venuje sa  hlavne súdnictvu a slovenskej mafii

Ľudmila Lacková

Autentické svedectvo o fungovaní policajnej mafie - týmito slovami uvádza svoju knihu Padreho klan novinár Marek Vagovič. „Chcel som aj pre budúce generácie zachovať stopu, aby ľudia vedeli, ako presne to bolo. Aby tam pravda bola v celistvosti bez ohľadu na to, čo hovoria obvinení, ktorí sa budú, samozrejme, vyviňovať,“ povedal v rozhovore pre Denník N.

Vagovič čitateľov presviedča: „Udalosti, ktoré opisujem, sa naozaj reálne stali.“ Ale je to naozaj tak?

„Padreho klan nie je žiadna fikcia, ako sa to snažia podsúvať tí, ktorí chcú znížiť váhu mojich zistení. Je to poctivá investigatíva, kde kombinujem prvky starej a novej školy – utajené zdroje zvnútra so svedeckými výpoveďami, zachytenými vo vyšetrovacích spisoch... Iný je len štýl. Doteraz ste boli zvyknutí na klasickú literatúru faktu, v novej knihe pôjde o jej beletrizovanú formu. S autentickými dialógmi, opismi porád aj vzťahov medzi členmi klanu, ich biznismodelu i skúseností z vyšetrovacej väzby, v ktorej sa ocitli,“ vysvetľuje Vagovič, aj keď asi sám neverí, že by mohol autenticky reprodukovať dialógy, pri ktorých osobne nebol. Pol roka sa stretával s ľuďmi, ktorí mu rozprávali o pozadí policajnej mafie a zároveň vraj ich tvrdenia overoval klasickou „novinárskou investigatívnou metódou“.

Bývalý slovenský prezident Andrej Kiska, ktorému Vagovič venoval kapitolu s názvom Andrej, o udalostiach opísaných v knihe hovorí: „Takto to nebolo.“

Podľa Vagovičovej interpretácie udalostí sa „Lajo“, ktorého každý ľahko identifikuje ako bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy a kráľa korupcie Ľudovíta Makóa, z vlastnej iniciatívy stretol s vtedajším prezidentom republiky.

„Schôdzku sprostredkoval ich spoločný známy. Do knihy návštev sa z pochopiteľných dôvodov nezapísal, do Paláca vošiel zadným vchodom... Nemusel sa ani legitimovať, ochranke povedal iba svoje meno. Ako skúsený obchodník s informáciami sa za prezidentom nevybral z nezištných dôvodov. Lajo vedel, že hlava štátu uvažovala o založení vlastnej politickej strany, takže ho napadlo, či by Andrej nestál o jeho služby. Ako expert na dane, s ktorými sa dali robiť divy,“ píše Vagovič a vzápätí nasadzuje do deja dramatický prvok. Podľa neho mal Lajo „ na oplátku“ prezidentovi naznačiť, aby „bol v strehu, lebo Padre, Šéf a Tibor idú po ňom“.

Kiskova interpretácia je iná. „Makó sa mi nahlásil, dvakrát bol u mňa, to je pravda. Ale že by prišiel nejakým bočným vchodom, to nie. Prichádzal tak ako všetky neoficiálne návštevy, vrátane členov vlády cez vrátnicu. A podľa mňa prešiel aj rovnakou procedúrou.V tom čase sa predpokladalo, že šéf finančnej správy (Imrecze – pozn. red.) pôjde za ministra financií, čiže sa uvoľní jeho miesto. O to mal Makó záujem. V podstate si zisťoval môj názor. Či si myslím, že by on bol vhodný na pozíciu prezidenta finančnej správy,“ spomína si Andrej Kiska na vtedajšie udalosti. “O ničom konkrétnom ma neinformoval, so žiadnou informáciou za mnou neprišiel.“

Takže žiadne náznaky, aby bol prezident v strehu, lebo Fico, Bödör, či Gašpar „idú po ňom“?

„Nie. Nič také,“ stojí si za svojim Kiska. A prečo sa s Makóom stretol dvakrát?

„Bol to vysokopostavený úradník štátnej správy. Čakal som, že chce niečo riešiť. Bežne sa stávalo, že sa na mňa obracali ľudia, keď potrebovali radu alebo pomoc prezidenta. Makó však ani druhýkrát nič konkrétne nerozoberal. Bolo to veľmi zvláštne stretnutie. Sám som nechápal, prečo sa ku mne opätovne nahlásil.“

A aký mal exprezident z Makóa pocit, ako na neho pôsobil? Po tejto otázke ostal Kiska niekoľko sekúnd ticho. Potom s úvodným hlbokým povzdychom sucho skonštatoval: „Nerozumel som mu.“

Pýtali sme sa Mareka Vagoviča, z akých informácií vychádzal pri písaní knihy, keď jeden z aktérov ním popisovaného stretnutia ho interpretuje inak. Oslovil vôbec exprezidenta Kisku, keď už mu venoval jednu celú kapitolu?

„Vaše otázky sú bezpredmetné, keďže v knihe nie sú uvedené vami uvádzané mená. Ako novinár budem navyše vždy chrániť svoje zdroje,“ odpovedal nám Vagovič.

Sám však čitateľov presviedča, že si postavy jeho knihy „budú vedieť veľmi ľahko pospájať“ s reálnymi osobami. Ich popis i mená zámerne vyberal tak, aby každý bez pochýb vedel, o koho ide. Ako príklad môže poslúžiť práve postava prezidenta Andreja. Nuž, kto asi by to mohol byť ak nie exprezident Andrej Kiska?

Vysvetleniu nezrovnalostí sa Vagovič vyhol argumentom, ktorý môže aplikovať na každý nezmysel uverejnený v knihe. Takže asi by bolo lepšie priznať, že Padreho klan nie je poctivou investigatívou, keďže vychádza z jednostranných svedectiev. A tiež poctivejšie nebalamutiť čitateľov zavádzajúcimi tvrdenia, hrať sa na niečo, čím kniha Padreho klan nemôže byť.

V tejto súvislosti je zaujímavé, že na dobrom predaji knihy s manipulatívnou interpretáciou reálnych udalostí akosi veľmi záleží súčasnému vedenou polície na čele so Štefanom Hamranom. Už pred pár mesiacmi sme informovali, že v reklamnej upútavke na Vagovičovu knihu účinkovali namiesto hercov skutoční kukláči a na natáčanie mu požičali policajné autá. Všetko bez zmluvy a bez zaplatenia jediného centa.

Exprezident Andrej Kiska o Vagovičovej knihe: Takto to nebolo

Autor článku

Ľudmila Lacková

Výber pre vás

Exprezident Andrej Kiska o Vagovičovej knihe: Takto to nebolo

Autor článku

Ľudmila Lacková

Súvisiace články

Očarený kukláčmi: Novinár Vagovič odmieta povedať, ako získal policajné auto na súkromné účely

Kto ide po ruke novinárovi Vagovičovi: Okrem auta NAKA dostal aj policajta z tímu Očistec

Výber pre vás