Lenka Dale

Čas, čas, čas. Je to rozhodujúci faktor pri poskytovaní prvej pomoci, pri záchrane života alebo pri doživotných následkoch, ktoré ostanú človeku, keď prežije. Tragédie či už na cestách, v&nbsp;horách, doma, alebo na chalupe pri kozube, keď dostanete mŕtvicu, prichádzajú nečakane. A&nbsp;vtedy nastupujú záchranári, aj tí leteckí. A&nbsp;tu je problém. Dlhoročný a&nbsp;neriešený. Záchranári roky márne poukazujú na otrasný stav heliportov, teda pristávacích plôch pre záchranárske vrtuľníky v&nbsp;nemocniciach.

„Vrtuľník sa využíva, aby ste urýchlili alebo šetrne transportovali pacienta. Nakoniec ten transport od vrtuľníka do zdravotníckeho zariadenia je pomaly tretina z&nbsp;vášho transportného času,“ posťažovala sa verejne vlani v&nbsp;lete Katarína Brštiaková, lekárka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v&nbsp;Nitre. Situácia sa nijako nezmenila. „Tam je veľmi kritická situácia. Často sa pristáva na parkovisku pri nemocnici, kde býva problém s&nbsp;rampou, naťahuje sa čas transportu pacienta v&nbsp;kritickom stave,“ opisuje aktuálny stav jeden zo záchranárskych pilotov. Všeobecne je podľa neho situácia katastrofálna. „Pristávali sme už aj tak, že bola noc, heliport nemal pri danej nemocnici osvetlenie, bolo to niekde v&nbsp;tráve, tak došlo šesť áut, ktoré nám osvetľovali plochu, aby sme mohli bezpečne pristáť. Potom pacienta presunuli na nosidlá a&nbsp;odniesli po nerovnom teréne do záchranky, ktorá ho dopravila pred nemocničný vchod. Tam zasa na nosidlá… Trikrát sa ten človek prekladal. To sú neuveriteľné podmienky a&nbsp;strata času pre pacienta v&nbsp;kritickom stave.“ Legendárnou sa zrejme stane historka jeho kolegu, ktorý si vyvrtol členok na nerovnom teréne nemocničného „heliportu“, lebo pri manipulácii s&nbsp;chorým stúpil pri zlom osvetlení do jamy na betónovej ploche.

„Celkovo máme na Slovensku len sedem dvadsaťštyrihodinových heliportov, ktoré spĺňajú kritériá. Z&nbsp;toho tri sú v&nbsp;kardiocentrách a&nbsp;pri nemocniciach ostávajú štyri. Zvyšné neprešli podmienkami na udelenie licencie a&nbsp;skutočne sú to často obyčajné betónové plochy označené písmenom H niekde v&nbsp;tráve. Je to zúfalo málo na to, koľko by sme ich zhruba pri osemdesiatich nemocniciach na Slovensku potrebovali,“ kritizuje súčasný stav aj dlhoročný záchranár František Majerský, ktorý je zároveň prezidentom Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov. Predošlé námietky dopĺňa aj ďalší drobný hendikep. Môže byť nepríjemný najmä pre náhodných okoloidúcich, ktorí sa pohybujú pri trávnatých plochách, kde piloti s&nbsp;pacientmi pristávajú. „Ľudí ten vrtuľník láka, aby sa naň pozreli zblízka, no nemyslia na lietajúce kamienky z&nbsp;rotora. Potom sú prekvapení, že ich trafí kamienok či prach im vletí do očí,“ opisuje Majerský.

Najčastejšie zásahy – srdce a&nbsp;mŕtvica

Leteckí záchranári poskytli vlani pomoc presne 2 186 pacientom. Ide o&nbsp;desaťpercentný nárast oproti predošlému roku. Podľa správy na ich webe najčastejším dôvodom vzletu vrtuľníka boli pacienti s&nbsp;ochorením srdca a&nbsp;s&nbsp;cievnou mozgovou príhodou. K&nbsp;dopravným nehodám motorových vozidiel, cyklistov, chodcov, ale aj kolobežkárov boli leteckí záchranári vyslaní celkovo 158-krát. Zachraňovali aj v&nbsp;horách.

