Lenka Dale

Hlina pre špecifické druhy rastlín, ktorú môžeme mať doma v&nbsp;kvetináčoch či v&nbsp;záhrade, takmer stála život niekoľkých ľudí. Keď niekto vlastní nálezisko rašeliny a&nbsp;predáva ju vo veľkom, nejde o&nbsp;pár eur, ale o&nbsp;poriadny biznis s&nbsp;čiernym zlatom. A&nbsp;k&nbsp;miliónovým obchodom, žiaľ, často patrí aj likvidácia obchodných konkurentov. Prípad 98- hektárového rašeliniska pri Suchej Hore neďaleko hraníc s&nbsp;Poľskom je toho príkladom.

Polícia ešte v&nbsp;roku 2005 zabránila niekoľkým vraždám, ktoré po­dľa jej zistení plánoval kontroverzný majiteľ rašeliniska Tobiáš L. Zvolili vskutku netradičný postup – aby zabránili najhoršiemu a&nbsp;usvedčili objednávateľa vrážd, nafingovali únos bohatého podnikateľa a&nbsp;vraždu advokátky. Meno muža podozrivého z objednávky vrážd neuvádzame celé, rozsudok v&nbsp;kauze nepadol. Tobiáš L. totiž zomrel vo väzbe na mŕtvicu a&nbsp;všetky konania vedené proti nemu boli zastavené. Vtedajší šéf špeciálneho tímu Pavol Tall, ktorý vraždám pre rašelinu zabránil, nás po rokoch bez problémov uvádza do konkrétneho obrazu: „Znaleckým posudkom bol pozemok rašeliniska ohodnotený na dvanásť a&nbsp;pol miliardy slovenských korún (v&nbsp;prepočte vyše 419&nbsp;miliónov eur) – počujete dobre, to už bol poriadny balík.“ Tall o&nbsp;postupoch, ktoré vtedy zvolili, prednášal aj na medzinárodných konferenciách pred šéfmi polícií európskych štátov. Dnes už, paradoxne, v&nbsp;polícii nepracuje, nepohodol sa s&nbsp;niekdajším vedením. Je riaditeľom inšpekcie na finančnej správe. Na prípad rašeliny si však spomína tak detailne, až má človek pocit, že ho riešili nedávno. „Koncom januára 2005 za mnou prišiel muž, ktorý bol spolupracujúcim svedkom polície v&nbsp;kauze Ukrajinca Jegorova, ja som tam bol vedúci špecializovaného tímu,“ hovorí Tall. V&nbsp;ružinovskej nemocnici sa tento svedok náhodne stretol s&nbsp;Tobiášom L., ktorý zisťoval, či sa ešte stále pohybuje v&nbsp;prostredí mafiánskych skupín, lebo potrebuje urobiť dôležitú robotu. Nešpecifikoval ju. „Chalani z&nbsp;môjho tímu išli do akcie a&nbsp;zistili, že sa chystá ,dať niekoho dole‘, teda zavraždiť, a&nbsp;že to považuje za hotovú vec. Nevedeli však koho, kedy, kde ani prečo. Ja som meno Tobiáš L. dovtedy ani nepoznal,“ dopĺňa.

Veľmi rýchlo však zistili, že Tobiáš L. sa v&nbsp;skutočnosti volal Ján Barborík a&nbsp;že meno si zmenil po­dľa matkinho priezviska za slobodna. Bol to nebezpečný človek, dovtedy spáchal trinásť trestných činov. V&nbsp;Suchej Hore tvrdo vyhodil urbárnikov z&nbsp;rašeliniska, kde si robili nárok na svoju pôdu. Na ochranu si tam najal Ukrajincov a&nbsp;Čečencov.&nbsp; „To mi stačilo, aby som vedel, že treba konať. Náš človek sa s&nbsp;ním stretol do mája asi trinásťkrát, no stále sme nevedeli, koho chce dať zavraždiť, len sme vedeli, že to má byť v&nbsp;krátkom čase a&nbsp;že sa s&nbsp;objednávkou možno obrátil aj na niekoho iného, čo predstavovalo riziko,“ spomína Tall. Zrazu sa však vybral Tobiáš L. s&nbsp;ich človekom do Banskej Bystrice, aby mu ukázal, kde žije žena, ktorú chce zlikvidovať. Polícia ich rozhovor celý čas nahrávala. „Zistili sme, že ide o&nbsp;advokátku Gabrielu Matuškovú, ktorá bola správkyňou konkurznej podstaty firmy Tobiáša L. Druhým zavraždeným mal byť člen skupiny Istrokapital Branislav Prieložný, ktorý kúpil zmenku na 125 miliónov a&nbsp;firma Tobiáša L. ich nesplácala, preto bol na rašelinisko vyhlásený konkurz. Oboch veľmi nenávidel, lebo mu kazili biznis. Vedeli sme, že ho tlačí čas, a&nbsp;preto sme konali rýchlo,“ opisuje Tall.

