Jana Čavojská

Múmie? Sarkofágy? Takéto nálezy sú už v&nbsp;Egypte skôr raritou. Veľkolepé nie sú len objavy hmotných vecí, ale predovšetkým historických súvislostí. Naši egyptológovia sa snažia vyrozprávať príbeh, ktorý sa dvetisíc rokov odohrával v&nbsp;delte Nílu. A&nbsp;najdôležitejšie pre nich nie je zlato, ale obyčajné črepy.

Z&nbsp;posledného mesačného pobytu v&nbsp;Egypte sa Veronika Verešová a&nbsp;ostatní členovia výpravy vrátili koncom novembra 2023. Od roku 2007 tam realizujú spoločný výskum s&nbsp;partnermi z&nbsp;Varšavskej univerzity. Štyri týždne v&nbsp;roku im musia stačiť na to, aby nazbierali maximum informácií a&nbsp;zdokumentovali čo najviac nálezov. Z&nbsp;krajiny nesmú vyviezť nič okrem svojich záznamov a&nbsp;laptopov. Ani čriepok keramiky, hoci ich nachádzajú obrovské množstvo. Každý rok sa snažia vrátiť na to isté miesto a&nbsp;pokračovať v&nbsp;práci. Veroniku staroveký Egypt vždy veľmi zaujímal. Lákali ju romantické predstavy o&nbsp;tom, ako kope na miestach zásadných historických udalostí a&nbsp;objavuje artefakty starovekej civilizácie. Lenže študovala obchod a&nbsp;zo školy takého zamerania nie je ľahké pokračovať na egyptológii alebo archeológii. „Myslela som si, že budem sprievodkyňa cestovného ruchu, aby som sa dostala do Egypta,“ smeje sa dnes. Rok bola na pedagogickej fakulte. Potom si povedala, že to musí skúsiť. Egyptológiu v&nbsp;Prahe však práve neotvárali, preto si vybrala klasickú archeológiu v&nbsp;Trnave. Vo štvrtom ročníku prišla ponuka zúčastniť sa na archeologickom výskume v&nbsp;Tell el-Retábí. Doktor Jozef Hudec z&nbsp;Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied hľadal študentov na terénny výskum. Všetci vedeli, že Veronika miluje Egypt, tak ju odporučili. „Vždy som o&nbsp;tom snívala, ale nikdy mi to nepripadalo reálne. Až do tohto bodu,“ hovorí. Okrem samotnej cesty sa vtedy rozhodla vyštudovať egyptológiu. A&nbsp;to vo Viedni, lebo u&nbsp;nás ten odbor nemáme. A&nbsp;každý rok do krajiny faraónov cestovala. V&nbsp;roku 2008 tam bola ona a&nbsp;jeden nearcheológ. Odvtedy sa tím rozrástol. Na začiatku výskum zastrešovala nadácia Aigyptos a&nbsp;účastníci si časť nákladov museli platiť sami.

Terénny výskum doktora Hudeca je prvý, ktorý realizujú slovenskí egyptológovia. Predtým existoval spoločný Československý egyptologický ústav v&nbsp;Prahe. V&nbsp;60.&nbsp;rokoch pomáhal v&nbsp;rámci veľkej záchrannej akcie UNESCO so záchranou pamiatok ohrozených výstavbou Asuánskej priehrady. Na základe toho získali českí archeológovia koncesiu na výskum v&nbsp;Abúsíre. Samozrejme, každý by chcel kopať na kráľovskej nekropole, aká je v&nbsp;Abúsíre, Gíze či Údolí kráľov. No tam majú povolenia krajiny s&nbsp;oveľa staršou tradíciou ako Slovensko. Naši získali povolenie na výskum vo východnej delte Nílu. V&nbsp;oblasti ohrozenej výstavbou a&nbsp;poľnohospodárskou činnosťou, preto je ich výskum aj záchranný. Veronika hovorí, že sídlisk akoTell el-Retábí nie je veľa. „Bolo osídlené od 17. storočia pred naším letopočtom až do grécko-rímskeho obdobia vo 4. storočí. Dvetisíc rokov histórie.“ Slovenský výskum nezastrešovala žiadna oficiálna inštitúcia. Egyptológovia založili nadáciu, prostredníctvom ktorej sa snažia získavať peniaze na práce v&nbsp;teréne. Napríklad dve percentá z&nbsp;daní alebo sponzorské príspevky. V&nbsp;roku 2013 prvýkrát získali grant na päť rokov z&nbsp;Agentúry na podporu výskumu a&nbsp;vývoja. „Ďalší sme dostali v&nbsp;roku 2021, keď som bola tehotná,“ spomína Veronika. „Riešila som to z&nbsp;pôrodnice.“ Sezóna na rok 2021 bola zachránená a&nbsp;egyptológovia strávili september v&nbsp;Tell el-Retábí. No ďalší rok dopadol zle. „Nepodarilo sa nám získať bezpečnostné povolenie,“ vysvetľuje Veronika. „Východná nílska delta je totiž blízko Sinajského polostrova. Je to dôležitá vojenská oblasť a&nbsp;na terénny výskum potrebujeme okrem povolenia od pamiatkovej správy bezpečnostné povolenie od polície a&nbsp;armády. Vždy oň žiadame hneď na začiatku roka, no jeho vybavenie trvá veľmi dlho. Vtedy nám ho nevydali včas, ale až v&nbsp;decembri.“

