Ladislav Švihran

Najmä na východnom fronte. Koncom januára Červená armáda po 29-mesačnej blokáde oslobodila Leningrad, v marci ukrajinské, bieloruské a moldavské mestečká a dediny. Spojenci stupňovali leteckú vojnu. Himmler, do ktorého kompetencie patrili koncentráky, sa naľakal. Svet sa v nijakom prípade nesmie dozvedieť, že jestvujú a čo sa v nich deje. Okrem iného prikázal, aby v prípade možného leteckého útoku nespaľovali väzňov v krematóriách. Nech dymom nevzbudia pozornosť pilotov. Nepomohlo.

Ani nie dva mesiace po uchopení moci založili prvý koncentračný tábor. V Dachau neďaleko Mníchova sa ocitlo približne 200 väzňov. Potom rýchlo pribúdali ďalšie tábory. Ubehlo šesť rokov a nemecké vojská ozbrojené po zuby rozpútali svetovú vojnu. Nacisti sa aj na bojiskách ponáhľali. Vojská všetkých krajín, ktoré prepadli, rozdrvili v bleskovej vojne. Ešte ohromujúcejšie a bleskovejšie víťazstvá zaznamenávali v Sovietskom zväze. Všade usilovne zakladali koncentračné, vyhladzovacie, pracovné tábory. Najviac ich bolo v Poľsku a v Nemecku. Podľa správy washingtonského múzea holokaustu ich zriadili až 42 500 - veľkých či obrovských i menších či malých, kde žilo a pracovalo najmenej desať ľudí.&nbsp; V&nbsp;roku 1944 fašistické vojská už len ustupovali. Niekedy sa aj veľmi ponáhľali a&nbsp;niekedy ani nestihli ujsť. Koncom marca sa na sovietskom fronte ocitlo v&nbsp;obkľúčení 20 nemeckých divízií. Bol najvyšší čas likvidovať aj koncentračné tábory. Zrovnávali ich so zemou a&nbsp;zvyšky zajatcov hnali od frontu. Boli to pochody smrti, na ktorých zajatci umierali od hladu, od smädu, od únavy, od týrania, od guliek.

Dňa 22. júla, po veľkej sovietskej letnej ofenzíve, sa v&nbsp;koncentračnom tábore Majdanek na predmestí Lublinu na poľskom území nečakane objavili sovietske tanky. Hoci Himmler vydal rozkaz, že „do rúk nepriateľa nesmie padnúť jediný živý väzeň“, sovietske oddiely oslobodili ešte spolovice fungujúci koncentrák. Nacisti sa nedostatočne ponáhľali.

Lublin je staré poľské mesto. Prvá zmienka pochádza z roku 1198. Mestské práva získalo už v roku 1317. Nacisti tvrdili, že je to staré nemecké mesto a rozhodli sa z neho vytvoriť pilier Veľkonemeckej ríše v tejto jej časti. Preto Himmler nariadil v júli 1941 vybudovať v jeho okrajovej oblasti nazývanej Majdanek koncentračný tábor. Mal byť zdrojom lacnej pracovnej sily. A poslednou stanicou židovského obyvateľstva, ktoré tvorilo prevažnú časť mesta. Podľa pôvodných plánov mal v&nbsp;Majdanku vyrásť tábor pre 25-tisíc až 50-tisíc väzňov. Sovietski vojaci sa však vzdávali nie po tisícoch ani desaťtisícoch, ale po státisícoch a&nbsp;mnohí sa ocitli v&nbsp;Majdanku. Tábor sa rozrastal a&nbsp;vznikali jeho pobočky. Začiatkom novembra 1941 mohol prijať 125-tisíc zajatcov, v&nbsp;decembri 150-tisíc, v&nbsp;marci 1942 až 250-tisíc. Tábor predstavovalo 280 budov. Ocitli sa v&nbsp;ňom Rusi, Ukrajinci, Nemci, Taliani, Slovinci, Holanďania, Francúzi, občania Československa. A&nbsp;najmä Židia.

V&nbsp;júli 1942 bol Himmler na obhliadke svojho diela - koncentračných táborov v&nbsp;týchto končinách. Všade, kam vkročil, sa podmienky ešte zhoršili. Zajatci umierali od hladu, od zimy, na rôzne epidémie. Na ich usmrcovanie predovšetkým využívali cyklón B, ktorý inak používali iba v&nbsp;Osvienčime. Majdanek sa stal jedným z&nbsp;najhorších koncentračných táborov, ocitol sa v&nbsp;zozname desiatich najhorších. Zahynulo v&nbsp;ňom - podľa odhadov - asi 360-tisíc ľudí, z&nbsp;toho takmer polovicu zastrelili alebo otrávili cyklónom B. Približne 200-tisíc bolo Židov. Tábor dostal pomenovanie „cintorín Európy“.

