli relatívne minimálne (1,4 percenta na pláži&nbsp;Utah, 1,7 percenta na&nbsp;Golde, 3,35&nbsp;percenta v&nbsp;sektore Juno a&nbsp;2,2&nbsp;percenta na úseku Sword), s&nbsp;výnimkou sektora Omaha, kde prišlo o&nbsp;život až sedem percent vojakov. Ak zoberieme do úvahy všetky sektory spolu, Spojenci mali 10-tisíc mŕtvych, zranených alebo nezvestných.
Tento počiatočný úspech Spojencov však bolo potrebné v&nbsp;nasledujúcich dňoch upevniť, najprv odrazením nemeckých protiútokov a&nbsp;potom vytvorením súvislého koridoru na kontinente. Prelomenie frontu západne od mesta Saint-Lô koncom júla trvalo osem týždňov intenzívnych bojov. Počas celého tohto obdobia hrala hlavnú úlohu logistika. Vylodenie vojsk a&nbsp;techniky trvalo do začiatku júla 1944 pri Sworde, do septembra pri June a&nbsp;do novembra pri Golde, Omahe či Utahu.

Vylodenie v kocke

Znásilnenia a&nbsp;ďalšie hrozné skutky sa odohrávali vo veľmi špecifickom – vojnovom – kontexte. Vyvstáva teda otázka, či tieto okolnosti nepodnecovali amerických príslušníkov, neuľahčovali im páchanie trestných činov. Vo Francúzsku aj v&nbsp;iných krajinách mali najviac príležitostí, keď sa civilisti vrátili domov po bojoch. Ako pripomína americký profesor, ľudia boli zväčša bezbranní, nechránení pred vojakmi. Išlo prevažne o&nbsp;príslušníkov z&nbsp;logistických jednotiek a&nbsp;väčšina z&nbsp;nich boli černosi – Aimée Helaudais Honoréovú znásilnili práve muži tmavej pleti. „Treba dodať, že ich viedli slabí velitelia. A&nbsp;nezabudnime na veľkú úlohu alkoholu. Naprík­lad kalvados bol ľahko dostupný. Mnohí, ak nie väčšina násilníkov, konali pod vplyvom týchto nápojov,“ pokračuje Lilly. Upozorňuje aj na pozoruhodný sociologický jav. Americkí vojaci mali veľmi skreslený obraz o&nbsp;francúzskych ženách. Mysleli si, že všetky sú ľahké, sexuálne otvorené. „Bol to mýtus, ktorý sa čiastočne preniesol z&nbsp;prvej svetovej vojny a&nbsp;používal sa na nábor mužov do armády,“ dopĺňa. Noviny Stars and Stripes, ktoré vydávali americké ozbrojené sily a&nbsp;horlivo čítali tisíce príslušníkov nasadených v&nbsp;Európe, obsahovali napríklad plno fotografií francúzskych žien objímajúcich osloboditeľov. „Zbláznili sa do našich vojakov. Práve za to bojujeme,“ znel titulok z&nbsp;9. septembra 1944.

V roku 1944 nacistické Nemecko očakávalo vylodenie Spojencov v&nbsp;Európe. Výstavba Atlantického valu, ktorá sa začala v&nbsp;roku 1942, však nebola dokončená, letectvo utrpelo vo februári až marci 1944 ťažké straty a&nbsp;námorníctvo malo v&nbsp;Atlantiku a&nbsp;Severnom mori lode a&nbsp;ponorky, no žiadne veľké jednotky.
V&nbsp;deň D bola nacistická armáda zaskočená. Väčšinu spojeneckých strát spôsobilo skôr zlé počasie než obrana nemeckého námorníctva. Napriek tomu v&nbsp;nasledujúcich mesiacoch Hitlerovo loďstvo a&nbsp;letectvo naďalej vyvíjali tlak na spojenecké vyloďovacie operácie v&nbsp;Seinskom zálive. Celkovo približne 30 spojeneckých jednotiek stratených v&nbsp;tejto oblasti padlo za obeť nemeckým mínam, torpédam alebo bombardovaniu.

Nemecké námorníctvo a deň D

Čo sa stalo s&nbsp;obžalovanými? Až 67 zo 116 mužov odsúdili na doživotný trest odňatia slobody a&nbsp;21&nbsp;poslali na smrť. „Všetkých vojakov popravili obesením. Niektorých vo väzení, ďalších v&nbsp;blízkosti miesta, kde spáchali svoj zločin,“ hovorí Lilly. Americká historička Mary Louise Roberts povedala pre agentúru AFP, že ortieľ vykonával kat, ktorý špeciálne prišiel z&nbsp;Texasu. Štatistiky odkrývajú aj ďalšiu temnú stránku armády. Takmer všetci osemnásti popravení za znásilnenie boli černosi. „V&nbsp;tomto období v&nbsp;Spojených štátoch a&nbsp;ich armáde platila segregácia. Rasizmus bol značným problémom. Približne 90 percent popravených boli vojaci čiernej pleti, ale predstavovali len desať percent príslušníkov ozbrojených síl. Poslali ich na smrť v&nbsp;neprimeranom pomere,“ pripomína profesor. „Armáda to vysvetľovala tým, že černosi sú potenciálni násilníci, že majú zvýšené sexuálne potreby, čo je rasistický stereotyp amerického juhu,“ poznamenáva Mary Louise Roberts. „V&nbsp;skutočnosti týchto vojakov často pridelili k&nbsp;logistickým jednotkám, dlhodobo umiestneným na tom istom mieste, a&nbsp;preto mali viac kontaktov s&nbsp;miestnym obyvateľstvom vrátane žien,“ uzatvára.

Po vylodení Američania znásilnili tisícky žien. Úrady popravili až 21 vojakov

Výber pre vás

Po vylodení Američania znásilnili tisícky žien. Úrady popravili až 21 vojakov

Súvisiace články

Môj otec je psychopat: Topmodelka Adriana Sklenaříková napísala knihu plnú strašných spomienok

Vplyvnejšie ako Mickey Mouse. Tieto deti sa hrajú doma a zarábajú stovky miliónov

Nemusíme sa obávať, že by nás angličtina ohrozovala. Slovenčina si vie poradiť aj sama

Eutanáziu si vybrala hneď, ako sa dozvedela diagnózu. Zlomilo mi to srdce, hovorí jej kamarátka

Bilbordy hanby! Firmy spolupracujúce s Pellegriniho podporovateľmi dostávajú zvláštne vyhrážky

Výber pre vás