„Tobiáš L. si prial, aby bol Prieložný zastrelený narezaným projektilom, nech riadne trpí. Ďalšie dve osoby mali byť odstránené po­užitím nástražného výbušného systému, lebo že majú veľké autá, nech ich rozmetá široko-ďaleko… A&nbsp;posledná obeť, nevedeli sme kto, mala byť pred Vianocami, vraj to bude symbolické,“ spomína na zvrátené požiadavky Tobiáša L. Tall. „Rozmýšľali sme s&nbsp;operatívcami Petrom a&nbsp;Paľom, čo s&nbsp;tým. Nemohli sme Tobiáša L. ísť len tak zatknúť, veď sme netušili, na koho sa ešte s&nbsp;objednávkami vraždy obrátil, a&nbsp;vedeli sme, že advokátka a&nbsp;podnikateľ nie sú jediné jeho plánované obete. A&nbsp;vtedy jeden z&nbsp;chalanov na porade vraví: Pozrite, v&nbsp;tomto prípade – a&nbsp;vytiahol noviny – fingovali cez médiá správu, že niekto je akože mŕtvy v&nbsp;aute, napísali to, hoci nebol… čo keby sme spravili niečo podobné?“ Takto vznikol nápad nieže napísať do novín, ale reálne nafingovať smrť, ktorej Tobiáš L. uverí. Nebolo to jednoduché, Pavol Tall sa však s&nbsp;operatívcami pustili do akcie. Podarilo sa im nasimulovať únos podnikateľa Prieložného, čo sa objavilo aj v&nbsp;správach, a&nbsp;nasledovala fingovaná vražda advokátky. „Pôvodne som dohodol, že nám ,požičajú‘ telo z&nbsp;pitevne, prokurátorka nás však upozornila, že to by bol trestný čin výtržníctva, tak sme museli nájsť iné riešenie. Našťastie, mali sme kolegyňu, ktorá sa fyzicky na správkyňu podobala a&nbsp;súhlasila, že zahrá obeť. Obliekla sa rovnako, ako bola v&nbsp;ten deň advokátka Matušková, ktorej sme kázali, nech sa ráno poukazuje, kde sa dá, a&nbsp;potom sme ju ukryli. Kolegyňu prezlečenú za Matuškovú sme odviezli do kameňolomu pri Banskej Bystrici a&nbsp;naaranžovali sme ju ako zastrelenú mŕtvolu. Ležala bez pohnutia na horúcich kameňoch, v&nbsp;tridsiatich šiestich stupňoch Celzia, postriekaná krvou zo sliepky. Lozili po nej chrobáky, bola celá doštípaná, ale vydržala celý čas, čo ju tam snímali televízne kamery,“ opisuje pozadie akcie, o ktorej vedelo aj v&nbsp;rámci polície len pár ľudí. Na miesto činu chcel ísť silou-mocou aj okresný riaditeľ polície. Tall ho tam odmietol pustiť. „Nebolo to jednoduché zo žiadnej strany,“ spomína. Výsledkom bolo, že v&nbsp;televíznych správach zaznela informácia o&nbsp;zmiznutí Prieložného a&nbsp;vražde Matuškovej aj s&nbsp;patričnými zábermi z&nbsp;„miesta činu“, o&nbsp;tragédii písali všetky médiá. Polícia zistila, že páchatelia už sondujú, v&nbsp;ktorej pitevni je advokátkino telo. „Čas nás tlačil, nedalo sa to držať v&nbsp;tajnosti dlho, ale Tobiáš L. sa s&nbsp;naším človekom stretol až na tretí deň. Vyplatil mu zálohu 350-tisíc korún za vraždy a&nbsp;prezradil aj mená ďalších obetí – Michal Hrbáček a&nbsp;Martin Lieskovský, ktorí robili ochranku Prieložnému. V&nbsp;decembri chcel podľa všetkého odstrániť aj expremiéra Čarnogurského, ktorý na súdoch zastupoval podnikateľa Prieložného. Len čo sme mali mená a&nbsp;peniaze, policajti vyrazili a&nbsp;Tobiáša L. zatkli,“ spomína Tall. Páchateľ chcel pred políciou ujsť, narazil však autom do stĺpika. Vinu nikdy nepriznal. Tvrdil, že žiadne vraždy neobjednával a&nbsp;350-tisíc vtedajších korún vyplatil za nové auto.

