V novembri 1962 sa v&nbsp;Kostole svätého Jána v&nbsp;Hampsteade konala rozlúčka so 72-ročnou štátnou zamestnankyňou Emily Andersonovou. Smútoční hostia hovorili o&nbsp;nej ako o&nbsp;veľmi rezervovanej, skôr plachej žene, ktorá nemala rada bezvýznamné debaty. V&nbsp;mysli však spomínali na dvojitý život, ktorý táto bývalá profesorka nemčiny viedla. Andersonová totiž po ukončení učiteľskej kariéry pracovala na úrade pod krycím názvom Sekcia zahraničnej služby. Kto bol všímavý, na poslednej rozlúčke mohol postrehnúť dve vyznamenania. Rad britského impéria od kráľa Juraja VI. z&nbsp;roku 1943 a&nbsp;Rad za zásluhy z&nbsp;roku 1961 udelený Nemeckou spolkovou republikou. Na pohrebe bol aj predstaviteľ nemeckého veľvyslanectva, ktorý vôbec netušil, že dáma, ktorú jeho krajina vyznamenala za prínos v&nbsp;bádaní Beethovenovho života, sa niekoľko rokov zameriavala na lúštenie nemeckých tajných kódov.

Narodila sa v&nbsp;meste Galway v&nbsp;západnom Írsku a&nbsp;jej otec Alexander Anderson bol profesor fyziky na Cambridgei. Ako druhá najstaršia zo štyroch súrodencov vyrastala v&nbsp;rezidencii univerzity. Vychovávaná švajčiarskymi vychovávateľkami hovorila od mladého veku plynule po nemecky i&nbsp;francúzsky. Húževnaté dievča s&nbsp;talentom na jazyky bolo tiež talentovanou pianistkou. Hudba sa pre Emily stala veľkou životnou vášňou. V&nbsp;roku 1911 odišla na postgraduálne štúdiá do Berlína a&nbsp;Marburgu, po vypuknutí prvej svetovej vojny v&nbsp;roku 1914 skončila ako učiteľka jazykov na Barbadose. V&nbsp;decembri 1916 nad riekou Somma zostrelili Nemci lietad­lo Kráľovských vzdušných síl, na ktorého palube bol Andersonovej brat Alexander. Prežil a&nbsp;stal sa vojnovým zajatcom. Možno aj preto, keď sa v&nbsp;máji 1917 vrátila ako profesorka nemčiny do Galwaya, chcela prispieť k&nbsp;porážke nepriateľa. Vďaka svojim schopnostiam a&nbsp;dobrým vzťahom svojho otca v&nbsp;Cambridgei mala otvorenú cestu. Už o&nbsp;rok neskôr ju po povinnej previerke zaradili do britskej tajnej služby.

Členovia jej skupiny sa zaoberali dekódovaním Morseových správ, ktoré vysielal nepriateľ. Práca si vyžadovala veľa mentálneho úsilia a&nbsp;mnoho ľudí ju nezvládlo. Ona však áno. Patrila k&nbsp;najlepším a&nbsp;po vojne sa stala jedinou, ktorú tajné služby oslovili, aby v&nbsp;práci pokračovala. Jej silná stránka bola diplomatická výzvedná služba pod skratkou DIPLO. Keď viedla taliansku sekciu monitoringu diplomatických správ, vyslúžila si dokonca prezývku Kráľovná DIPLO.

Toto oddelenie bolo v&nbsp;medzivojnovom období mimoriadne dôležité, lebo zachytávalo diplomatické správy medzi veľvyslanectvami a&nbsp;politikmi. To pomohlo britskej vláde ľahšie porozumieť zámerom a&nbsp;krokom konkurenčných mocností. Andersonovú pokladali za jednu zo skupiny troch žien, ktoré sa stali najlepšími lúštiteľkami kódov na svete. Ďalšími boli Američanky Agnes Meyer Driscoll a&nbsp;Elizebeth Friedman. V&nbsp;auguste 1939 Emily prevelili do dekódovacieho strediska v&nbsp;Bletchley Parku, kde sa jej kolegyňou a&nbsp;blízkou priateľkou stala Dorothy Brooks. Aj preto im poskytli spoločné bývanie v&nbsp;obci Swanbourne. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

