Bol nezbedným dieťaťom. Jeho otec sa venoval oprave áut i&nbsp;výrobe karosérií a&nbsp;chlapec, vtedy 12-ročný, sa motal okolo neho. V&nbsp;nestráženej chvíli si sadol do čiastočne rozobraného auta a&nbsp;zviezol partiu kamarátov do Prostějova. Výlet sa skončil bez nehody, a&nbsp;tak Jozífka doma nečakal výprask, ale otcov smiech. Aj táto príhoda naznačuje, že v&nbsp;žilách Josefa Františka kolovala už odmala dobrodružná a&nbsp;neskrotná krv.

Keď sa 7. októbra 1914 narodil, zúrila prvá svetová vojna a&nbsp;v&nbsp;nej sa prvýkrát dostali k&nbsp;slovu aj lietadlá. V&nbsp;rodnej dedine Otaslavice, neďaleko prostějovského letiska, často upieral zrak k&nbsp;oblohe, na ktorej krúžili. Nečudo, že jeho kroky neskôr smerovali do Školy leteckého dorastu. Po dvojročnom výcviku nastúpil ako „záklaďák“ k&nbsp;druhému leteckému pluku v&nbsp;Olomouci. Sprevádzalo ho hodnotenie: „Sklon k&nbsp;nerozvážnostiam. Potrebuje dozor.“ Josef nevynikal v&nbsp;disciplíne. Skôr naopak. Neskoré návraty z&nbsp;vychádzok, neporiadok v&nbsp;izbe, opustenie ošetrovne bez povolenia, neplatenie dlhov alebo krčmové bitky, v&nbsp;ktorých bránil slabších kamarátov, patrili k&nbsp;jeho životu. Disciplinárne tresty zbieral ako niekto iný poštové známky.

„Robil so strojom, čo nemal. Trebárs podletel elektrické vedenie,“ spomínala jeho matka Alžběta. „V&nbsp;Otaslaviciach lietal nad naším dvorom tak nízko, až sme si mysleli, že spadne. Urobil tak veľakrát. Keď sme boli na poli, letel nad nami tak nízko, že sme si museli ľahnúť.“ Na druhej strane velitelia rozpoznali jeho talent a&nbsp;nadšenie pre lietanie. Poslali ho na trojmesačný kurz stíhačov. Po ňom ho pridelili k&nbsp;40. stíhacej letke na letisku Kbely pri Prahe, ktorá bola vyzbrojená dvojplošníkmi Avia B-534. „Výborne preňho dopadli ostré streľby v&nbsp;Miloviciach,“ spomínal veliteľ leteckého roja podporučík Vilém Hofman. „Sto percent zásahov na pozemné ciele, 80 percent zásahov zvrhnutých bômb a&nbsp;30 percent na vlečný rukáv.“

Na obzore bola druhá veľká vojna 20. storočia. Josefa Františka poverili „strážením“ českej oblohy, keďže sa na nej čoraz častejšie objavovali prieskumné stroje nemeckej Luftwaffe. „Nemecký sedliak nám hrozil bičom,“ spomínal na jeden hliadkový let veliteľ Vilém Hofman. „Františkov stroj sa zrazu oddelil a&nbsp;prešiel do útoku. Kone sa splašili a&nbsp;sedliak si pred nalietavajúcou stíhačkou musel ľahnúť na zem. Na svoju obranu povedal, že nácko mu nebude hroziť.“ Po vzniku protektorátu ho prvého apríla poslali do civilu. Hovorilo sa, že ušiel do Poľska potom, čo ostreľoval nemeckú okupačnú kolónu, ale to sa nezakladá na pravde. V&nbsp;deň okupácie panovalo nepriaznivé počasie a&nbsp;žiadne lietadlo sa nedostalo do vzduchu. Hranice prešiel ilegálne v&nbsp;noci z&nbsp;13. na 14. júna. Aj on zvažoval odchod do Francúzska, ale na rozdiel od iných česko-slovenských pilotov sa v&nbsp;prístave Gdyňa z&nbsp;paluby švédskeho parníka Castelholm vrátil. Presvedčili ho poľskí dôstojníci. Vraj si hodil mincou – desaťgrošom. Padol „orzełek“ a&nbsp;Josef sa stal letcom poľskej armády.

Pôsobil na najväčšej leteckej základni v&nbsp;Dębline, ktorá sa už 2.&nbsp;septembra 1939 stala terčom náletu Luftwaffe. Bomby poškodili jeho stroj, takže nemohol vzlietnuť, ale s&nbsp;odvahou sebe vlastnou pomáhal raneným kamarátom. „Požiar po nálete ešte nebol uhasený, ale František nehľadel na nebezpečenstvo. Pomáhal mi vyslobodiť z&nbsp;okopu za hangárom ťažko zraneného veliteľa Szkoły Podchorążych Lotnictwa podplukovníka Jerzyho Bajana. Preniesli sme ho spoločne do lietadla a&nbsp;ja som s&nbsp;ním odštartoval do Varšavy. Aby sme ho zachránili, museli ho čo najskôr operovať,“ spomínal na bojového druha kapitán Jan Hryniewicz, ktorý mu velil na novej základni v&nbsp;Góre Puławskej. Josef František plnil prieskumné a&nbsp;spojovacie úlohy na neozbrojenom cvičnom lietadle. To nezodpovedalo jeho naturelu. Na jednom statku objavil kolónu Werhmachtu s&nbsp;tankmi. Vrátil sa na základňu a&nbsp;presvedčil niekoľkých pilotov, aby leteli s&nbsp;ním, a&nbsp;na Nemcov pri nízkom lete zhodili náklad granátov. Dostal zásah, núdzovo pristál a&nbsp;zachránili ho poľskí letci, ktorí pristáli v&nbsp;jeho blízkosti. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Bitka o&nbsp;Francúzsko a&nbsp;Britániu