Na stavbe lublinského tábora pracovalo spočiatku 150 Židov. Neskôr pribudlo asi dvetisíc sovietskych vojnových zajatcov, ktorí nemali ani len kde bývať. Nocovali pod holým nebom. Do polovice novembra ich prežilo asi len 500 a tretina z nich bola taká vyčerpaná, že už nedokázali ani pracovať. V januári 1942 vypukla v tábore epidémia škvrnitého týfusu a skosila takmer všetkých zajatcov i väzňov.&nbsp; Tábor s pobočkami sa plnil ďalšími obeťami. Medzi nimi slovenskými. Prvých deportovali 27. marca 1942. Na jeseň 1943, po prehratej bitke pri Kursku, ho však chceli celkom vyprázdniť. Na 3. novembra zorganizovali akciu Dožinky, čiže „oslavu úrody“. Stiahli množstvo esesákov a policajtov. Obetiam rozkázali vyzliecť sa donaha, nahnali ich k priekopám a tam ich za zvukov Straussových valčíkov a pochodov zabíjali. Povraždili vyše 18-tisíc ľudí. Skupina spoluväzňov musela mŕtvym vylomiť zlaté zuby a potom ich spálili.&nbsp; No v&nbsp;Majdanku pribúdali ďalší väzni a&nbsp;popravy pokračovali. Od decembra do marca 1944 tam presunuli okolo 18-tisíc nevládnych, ťažko chorých väzňov a&nbsp;postupne ich likvidovali v&nbsp;plynových komorách. Dňa 21. januára 1944 popravili 600 väzňov, na druhý deň 180, ďalších v&nbsp;marci. Niektorých zastrelili, iných poslali do plynu. Potom začali presúvať väzňov do koncentračných táborov na západe, napríklad do Osvienčimu. Pochod mnohí neprežili. Ten posledný až polovica, približne tisíc ľudí.

V lublinskom koncentračnom tábore sa vystriedalo päť veliteľov. Najkrutejšie podmienky v ňom nastali za štvrtého. Martin Gottlfried Weiss bol zodpovedný za smrť tisícok ťažko chorých väzňov, ktorých presunuli do tábora. Plynové komory pracovali na plné obrátky. V apríli 1944 čiastočne evakuovali Majdanek a na Weissov rozkaz povraždili mnoho väzňov.&nbsp; Koncom apríla odvelili Weissa do koncentračného tábora Dachau. Keď sa blížili americké vojská, chcel s nimi vyjednávať. Neuspel. Ušiel, no už 5. mája ho zajali, neskôr súdili a obesili. Hermina Braunsteinerová bola dozorkyňou v&nbsp;tábore a&nbsp;vyžívala sa v&nbsp;mučení i&nbsp;vo vraždení najmä žien a&nbsp;dievčat. Pritom sa smiala, rehotala. Nazývali ju „kobyla z&nbsp;Majdanku“. Po vojne unikla pozornosti vyšetrovateľov. Dostala sa síce do väzenia, ale len na tri roky. Jej hlavné zločiny neodhalili. Zahľadel sa do nej americký vojak, oženil sa s&nbsp;ňou. Žila v&nbsp;Amerike a&nbsp;mala sa dobre, kým ju neodhalili. Kdeže, ona nikomu nič zlé neurobila! Jej sa to netýka. Na súdnom pojednávaní lúštila krížovky. Dokázali jej vinu a&nbsp;odsúdili ju na doživotie.

Alicu Orlowskú, rodáčku z Berlína, vyslali do Majdanku v októbri 1942. Väzňov bila korbáčom a najradšej cez oči. Dozerala na presun väzenkýň do splynovacích komôr a keď už v nich nebol priestor, deti im hádzala na hlavu. Začiatkom januára 1945 ju poverili úlohou odviesť väzenkyne za pochodu smrti do Osvienčimu. Asi pochopila, že môže nadísť chvíľa účtovania, a zmenila svoje správanie. Prestala biť väzenkyne a starala sa o ich jedlo. V máji 1945 ju zatkli a v Krakove odsúdili na doživotie.

Pri oslobodzovaní Majdanku sa sovietskym vojskám naskytli obrazy hrôzy - ostnaté drôty nabité elektrickým prúdom, výstražné tabule, že pod trestom smrti sa k nim nemožno priblížiť, polomŕtvi väzni s vytetovaným číslom na hrudi, tlejúce pahreby, mŕtvoly. Mnoho šatstva a topánok, ktoré nestihli expedovať do iných táborov. A široké polia buj­nej kapusty.&nbsp; Niekoľkí z dozorcov nestihli utiecť. Ťažko im bolo zatajovať, ale aspoň zľahčovali svoju vinu. Áno, vtedy a vtedy popravili niekoľko desiatok väzňov, vtedy a vtedy tiež len niekoľko desiatok. V skutočnosti popravovali takmer denne, niekedy aj tisícky. Ich dielo demonštrovali kremačné pece a plynové komory, ktoré sa zachovali. Sovieti ukázali tábor nielen svojim a poľským vojakom, ale aj západným novinárom. No verejnosť správam veľmi neverila. Pokladala ich za nevierohodné. Až keď americké vojská v polovici apríla 1945 oslobodili koncentračný tábor Buchenwald, verejnosť si uvedomila hrozivé tajomstvá, aké ukrývali tábory smrti.&nbsp; Hitler sa z britských novín dozvedel, že sovietske vojská oslobodili koncentračný tábor v Majdanku. Zúril. Ako mohli dopustiť, aby sa svet dozvedel, čo sa odohráva v hlboko utajovaných táboroch? Správu označil za typickú britskú propagandu.

Keď Sovieti oslobodili koncentračný tábor v Majdanku, Hitlera pochytil záchvat zúrivosti

Výber pre vás

Keď Sovieti oslobodili koncentračný tábor v Majdanku, Hitlera pochytil záchvat zúrivosti

Súvisiace články

„Pri vraždení ich ani nepočítali, boli menej ako zvieratá,“ hovorí o rómskom holokauste autor nového filmu

Farebné FOTKY detí, ktoré zavraždili nacisti. Pripomínajú krvavý holokaust

FOTO Portréty ľudí, ktorí prežili zverstvá holokaustu. Uhrančivé tváre plné zmierenia a nádeje

Exposlanec pred súdom: Popierač holokaustu dostal zvláštny trest

Výber pre vás