Problém s&nbsp;pristávaním považuje za vážny aj profesor Antonín Kazda z&nbsp;Katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity, ktorý sa ako autorizovaný stavebný inžinier podieľal na projektovaní šestnástich nielen nemocničných heliportov. „Toto je bývalý heliport na Kramároch,“ ukazuje nám fotku pristávacej plochy hlavnej slovenskej nemocnice. „Prečo bývalý?“ Nerozumieme. „Nevidíte to označenie, že je nefunkčný?“ Vidíme, ale on sa stále používa. „To je ten problém. Je to bývalý heliport, ktorý nespĺňa základné kritériá na prevádzku, nemá prevádzkové povolenie a nie je vybavený na nočnú prevádzku,“ vysvetľuje Kazda. Na Kramároch to veľmi neriešia. „V&nbsp;nemocnici sa nachádza plocha, na ktorej pristáva helikoptéra. Táto plocha je od nemocnice vzdialená približne 180 metrov,“ bola stručná odpoveď na tému heliportu od nemocničnej hovorkyne Evy Kliskej. O&nbsp;koľko to predlžuje transport pacienta, nejako neriešia. „To je skôr otázka na záchranárov,“ odbila náš záujem o&nbsp;problém a&nbsp;my začíname rozumieť, prečo sú heliporty v&nbsp;takom stave, v&nbsp;akom sú. Pre nezáujem. Oveľa otvorenejší bol záchranár Majerský: „Kramáre? Pristanete na veľkej rozbitej ploche, potom pacienta ďalších pätnásť minút prevážate v&nbsp;sanitke po rozbitej a&nbsp;zničenej ceste a&nbsp;všetko to, čo ste robili doteraz, ten šetrný transport, že pacient nebude vytrasený, sa týmto neguje, lebo tá cesta je v&nbsp;otrasnom stave a&nbsp;prevoz predlžuje.“

Profesor Kazda má nemocničné heliporty na Slovensku v&nbsp;rámci svojej činnosti podrobne zmapované. „To najlepšie, čo sa tu udialo za posledné roky, bolo dokončenie vyvýšeného heliportu na nemocnici v&nbsp;bratis­lavskom Ružinove, ktorý otvorili vlani. Má vyhrievanú plochu, nočné osvetlenie a&nbsp;poloautomatický systém hasenia, to znamená diaľkové ovládanie. Obdobne je na tom heliport na Nemocnici Bory. Dobre je na tom aj heliport na Národnom ústave srdcových a&nbsp;cievnych chorôb v&nbsp;Bratislave.“ Zvyšné heliporty majú podľa neho chyby. V Košiciach a Banskej Bystrici sú vyvýšené heliporty a napríklad chýba vyhrievanie, takže v rámci zimných mesiacov sú plochy využiteľné len obmedzene. „To znamená, že sme investovali veľké peniaze, a&nbsp;keď sa nerozpustí námraza, heliport je nepoužiteľný. To isté platí aj pre Ústrednú vojenskú nemocnicu SNP v&nbsp;Ružomberku,“ hovorí Kazda. Keby mal Slovensko porovnať s&nbsp;inými európskymi krajinami, ocitli by sme sa vo výraznom závese. Česká republika nám vraj veľmi ušla. „Cez zdravotné poisťovne tam nemocnice motivujú podľa výšky nejakého bodu, ak majú heliport. Sú tam aj iné schémy, ktoré podporujú ich vybudovanie. Na rozdiel od Slovenska už majú pri všetkých nemocniciach vyššieho typu plne vybavené funkčné heliporty a&nbsp;často na to využili európske peniaze.“

František Majerský to vidí podobne. „Viackrát sme to riešili s&nbsp;ministrom zdravotníctva, premiérom, ostalo to na mŕtvom bode, čo je škoda. Verím, že to možno nové volebné obdobie zohľadní. Nemôžeme sa tešiť z&nbsp;jedného heliportu raz za tri roky. Malo by to byť v&nbsp;záujme nemocníc,“ tvrdí. Ministerstvo zdravotníctva na naše otázky, prečo Slovensko „zabudlo“ dať do plánu obnovy heliporty, keď v&nbsp;minulosti tvrdilo, že sa postavia z&nbsp;európskych zdrojov, do uzávierky neodpovedalo. Pristávajú teda záchranárski piloti načierno? Nie. Záchranná služba má totiž špecifické postavenie a&nbsp;pilot sa môže sám počas letu rozhodnúť, kde zosadne. Môže ísť aj o&nbsp;nelicencovanú plochu. Na to sa zrejme štát a&nbsp;nemocnice spoliehajú. Kde je bezpečnosť pilotov a&nbsp;pacienta? To je pre kompetentných podľa všetkého už iný príbeh.

Vytrasení pacienti v kritickom stave! Leteckí záchranári hovoria o otrasných heliportoch

Výber pre vás

Vytrasení pacienti v kritickom stave! Leteckí záchranári hovoria o otrasných heliportoch

Súvisiace články

ANKETA Čobejovú rozladili kandidátky strán: Zastúpenie žien vypovedá o mnohom

Pre vnučku spraví Radičová veľa: Myslela som, že zahyniem

Beňová a jej záhrada: Vieme, čoho sa obáva a čo ju brzdí

Výber pre vás