Poľský odpor nemal dlhé trvanie a&nbsp;šesť lietadiel sa presunulo do Rumunska. Jedno pilotoval František. Zavreli ich do internačného tábora, z&nbsp;ktorého spolu s&nbsp;ďalšími českými stíhačmi Balejkom a&nbsp;Pavlovičom už po štyroch dňoch utiekli a&nbsp;20. októbra 1939 vstúpili na francúzsku pôdu v&nbsp;Marseille. Tam sa pri svojej výbušnej povahe dostal do konfliktu s&nbsp;českým dôstojníkom, ktorý ich označil za flákačov a&nbsp;dezertérov. Tak dal radšej prednosť poľskej letke. „Poliakov poznal, rozumel si s&nbsp;nimi a&nbsp;obľúbil si ich,“ spomínal Josef Balejka. „Už nikdy sa nepokúšal vstúpiť do česko-slovenskej jednotky, hoci by tak urobil veľmi rád. Ale mal mentalitu prostého vojaka a&nbsp;vedel, že to má ,hore‘ rozliate... Dalo sa to určite napraviť neskôr, keď sa stal esom. Lenže František nemal vo zvyku trhať zväzky, ktoré sa medzitým vytvorili. Bojoval a&nbsp;žil s&nbsp;Poliakmi.“ Balejka tvrdil, že vo Francúzsku František zničil deväť, možno až jedenásť nemeckých lietadiel, ale neexistujú o&nbsp;tom hodnoverné dokumenty. Zrejme i&nbsp;preto, že lietal pod zmeneným menom, aby ochránil príbuzných doma pred perzekúciami. Známy poľský spisovateľ Arkady Fiedler v&nbsp;knihe Dywizjon 303 takisto tvrdil, že „vo vzdušných bojoch nad Belgickom a&nbsp;Champagne zrazil desať strojov Luftwaffe za tri týždne“.

Keď do rúk Hitlera padla i&nbsp;krajina galského kohúta, Josef sa presunul za Lamanšský prieliv. Tam ho zaradili k&nbsp;303. stíhacej peruti na letisku Northolt. Pridelili mu stíhačku Hawker Hurricane Mk.I. Letka sa dostala do akcie v&nbsp;auguste 1940. Jeho prvou korisťou bol Messerschmitt Bf 109E, ktorý poslal k&nbsp;zemi 2. septembra. Ani tentoraz si netykal s&nbsp;disciplínou. Pri jednom lete zostrelil dva nemecké stroje, ale sám musel pristáť s&nbsp;poškodenou stíhačkou na poli s&nbsp;kapustou. Namiesto toho, aby čo najkratšou cestou zamieril na základňu, išiel do Brightonu, kde sa opitý pobil s&nbsp;celou krčmou a&nbsp;museli ho spacifikovať policajti. Túto ruvačku dokonca dokladá fotografia, ktorá sa našla v&nbsp;pozostalosti policajta Geoffreyho Wrena. Bol šialene odvážny, akoby mu chýbal pud sebazáchovy, keď sa vrhal proti obrovskej presile nepriateľa. Možno si v&nbsp;takých chvíľach spomenul na ohorené telíčka detí, ktoré znášal z&nbsp;konárov stromov po nemeckom bombardovaní poľskej školy. Často sa svojvoľne vzdialil z&nbsp;formácie a&nbsp;bojoval na vlastnú päsť. Veľmi rýchlo sa s&nbsp;piatimi zostrelmi stal leteckým esom. Samozrejme, svojvoľným konaním oslaboval formáciu, ale velitelia mu to tolerovali. Prehlásili ho ako cudzinca za „hosťa perute“ a&nbsp;mohol operovať ako „lone wolf“ – osamelý vlk. V&nbsp;septembri 1940 zostrelil sedemnásť, možno až osemnásť lietadiel Luftwaffe a&nbsp;stal sa tak najlepším nebritským pilotom RAF v&nbsp;bitke o&nbsp;Britániu.