Spolu so zverejnením totožnosti objednávateľa vrážd sa prevalila aj ďalšia informácia, že tohto nebezpečného človeka často prijímal vo svojej kancelárii vtedajší predseda Krajského súdu v&nbsp;Banskej Bystrici Ľudovít Bradáč. „L. bol u&nbsp;predsedu pečený-varený, chodil k&nbsp;nemu ako na husle,“ vyhlásil vtedy pre PLUS 7 DNÍ sudca Ľubomír Gago a&nbsp;jeho tvrdenia potvrdili aj ďalší banskobystrickí sudcovia. „Bradáč sa veľmi často interesoval, ako sa L. prípad vyvíja, a&nbsp;to vždy po tom, ako sa uňho L. zastavil. Keď som vyhlásil konkurz na jeho firmu, podpredsedníčka súdu prišla za mnou, že predseda sa pýta, či sa nechcem prípadu vzdať.“ Bradáč to vtedy vysvetľoval takto: „L. kriminálna minulosť a&nbsp;jeho nároky na rašelinisko sú dve rozdielne veci. Nezáleží na tom, koľkokrát som ho prijal, nezáleží na tom, že som mu právne ,fandil‘. Dôležité je, že som z&nbsp;pozície predsedu súdu neovplyvňoval priebeh konania.“ Mimoriadne prekvapivé bolo, že v&nbsp;roku 2004 sa syn sudcu Bradáča Richard prihlásil do súťaže Štátnych lesov SR na dodávku rašelinových prípravkov a&nbsp;priemyselných hnojív. Deklaroval síce dovoz z&nbsp;Lotyšska, ale…&nbsp; Sudca Bradáč na to reagoval, že o&nbsp;synových aktivitách sa dozvedel až tesne pred obvinením Tobiáša L. z&nbsp;vrážd a&nbsp;jeho syn sa vraj nechal namotať. „Ja som synovi odporučil, aby sa v&nbsp;týchto veciach viac neangažoval, lebo v&nbsp;pozadí číha nebezpečie od silných záujmových skupín,“ uviedol sudca Bradáč v&nbsp;minulosti pre PLUS 7 DNÍ. Dnes už síce ako sudca nepôsobí, je však členom Súdnej rady SR.

Na mieste je dodnes otázka – kto stál za Tobiášom L.? Kde zobral tento recidivista toľko peňazí? „Bol to úplne jednoduchý človek, financovať to musel niekto iný,“ potvrdzuje aj bývalý šéf vyšetrovacieho tímu Tall. Dodnes sa vedú špekulácie, kto stál skutočne v&nbsp;pozadí boja o&nbsp;rašelinisko. Mimochodom, Najvyšší súd po dvadsiatich rokoch rozhodol, že ložisko rašeliny nepatrí firme Tobiáša L., ale miestnym urbárnikom. Spoločnosť, za ktorú aktuálne vystupuje bývalá družka zomrelého, trikrát podala návrh na obnovu konania. Bez úspechu.

KRIMI Živá mŕtvola a fingovaný únos zachraňovali životy v boji o čierne zlato. Suma vás šokuje

Výber pre vás

KRIMI Živá mŕtvola a fingovaný únos zachraňovali životy v boji o čierne zlato. Suma vás šokuje

Súvisiace články

Osobnosti o bitke politikov: Sen voliča "dať po hube niekomu" im ide

Čo funguje podľa politikov v zdravotníctve? eRecept a Bory

Výber pre vás