V&nbsp;Bletchley Parku, kde bolo zamestnaných takmer osemtisíc osôb, sa počas druhej svetovej vojny pracovalo na zachytávaní nepriateľskej komunikácie a&nbsp;jej rozkódovaní. Toto kryptoanalytické stredisko vzniklo v&nbsp;roku 1938 na príkaz britskej tajnej služby SIS. Nachádzalo sa pri železničnej trati blízko regrutačných centier v&nbsp;Oxforde a&nbsp;Cambridgei. Všetci zamestnanci boli v&nbsp;podstate dekódovačmi, no len málo z&nbsp;nich pracovalo na špici, kde museli porozumieť zdanlivo nezrozumiteľným šifrám. Na nižších pozíciách pôsobili stovky ľudí, ktorí preberali, kategorizovali a&nbsp;na písacom stroji prepisovali zachytené nepriateľské správy. Väčšina z&nbsp;tohto pomocného personálu boli ženy. Regrutovali sa hlavne pracovníčky s&nbsp;univerzitným vzdelaním a&nbsp;so stabilným rodinným zázemím. Do Bletchley Parku hľadali lingvistky, matematičky a&nbsp;dokonca výborné krížovkárky. Zaujímavosťou z&nbsp;toho obdobia bola súťaž denníka Daily Telegram. V&nbsp;roku 1942 zorganizoval súťaž, v&nbsp;ktorej mali účastníci do dvanástich minút vylúštiť ťažkú krížovku. Ženy, ktoré to dokázali, potom kontaktovali vojenské orgány a&nbsp;po previerkach im ponúkli miesto v&nbsp;kryptoanalytickom stredisku. Do roku 1945 počtom prevýšili mužov v&nbsp;pomere tri k&nbsp;jednej. Jedna z&nbsp;nich, Betty Webb, natoľko vynikala, že ju po oslobodení Európy vyslali do amerického Pentagónu, kde pôsobila až do porážky Japonska v&nbsp;auguste 1945. Hoci sa dámy do Bletchley Parku prijímali skôr na nižšie pozície, ich vnímaví mužskí kolegovia medzi nimi neustále hľadali talenty s&nbsp;vyšším potenciálom. Mimochodom, najznámejším kryptoanalytikom v&nbsp;stredisku bol génius Alan Turing, ktorý sa podieľal na rozkódovaní nemeckého stroja Enigma.

Andersonová zostala v&nbsp;Bletch­ley Parku do júla 1940, keď vzrástla talianska hrozba na východe a&nbsp;severe Afriky. Na jej žiadosť boli ona a&nbsp;Brooksová prevelené do nového vojenského dekódovacieho zariadenia v&nbsp;Káhire. Keďže sa pozícia v&nbsp;egyptskej metropole týkala viac vojenských ako diplomatických depeší, Emily sa vzdala pozície šéfky DIPLO. Práca v&nbsp;egyptskej metropole bola vrcholom kariéry tejto výnimočnej ženy. No jej káhirské pôsobisko výraznou mierou prispelo k&nbsp;spojeneckému úspechu vo východnej Afrike i&nbsp;faktu, že Taliansko stratilo svoje koloniálne dŕžavy. Aj preto si v&nbsp;roku 1943 prevzala Rad britského impéria.

V&nbsp;roku 1943, keď došlo k&nbsp;porážke Talianska, sa vrátila do Londýna. Tam pracovala na lúštení nemeckých, talianskych a&nbsp;maďarských kódov. Jej vzťah s&nbsp;Dorothy Brooksovou však neprežil. Dorothy sa neskôr vydala a&nbsp;mala syna. Andersonová odišla do penzie v&nbsp;roku 1950 ako najpoprednejšia lúštiteľka britskej tajnej služby a&nbsp;v&nbsp;polovici 50. rokov nadviazala vzťah s&nbsp;inou ženou. Napriek náročnosti svojho profesionálneho života vo voľnom čase nezaháľala. Zameriavala sa na bádanie v&nbsp;oblasti hudby a&nbsp;stala sa autorkou dvoch zaujímavých publikácií. Jednou bola kniha anglických prekladov Listy Mozarta a&nbsp;jeho rodiny, ktorú vydala v&nbsp;roku 1938. Druhá obsahovala anglické preklady Beethovenových listov a&nbsp;svetlo sveta uzrela v&nbsp;roku 1961. Žiaden z&nbsp;jej priateľov z&nbsp;komunity hudobných vedcov netušil, že žena s&nbsp;perfektnou nemčinou, ktorá navštevovala archívy v&nbsp;Berlíne, Bonne, vo Viedni či v&nbsp;Salzbur­gu, pracovala pre britskú tajnú službu.

Emily Anderson zomrela na infarkt 26. októbra 1962 a&nbsp;v&nbsp;poslednej vôli si želala, aby jej ostatky spálili. Nechcela pohreb ani žiaden pamätník. Nechcela, aby si ju pripomínali. Priala si len, aby jej popol rozptýlili na trávniku pri krematóriu. Aby všetky stopy po nej zmizli. Zostalo len to, čo si nadovšetko cenila. Práca na živote a&nbsp;diele hudobných géniov – Mozarta a&nbsp;Beethovena. Text: Peter Sobčák

Vládkyňa kódov: Emily pomohla poraziť Nemcov, po sebe nezanechala žiadne stopy

Výber pre vás

Vládkyňa kódov: Emily pomohla poraziť Nemcov, po sebe nezanechala žiadne stopy

Súvisiace články

Johnny Weissmüller zarobil ako Tarzan majland. Počas piatich manželstiev ho prehajdákal

Smútok utopila v alkohole: Slávnu vojnovú fotografku preslávil záber, ktorý urobil jej milenec

Nemilosrdný kat: Necítim ľútosť, asi je to pomätenosť zmyslov, kajal sa muž, čo popravil kráľa

Z príbehu Beatrice Cenciovej behá mráz po chrbte! Otec ju týral, tak ho s macochou zabili

Fran­çoise Sagan prehajdákala milióny: Čitatelia hltali jej príbehy o pôžitkoch buržoázie

Banánový prevrat: Prezident sa dostal do sporu s nadnárodnou korporáciou, tak ho zvrhli

Priekopník: Slovák Alojz Sokol štúdium medicíny nezvládol, zato na prvej olympiáde zažiaril

Výber pre vás

Françoise Sagan prehajdákala milióny: Čitatelia hltali jej príbehy o pôžitkoch buržoázie