Lokalita, kde Slováci kopú, je takzvaný tell, teda vŕšok, ktorý vznikol rôznymi fázami osídlenia. Kedysi tadiaľ tiekli ramená nílskej delty. Prinášali usadeniny. Tak vytvárali akési ostrovčeky. Volajú ich aj korytnačie chrbty. Práve na nich sa usídľovali ľudia, keďže zvyšok krajiny bol časť roka pod vodou. „Na mieste, kde kopeme, vznikali novšie osídlenia na zvyškoch starších. Jednotlivé vrstvy sa navyšovali. Najmladšie osídlenia boli zakryté modernou činnosťou. Okolo sú polia a&nbsp;dediny, je to veľmi intenzívne obrábaná poľnohospodárska pôda,“ opisuje Veronika. Hoci Níl je už ďaleko, stále sú tam kanály. Miesto, kde pracujú Slováci, leží vo vádí Tumilát. Prechádzal tadiaľ kanál, ktorým v&nbsp;staroveku prepojili Níl pri Káhire s&nbsp;Červeným morom. Slúžil na zavlažovanie a&nbsp;pravdepodobne aj na dopravu. Vlani do Egypta cestoval vedúci výskumu, tri egyptologičky, dvaja archeológovia, geodetka, fotografka, antropologička, kreslička drobných nálezov a&nbsp;pedológ, ktorý skúma pôdu a&nbsp;dokáže odhaliť jednotlivé vrstvy osídlenia. Na ťažšie práce si najímajú okolo pätnásť miestnych robotníkov. „Niektoré tímy využívajú profesionálnych kopáčov. Nazývajú sa ‚kufťania‘ podľa mesta Kuft v&nbsp;hornej časti Egypta. Tam sa z&nbsp;kopania pre archeológov stalo remeslo. Domáci si ho odovzdávali z&nbsp;otca na syna. Tí sú drahí. My si najímame bežných dedinských robotníkov, ktorí si tým privyrábajú. Mnohí sú s&nbsp;nami už niekoľko rokov a&nbsp;niečo sa od nás naučili.“ Vlani otvorili desať sond. Vrchné vrstvy odstraňujú bagrom. Potom nastupujú kopáči s&nbsp;jemnejšími nástrojmi. Egyptológovia dokumentujú, zameriavajú, vyberajú a&nbsp;opisujú nálezy. Treba zbierať hlavne keramiku. „Na základe nej zisťujeme, z&nbsp;akých období sú jednotlivé vrstvy osídlenia,“ vysvetľuje Veronika. „Črepy, ktoré majú ucho, okraj alebo iný diagnostický prvok, nám hovoria, z&nbsp;akého sú obdobia.“ Keramické nádoby totiž ľudia intenzívne používali a&nbsp;často ich menili.

Tell el-Retábí je asi tridsať kilometrov od mesta Ismáilíja pri Suezskom prieplave. Tam si archeológovia vždy prenajmú dom. Práce sa začínajú s&nbsp;východom slnka. O&nbsp;pol piatej odchádzajú z&nbsp;domu. Môžu kopať, kým nenastanú najúpornejšie poludňajšie horúčavy. Potom sa vrátia domov a&nbsp;obedujú. Doteraz si varili sami. Vlani si prvýkrát mohli dovoliť egyptskú kuchárku. Veronika si to pochvaľuje. Získali tak cenný čas a&nbsp;zároveň mohli vychutnať miestnu kuchyňu. Popoludní pracujú na evidencii a&nbsp;opisovaní nálezov. Dôsledná dokumentácia im umožňuje kedykoľvek sa vrátiť k&nbsp;nálezu v&nbsp;jeho virtuálnej podobe. Na starovekom Egypte ju fascinuje, aký odlišný bol od iných kultúr a&nbsp;ako jeho kultúra tie ostatné ovplyvnila. „Egypťania zanechali také rozmanité a&nbsp;jedinečné pamiatky ako nikto iný. Unikátni boli aj v&nbsp;oblasti náboženstva a&nbsp;predstáv o&nbsp;posmrtnom živote,“ hovorí. Delenie egyptských dejín na Starú, Strednú a&nbsp;Novú ríšu, ako ho poznáme z&nbsp;dejepisu, vymysleli historici kvôli jednoduchšiemu datovaniu udalostí. V&nbsp;písomných prameňoch existujú zoznamy egyptských panovníkov. Vieme, ktoré udalosti sa diali za vlády ktorého faraóna, no pri všetkých nevieme, kedy presne. Preto je dôležité skúmať nielen pohrebiská, ale aj sídliská. Miesta, kde ľudia žili, ukazujú, ako sa história naozaj odvíjala. Lokalitu, na ktorú sa našinci zameriavajú, ovládali v&nbsp;17. storočí pred naším letopočtom Hyksósovia, ktorí neboli egyptského pôvodu. Pravdepodobne prišli z&nbsp;oblasti Levanty, teda z&nbsp;dnešnej Sýrie, Palestíny a&nbsp;Izraela. Vládli v&nbsp;druhom prechodnom období medzi 14.&nbsp;dynastiou Strednej ríše a&nbsp;18.&nbsp;dynastiou Novej ríše. „Porazili ich až panovníci 18.&nbsp;dynastie, z&nbsp;ktorej pochádzajú Thutmose III., Hatšepsut či Tutanchamón,“ vysvetľuje Veronika. „V&nbsp;oficiálnych zoznamoch ich neskorší panovníci neuvádzajú, lebo ich neuznávali. Preto sa obdobie ich vlády ťažko rekonštruuje.“ V&nbsp;oficiálnych prameňoch vtedajší mocipáni hovorili, že Hyksósov vyhnali. „V&nbsp;archeológii to však nevidíme. Bola to zrejme len propaganda. Očividne tam hyksóske obyvateľstvo stále žilo a&nbsp;postupne splývalo s&nbsp;Egypťanmi. Našli sme hyksósky hrob, ale predmety v&nbsp;ňom sú z&nbsp;egyptského prostredia z&nbsp;obdobia Novej ríše. Vtedy mali obyvatelia východnej delty Nílu svojskú kultúru. Objavili sme pohrebisko zo 17.&nbsp;storočia pred naším letopočtom. Pochovávali tam do konštrukcií vystavaných z&nbsp;nepálených tehál, ktoré vyzerajú ako domčeky. Výbava hrobov bola úplne iná ako egyptská. V&nbsp;tých bohatých sú aj kone a&nbsp;osly.“