„V&nbsp;tejto (303.) peruti nebojácnych stíhačov je seržant František zvlášť vynikajúci – jeho tichá, chladnokrvná a&nbsp;skromná osobnosť v&nbsp;sebe skrýva rodeného a&nbsp;nemilosrdného stíhača. Jeho úspechy sledujem s&nbsp;veľkým záujmom,“ napísal na Františkovu adresu v&nbsp;čase jeho úspešných letov Keith Park, veliteľ jedenástej skupiny Fighter Commanda. „Bol to pilot, aký ešte pred ním neexistoval a&nbsp;už existovať nebude,“ potvrdil jeho slová pobočník veliteľa 303. perute Witold Źyborski. „Sám sa púšťal do boja s&nbsp;presilou, zákerne prepadával Nemcov. Bol najlepším strelcom. Čo stlačenie spúšte guľometov, to zostrelený Nemec. Lietal s&nbsp;láskou a&nbsp;odvahou, bol to najväčší hrdina v&nbsp;bitke o&nbsp;Anglicko.“ Deň po oslave narodenín si ho predvolal veliteľ perute major Witold Urbanowicz, aby mu odporučil týždennú zdravotnú dovolenku. Videl na ňom, že zatiaľ čo vo vzduchu sa cítil ako ryba vo vode, po pristátí bol už na prvý pohľad fyzicky i&nbsp;psychicky vyčerpaný a&nbsp;pri nepriateľskom nálete na základňu celý roztrasený utekal medzi prvými do krytu. Podľa spomienok spolubojovníkov 8. októbra pri návrate z&nbsp;rutinnej hliadky sa opäť odpojil od bojovej zostavy a&nbsp;havaroval v&nbsp;Cuddington Way v&nbsp;grófstve Surrey. Pri nízkom lete sa jedným krídlom dotkol poľa a&nbsp;lietadlo sa vznietilo. Františka našli mŕtveho v&nbsp;blízkom živom plote. Mal iba ľahko obhorenú uniformu a&nbsp;poškriabanú tvár, ale zlomil si väzy. Vzhľadom na jeho povahu nie je vylúčené, že chcel „pofrajeriť“ pred dievčinou, s&nbsp;ktorou sa zoznámil v&nbsp;jednom z&nbsp;londýnskych barov, a&nbsp;pozdravil ju akrobatickým kúskom nad jej domom. „Zmyslom života mojich letcov počas vojny bol boj a&nbsp;hneď na druhom mieste sex,“ spomínal Witold Urbanowicz. „Stíhači neboli odsúdenci. Žili plným životom nielen preto, že sa nasledujúci deň nemuseli vrátiť z&nbsp;letu. Proste milovali pekné ženy. Boli atraktívni, ale tiež milo, ľudsky agresívni. Ich taktikou, nielen vo vzduchu, bola zásada – poriadny útok a&nbsp;víťazstvo.“ Nie je však vylúčené, že sa pod túto haváriu podpísala spomínaná celková vyčerpanosť. Pochovali ho na cintoríne poľských letcov v&nbsp;Horthwoode.

Josef František dostal mnohé vyznamenania, medzi nimi aj Rad Virtuti Militari 5. stupňa. Ako prvý cudzinec bol dvojnásobným držiteľom britskej medaily Distinguished Flying Medal so sponou. Posmrtne ho povyšovali, naposledy v&nbsp;roku 1991 do hodnosti plukovníka. Jeho meno nesie aeroklub v&nbsp;Prostějove a&nbsp;v&nbsp;rodných Otaslaviciach základná škola. V&nbsp;tejto obci môžeme navštíviť aj izbu s&nbsp;pamiatkami na toto letecké eso. Dňa 28. októbra 2015 českýprezident Miloš Zeman udelil Josefovi Františkovi Rad bieleho leva in memoriam. Piateho októbra&nbsp;2022 mu Pamätný výbor poľského letectva odhalil pamätník v&nbsp;blízkosti miesta jeho nehody. „Vojna potvrdila skutočnosť, že vynikajúci piloti bez presnej a&nbsp;odvážnej streľby sa nikdy nestali esami a, naopak, priemerní piloti s&nbsp;bystrým okom a&nbsp;precíznou muškou sa nimi stali. František patril do tretej kategórie – bol majstrom v&nbsp;pilotáži a&nbsp;súčasne výborným strelcom. Veľmi rád sa hlasno smial, dbal na bezchybné ustrojenie a&nbsp;starostlivú osobnú hygienu. Mal nadmerný zmysel pre kamarátstvo. S&nbsp;disciplínou sa príliš nebratal, ale do lietania bol zamilovaný,“ zhodnotil krátku, no búrlivú Josefovu kariéru skúsený stíhač generálmajor František Fajtl. Pred vojnou spolu slúžili v&nbsp;Olomouci. Text: Jozef Sliacky

Osamelý vlk: František zostrelil desiatky nemeckých lietadiel, umrel za záhadných okolností

Výber pre vás

Osamelý vlk: František zostrelil desiatky nemeckých lietadiel, umrel za záhadných okolností

Súvisiace články

Pod gilotínou: Francúzsky revolucionár s atletickou postavou predpovedal Robespierrovu smrť

Entuziasti: Na prvej zimnej olympiáde bol dopingom sekt, Bratislavčan pretekal za Maďarsko

Najodvážnejší protest v socialistickom Československu: Nespravodlivo odsúdenú zvečnila na minci

Výber pre vás