Medzi najfascinujúcejšie objavy, ktoré Slováci v&nbsp;Egypte urobili, patril podľa Veroniky bohato vybavený hrob z&nbsp;18. dynastie, teda z&nbsp;obdobia po porážke Hyksósov. „Obsahoval súbor strieborných predmetov. Striebro bolo v&nbsp;Egypte vzácnejšie ako zlato. Bola tam napríklad ihlica na zopínanie odevu, ktorú Egypťania nepo­užívali. Pochádzala z&nbsp;Ázie.“ Ďalšie dôležité objavy možno neznejú tak zaujímavo, ale sú veľmi dôležité. Veronikin najkrajší nález, ktorý sama vykopala, bol mykénsky črep. „Dokazuje kontakt Egypta so súdobou civilizáciou z&nbsp;pevninského Grécka.“ Objavili aj dôležité časti vojenských pevností, ktoré pochádzajú z&nbsp;19. a&nbsp;20. dynastie, vrátane niekoľkých priekop. „Priekopa, to neznie až tak fascinujúco. Ale patrila k&nbsp;pevnosti. Vieme, že jej súčasťou bol určite chrám. Ale zatiaľ sa nám ho nepodarilo vykopať. Kurióznym spôsobom sme našli stélu, ktorá pravdepodobne z&nbsp;chrámu pochádza. Keď sme kupovali melón, predavačka mala stolík z&nbsp;vápencového bloku. Otočili sme ho. Na opačnej strane bol vyrytý obetujúci panovník.“

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/zahady-stareho-egypta-predavacka-melonov-pomohla-slovakom-unikatnemu-objavu" target="_blank">Viac FOTO v GALÉRII</a>

Nálezy musia zostať v&nbsp;krajine, preto keramické črepy často zakopávajú naspäť do zeme, kde ich objavili. Vlastne všetko sa na záver terénneho výskumu zasype, aby to nebolo nebezpečné a&nbsp;zároveň aby staroveké štruktúry zostali chránené. Šperky, hlinené a&nbsp;fajansové predmety, figúrky, amulety, kovové zbrane či nástroje putujú do oficiálnych archeologických skladov. Tie najvzácnejšie možno raz skončia v&nbsp;lokálnych múzeách, ktoré Egypťania v&nbsp;poslednom čase budujú. Naši egyptológovia si domov odnášajú len záznamy, kresby a&nbsp;fotografie. Z&nbsp;nich potom skladajú mozaiku príbehov dejín starovekého Egypta. Tento rok plánujú vydať o&nbsp;výskume aj knihu. Volá sa Tell el-Retábí a&nbsp;príbeh jeho objavovania.

Záhady starého Egypta: Predavačka melónov pomohla Slovákom k unikátnemu objavu

Výber pre vás

Záhady starého Egypta: Predavačka melónov pomohla Slovákom k unikátnemu objavu

Súvisiace články

Švajčiarsko ako krajina snov? Slovenka, ktorá sa vydala do tamojších Álp, vás vyvedie z omylu

Hudobník i fotograf: Bryan Adams vystavuje v Bratislave fotky celebrít a vojnových veteránov

Pripravení zomrieť: Boli sme s Čechmi, ktorí bojujú na Donbase za Ukrajinu. Toto v boji vyhráva

Výber pre vás